AUDIO: Mazurekov náhradník - poslanec Milan Špánik o ĽSNS zvnútra, dôvode svojho odchodu, diktátorských metódach v strane a jej personálnej vykradnutosti

29.11.2019 | 10:19 Milan Špánik v rozhovore pre portál Aktuality.sk o tom, ako funguje ĽSNS zvnútra, aká je jej stratégia a kto v strane reálne rozhoduje.

Milan Špánik kandidoval za ĽSNS zo 17.-teho miesta a bol aj trenčianskym krajským predsedom. Poslancom parlamentu sa stal ako náhradník za odsúdeného Milana Mazureka. Z ĽSNS však vystúpil. Prečítajte si prepis rozhovoru z piatkového podcastu Ráno Nahlas.
 
Ako ste sa vôbec dostali na kandidátku ĽSNS?

Pri tvorbe konečnej podoby kandidátky som samozrejme nebol prítomný. Konečnú podobu vytváralo užšie predsedníctvo strany. Dostal som sa tam na návrh vtedajšieho krajského predsedu. Vo voľbách 2014 som bol jediný zvolený komunálny poslanec za ĽSNS a ešte k tomu v okresnom meste.

Ako ste sa vôbec dostali do tej strany?

Oslovil ma kamarát, že takáto strana na Slovensku vznikla. Bolo to až po úspešných voľbách do VÚC v Banskobystrickom kraji, kde získali miesto župana.

Aký bol ten proces výberu na kandidátku? Vy ste boli pomerne vysoko, na mieste číslo 17, preto ste sa teraz dostali do parlamentu ako náhradník za pána Mazureka. Čím to je, že ste sa dostali tak vysoko?

Bolo to na návrh krajského predsedu a asi to bolo zapríčinené tým úspechom v komunálnych voľbách. Ako hovorím, ja som bol jediný poslanec, ktorý v roku 2014 za stranu kandidoval a dostal sa do komunálnych volieb. Určite v tom nebola žiadna vypočítavosť alebo špekulácia, lebo v tom čase, keď sa tvorila kandidátka, strana vykazovala 1-1,5% preferencií.

 

Milan Špánik v rozhovore pre portál Aktuality.sk o tom, ako funguje ĽSNS zvnútra, aká je jej stratégia a kto v strane reálne rozhoduje:

 

Mali ste blízko k ľuďom vo vedení strany? Poznali ste sa s Marianom Kotlebom a s jeho okolím?

Nie, vôbec sme sa nepoznali. Niektorých ľudí na kandidátke som absolútne nepoznal.Pôsobil som len v štruktúrach Trenčianskeho kraja. Na celoslovenskej báze sme sa stretli na celoslovenskom sneme, ale určite som sa osobne s nikým z nich nepoznal.

Čo vám na tej strane bolo sympatické? Prečo ste nevstúpili do nejakej inej, ale práve do ĽSNS?

Program. Strana stavala na tých troch pilieroch, ktoré teraz stále dokola opakujú. Vtedy to bola na politickej scéne obrovská diera. V roku 2012 sa rozpadla vtedajšia koalícia pod vedením Ivety Radičovej, Smer mal obrovské preferencie, okolo 40% a nebola žiadna protiváha voči Smeru. Z národných strán, Slovenská národná strana bola mimo parlament, nikto nevedel ako to s ňou dopadne, či sa pozviecha alebo nepozviecha. ĽSNS ponúkala riešenia, ktoré najviac z tých ľudí v tom čase trápili.

A to bolo čo?

To bola obrovská korupcia. Vtedy bola prvýkrát na svete kauza Gorila a absolútne nikto s týmito vecami nič nerobil.

Mali ste dojem, že ĽSNS ponúka nejaké riešenie tej situácie?

Nie, že ponúka nejaké konkrétne kroky a nejaké opatrenia, ale aspoň bola snaha o týchto veciach hovoriť. Vtedy sa samozrejme aj prvýkrát začala valiť imigračná vlna, ktorá v roku 2015 vrcholila v celej Európe. Strana zaujala rázny a určitým spôsobom protisystémový postoj voči tým štandardným stranám, z ktorých boli ľudia už úplne znechutení.

DESIATOK VODCOVI

Ľudia, ktorí boli nominovaní Kotlebom do rôznych funkcií, a to už za čias, keď bol županom, museli odvádzať Kotlebovi priamo na jeho účet alebo strane peniaze. Ako to bolo s vami? Keď ste sa dostali na kandidátku, museli ste sľúbiť časť svojho budúceho poslaneckého platu strane alebo predsedovi?

Ja som v tom čase nič nesľuboval, lebo som v parlamente nebol. Bol som len na kandidátnej listine. Možno tí, čo sa potom dostali priamo do parlamentu tento odvod platili. Niečo také sa hovorilo aj v rámci župy, že stranícki nominanti museli niečo odvádzať. Konkrétne som sa s tým nikdy nestretol, takže to nemôžem potvrdiť.

Takže týmto nepodmieňovali vstup na kandidátku?

Nie.

Ľudia, ktorých v ĽSNS a v okolí poznáte, to platili?

Čo myslíte?

Tento odvod zo svojho platu, ktorý získali vďaka strane.

Zachytil som nejaké správy aj v rámci Facebooku aj od odchádzajúcich poslancov, že takéto niečo museli odvádzať, tak asi áno. Osobne to ale nemôžem potvrdiť, lebo som to nezažil.

Netušíte ani koľko to bolo?

Nie, to netuším.

AKO FUNGUJE ĽSNS

Vy ste vlastne pôsobili v regióne ĽSNS. Ako fungujú regionálne štruktúry? Je to strana, ktorá je organizovaná zdola? Rozhodujú tie regióny o niečom?

Už viac ako dva a pol roka nie som člen strany. Ale v tom čase bola obrovská eufória, hlavne po výsledkoch, ktoré strana vo voľbách v marci 2016 dosiahla. Záujem ľudí o fungovanie strany bol obrovský, to vám môžem povedať zo svojej vlastnej skúsenosti.

Pôsobil som ako krajský predseda v Trenčíne. Vtedy sme robili snemy v obrovských kultúrnych domoch, kde bolo 200 ľudí, ktorí boli členovia krajskej organizácie.

Rýchlo po voľbách, keď som v roku 2017 odchádzal, sa začínali tieto regionálne štruktúry rapídne rozpadať. Podľa mojich informácií, ktoré mám od bývalých straníkov, s ktorými som ešte stále v kontakte, lebo to boli normálni obyčajní ľudia, ktorí chceli v tom čase pomôcť a neboli to žiadni náckovia ani nič podobné, tak v dnešnej dobe má strana regióny absolútne rozpadnuté. Hovorím aspoň za Trenčiansky kraj, že teraz môžu urobiť snem možno aj v telefónnej búdke a zmestia sa tam.

Strana zospodu určite nemala nejaký vplyv na predsedníctvo. Možno cez kompetencie krajského predsedu.

Prečo sa to stalo? Čo znamená rozpad?

Čelo strany, ktoré sa dostalo do parlamentu sa úplne vzdialilo obyčajným ľuďom, ktorí ostali. Ostali radoví členovia a zrazu tam vznikla obrovská priepasť. Bol problém vôbec dostať niekoho z poslancov na nejaký okresný alebo krajský snem.

Zrazu tam bol absolútny nezáujem o problémy tých ľudí, ktorí sú tam dole. Ľudia si začali myslieť, že boli sme len využití, aby sa určitá skupina ľudí dostala do parlamentu a teraz sme boli odhodení.

To sa stalo aj v iných regiónoch alebo len v Trenčianskom?

Ja viem o Trenčianskom. Ale myslím, že aj celý východ, Košický kraj sa takto rozpadol. Keď sledujete na internete tú ich regionálnu štruktúru, kedysi bol v každom kraji krajský predseda, každý okres mal svojho okresného predsedu.

Teraz to zlúčili na nejaké veľké oblasti – východ, západ, stred. Okresných predsedov zlučovali do nejakých oblastných predsedov, ktorý má na starosti tri-štyri možno aj päť okresov. Tam je vidno, že je tam obrovská personálna vykradnutosť tej strany zvnútra.

Čo znamená, že je personálne vykradnutá? Je to strana, ktorá v prieskumoch rastie, takže predpoklad je, že rastie aj členská základňa. Nie je to tak?

Čo mám informácie z Trenčianskeho kraja, tak určite nie. Určite nerastie členská základňa. Možno rastie v prieskumoch a opäť je to možno zavinené len tou globálnou politickou situáciou na Slovensku. Každý politický tábor háji len svoje záujmy a ten človek na spodku ostáva na poslednom mieste ich záujmov. 

Táto strana chodí medzi ľudí, hovorí takým jazykom, aký ľudia chcú počuť. Hovorí o tých problémoch, aj keď neverím tomu, že ich dokáže vyriešiť, lebo riešenia na tieto problémy asi nemajú. Aspoň sa s tými ľuďmi rozpráva o problémoch, čo tie ostatné strany nedokážu.

Navyše, niektoré strany celú svoju politiku riadia niekde z Bratislavy, zo straníckej centrály a na ten východ nejdú. Nejdú k tým rómskym osadám, nejdú do tých hladových dolín a nevidia problémy tých ľudí, ktorí tam sú. To vlastne využíva ĽSNS. 

Kto v strane reálne rozhoduje?

Traja-štyria ľudia. Ostatní sú už len taký komparz.

To je kto?

Samozrejme predseda plus nejakí traja ľudia, ktorí sú okolo neho. Sú tam nejakou šedou eminenciou. Rozhodujú vlastne o všetkom.

A to je kto? Vieme, že predseda je Marián Kotleba a tí ostatní traja ľudia sú kto?

Jeden je určite pán Schlosár, ale ostatných neviem menovať.

Sú za tou stranou nejakí sponzori?

Neviem. To, že niektorí podnikatelia alebo niektorí ľudia boli ochotní prispieť nejakou čiastkou, neznamená, že to boli sponzori.

Rozpočet na kampaň v roku 2016 nebol horibilný. Strana mala nejaké billboardy, letáky a ďalšie veci. Prispievali sme vlastne všetci, ktorí sme verili v stranícky alebo celoštátny úspech. Prispievali sme aj zo svojich peňazí. Aj ja som financoval, daroval strane billboardy, zháňal som letáky a ďalší propagačný materiál na svoje náklady.

S Marianom Kotlebom sa spája taká známa kauza, že zo straníckych peňazí bol kúpený rodinný dom v Banskej Bystrici alebo pri Banskej Bystrici. Vtedy sa hovorilo, že on v ňom býva. On tvrdil, že to je stranícke sídlo. Ako to je?

Nie, nebýval v ňom. Bol som pri kúpe, takže o tom viem. Ani nie tak pri kúpe, lebo o tom, čo sa kúpi alebo nekúpi, som ja nerozhodoval, ale bol som pri začiatku prerábok. Skutočne tam nebýval, býval na sídlisku v činžiaku.

Boli tam nejaké garážové a obchodné priestory, kde bolo predtým sklenárstvo a nejaký predaj vína. Z toho sa robila zasadačka a sídlo strany. V tom dome skutočne nebýval. Chcel, aby v tom dome prechodne prespali, napríklad pri straníckych snemoch alebo pri schôdzach, členovia, ktorí sú z väčšej diaľky.

Marian Kotleba má najnovšie problém odpovedať na otázky spojené napríklad s SNP, či stále zastáva názory, ktoré kedysi prezentoval, že SNP je boľševický puč – a to citujem transparent, ktorý mali kotlebovci na proteste v Banskej Bystrici, kde boli v tých čiernych, gardistov pripomínajúcich uniformách. Aké sú na tieto otázky názory vo vnútri ĽSNS? Sú tí ľudia autentickí v tom, čo hovoria navonok?

Môžem to povedať len za seba a za ľudí, s ktorými som sa stretol alebo stretával vo svojom okolí. Ja osobne mám úplne iné vnímanie SNP, pretože ja ani tí ľudia, ktorí boli okolo mňa, nešli do strany s nejakým takýmto anti-SNP názorom. Môj dedko bojoval v druhej svetovej vojne, takže by som išiel sám proti svojmu svedomiu, keby som niečo takéto tvrdil.

Čo sa týka SNP, bolo to skôr nejaké jeho osobné vyjadrenie, plus možno pár fanatikov, ktorí v strane pôsobili. 

Pýtam sa na to, ako to pôsobí vnútri, v strane. Viete, že Marian Kotleba napríklad vyvesil čiernu vlajku počas osláv Slovenského národného povstania v roku 2015, čiže už predtým ako ste kandidovali. Ich verejný pohľad, ktorý prezentujú napríklad v televíznych diskusiách, sa zmenil. Preto sa pýtam, že čo je vlastne ich skutočný pohľad. Čo je to, čo hovoria medzi sebou ľudia v ĽSNS, keď sa ich na to práve nepýtajú v televízii?

Ich skutočný pohľad je možno úplne iný. Určite tu panuje aj strach povedať pravdu či už predsedovi alebo tomu úzkemu vedeniu. Radšej sa tvária, že nič nevidia alebo len tak pritakávajú, ale málokto sa opovážil nejakým spôsobom vystúpiť proti a s iným názorom, lebo by bol asi okamžite vylúčený zo strany.

Takto to funguje? Kto má iný názor, je zo strany vylúčený?

Väčšinou áno. Nemyslím nejaké drobné roztržky alebo nejaký názor, či má byť nápis na dodávke vpravo alebo vľavo. Myslím tie podstatné názorové rozdiely. Tam určite bude zo strany poslaný preč.

Takže je to strana vodcu, ktorý rozhoduje o všetkom a všetci s ním musia súhlasiť?

Určite to funguje na princípe jedného človeka. Funguje tak viacero politických strán na Slovensku, veď to vidíme. Táto strana takisto funguje na tomto princípe. Je to vlastne rozhodujúci prvok v strane. 

Hovorili ste, že sa to už stalo. Viete menovať také prípady, keď bol človek vylúčený za to, že nesúhlasil s Marianom Kotlebom?

Ja som nebol vylúčený. Ja som odišiel, lebo som nesúhlasil. Určite boli vylúčení, ale konkrétne vám neviem povedať. Musel by som trošku zaloviť v pamäti alebo v telefóne, ale boli takéto prípady, samozrejme.

PREČO ODIŠIEL Z ĽSNS

Dostávame sa k tomu, prečo ste odišli zo strany. Kedy ste prestali súhlasiť a s čím konkrétne?

Názorovo sme sa začali rozchádzať po voľbách 2016. V tom roku sme do volieb sme išli s obrovskou eufóriou, s predsavzatím niečo zmeniť a niečo pre Slovensko urobiť. Volebný výsledok bol veľmi dobrý, bol obrovský nárast členskej základne, keď sa k nám po voľbách pridávali naozaj mnohí ľudia z regiónov.

Názorovo sme sa začali odlišovať vtedy, keď sme si mysleli, že sa zamaká na tom, že sa ide robiť pre ľudí, prípadne nie je problém spolupracovať aj s inými stranami.

Ale v realite mi to skôr pripadalo, že sa excesmi, ako boli šeky na 1488 eur a iné, strana zámerne izolovala. Aby nemusela nič dokazovať, nič ukazovať. Tým pádom sa vylúčila zo spolupráce s hocijakou inou stranou, čo bolo vidno.

Len bezducho prekladali návrhy zákonov, za ktoré vlastne nikdy nikto nezahlasoval, takže naozaj pre tých ľudí v parlamente nič neurobili.

To bol taký rozhodujúci moment. Nie len pre mňa, lebo som videl, že ma to vylučuje aj zo spolupráce v komunále, prípadne vo voľbách do VÚC, kedy so stranou nikto nechcel mať nič spoločné. Vidíte tie vyhlásenia rôznych politických strán, že s ĽSNS nikdy nepôjdu do nejakej koalície, nevytvoria žiadnu spoluprácu a podobné veci. To bol rozhodujúci moment. Namiesto toho, aby sa išlo makať na tých problémoch a hľadali sa riešenia, tak sa strana úplne izolovala.

Nebola tá strana taká aj predtým, že ľudia s nimi odmietali spolupracovať? Šek s nacistickou symbolikou, to nebol iba jeden exces. Pamätáme si Mariana Kotlebu ešte v tej tmavej uniforme pochodovať s fakľami a podobne. Nebola tá strana taká vždy?

Keď som do nej vstupoval, tak nebola, to vám môžem povedať. Skutočne sme sa snažili riešiť, po voľbách v roku 2016, problémy, ktoré ľudí trápili. Ja som mal vo svojom regióne v Trenčianskom kraji x podnetov od ľudí, kam sme ozaj chodili.

Či už to bolo znečisťovanie spodných vôd pre veľkú obec a plus školu a škôlku. Dávali sme podnety a ľudia videli, že skutočne chceme makať na tom, aby tie problémy, ktoré dlhé roky nikto neriešil, aby sa vyriešili.

Následne ale tie prejavy v roku 2017, kedy, myslím, že bol v nejakej debate a neviem či mu to Matovič alebo kto povedal, že už začal vnímať stranu, že bude štandardná, že normálne začne robiť a dokonca nevylučoval, že by sa s nimi dalo spolupracovať a zrazu prišli tejto excesy, po ktorých bola vlastne vylúčená akákoľvek spolupráca.

Tie excesy neboli len po roku 2016, ale Kotleba v uniforme pochodoval už dávno predtým. Jednu stranu mu už Najvyšší súd rozpustil. Na kandidátke, na ktorej ste boli vy, v roku 2016, tam bolo aj nad vami aj pod vami niekoľko známych neonacistov. To nebola strana, ktorá by bola v roku 2016 nepopísaná. Vy ste ju nevnímali ako stranu, ktorá má na kandidátke spolu s vami neonacistov?

Stranu som vnímal od roku 2014, keď som prijal ich podporu v kandidatúre v komunálnych voľbách. Do strany sme potom vstúpili pred voľbami, v roku 2015. Nevnímal som to v tomto širokom kontexte.

Ja som sa na takejto extrémistickej scéne nepohyboval. Skôr som to vnímal v tom, že začína naberať popularitu u tých širších vrstiev ľudí, u tých ľudí, ktorých si tu doteraz nikto z tých vrcholných politikov nevšímal. Ja som to skôr vnímal takto.

Potom sa objavili na kandidátke ľudia, ktorých ste spomínal. Ja som ich dovtedy ani nepoznal. To, že budú na kandidátke som nemal ako ovplyvniť a takisto som ani neovplyvnil svoje číslo na kandidátke. Ako som spomínal, to bolo na návrh krajského predsedu. My sme vlastne podpísali vyhlásenie kandidáta a súhlas s kandidatúrou, že budeme kandidovať na tejto kandidátnej listine. Kto tam bol a na akom čísle, to som ja už neovplyvnil.

Napríklad Andreja Medveckého ste predtým nepoznali? To bol kandidát číslo 9, myslím, že to bolo krajský predseda v Žilinskom kraji. On napríklad už v roku 2014 zbil občana Dominikánskej republiky, s bratom Jozefom kričali podľa svedka kričali "zabite negra a ko... čierny", mali tričká Slovenskej pospolitosti a spôsobili mu 30 dňovú PN-ku. Medvecký bol za to aj odsúdený a musel odísť z parlamentu. On bol súdne trestaný ešte pred rokom 2014. Toto ste o ňom nevedeli, že to je človek nad vami na kandidátke?

Nie, ani tohto človeka som predtým nepoznal. Tak, ako som predtým nepoznal Magáta, ktorý sa tiež na kandidátke objavil a niektorých možno ešte ďalších, ktorí sa kandidátke objavili.

Viem, že to, čo ste čítali, prepuklo hneď po voľbách. Bolo na neho vytiahnuté, že je trestne stíhaný a nevedelo o tom ani vedenie, že je v tejto trestnej veci stíhaný. Bolo to riešené tak, že to predniesol na nejakom povolebnom sneme a on dobrovoľne odstúpil. Potom sa vzdal mandátu a súd ho právoplatne odsúdil. Bolo tam vzdanie sa mandátu a vtedy som o takejto kauze počul prvýkrát.

Spomenuli ste Mariána Magáta, on mal na kandidátke číslo 88. To bol človek, ktorý bol zase trestne stíhaný za to, že oslavoval narodeniny Adolfa Hitlera. Tvrdil, že Adolf Hitler je – to zacitujem presne – „mierotvorca, skvelý ekonóm, rečník a človek so srdcom na správnom mieste, úžasný človek, česť jeho pamiatke." Toto sa stalo v roku 2013, takže ešte dávno pred voľbami 2016.

Ako hovorím, ja som vôbec nevedel, že tento človek vôbec bude na kandidátke. Ja som to nemal ako ovplyvniť. Niektorí ľudia boli na tú kandidátku zobratí účelovo, aby sa prípadne nezaradili do niektorých iných zoskupení a neboli konkurenciou pre ĽSNS.

Možno boli ľudia daní na kandidátku z takéhoto vypočítavého hľadiska. Určite nebol daný na kandidátku kvôli takýmto oslavám a zásluhám. V tom čase by možno mnohí ľudia ani tú kandidatúru nepodali, keby vedeli, z tých radových členov, ktorí išli kandidovať za Trenčiansky kraj, akí ľudia sa tam na kandidátke objavia. 

Otázka je aj to, či sa v ĽSNS týchto serióznych nacistov, ktorí oslavujú Adolfa Hitlera, zbavili alebo nie. Skôr to vyzerá, že nie, lebo Marián Magát mal billboardy s Mariánom Mišúnom, ktorý je doteraz poslanecký asistent. Tento človek sa pohybuje v parlamente - pričom na tých billboardoch propagovali znovuzavedenie koncentračných táborov. Nazývali to pracovné tábory, ale Mišún, teraz poslanecký asistent, to nazýval koncentračnými tábormi. Ten človek tam doteraz je...

Vnímal som to. Myslím, že niekde v Novom čase bola fotka toho billboardu. Vnímali sme to v tom čase, ale v tom čase neboli ani členmi ĽSNS. Oni to robili počas volebnej kampane. Padla taká otázka, ale bola to ich individuálna volebná kampaň, možno niekde na severe Slovenska, kde mali možno reálne nejaký voličský potenciál alebo záber.

Mariána Mišúna som tak isto osobne pred kandidatúrou vôbec nepoznal. Len som vedel, že je to človek, ktorý pálil ako mestský policajt v Trnave vlajku EÚ a bol za to vyhodený z radov mestskej polície. Absolútne som ale nevnímal ich účasť na kandidátke v tom čase. Keď boli na kandidátke, nevedel som, čo to je za ľudí.

Posledné meno, Rastislav Rogel, to vám tiež nič nehovorí? To je známy spevák neonacistickej kapely Judenmord čo znamená vražda Židov. Majú aj album Arbeit macht frei. To síce znie ako zlý vtip, ale žiaľ nie je to vtipné, lebo na obale albumu mali vyfotený koncentračný tábor a v textoch popierali holokaust. Vy ste nepoznali Rogala predtým, ako ste s ním boli na kandidátke?

Absolútne nie. Nikoho z tých ľudí, čo ste zatiaľ čítali, som ešte pred voľbami 2016 nepoznal. Ako vám hovorím, tú kandidátku som nedostal. Ja som dal len súhlas, že tam môžem byť. Číslo, ktoré mám na kandidátke, mi bolo oznámené až po odovzdaní kandidátnych listín. Tam sme študovali, že kto je na akom umiestnení.

Hlavne ma zaujímal Trenčiansky kraj, kde sme išli do toho viacerí, že aké miesta sme vlastne dostali. Ja som bol osobne aj prekvapený z toho vysokého čísla, ktoré bolo ešte o jedno miesto pred vtedajším krajským predsedom.

Títo ľudia, ktorých menujem, vy ich stále vnímate, že sú súčasť ĽSNS?

Neviem aké majú vzťahy. Momentálne to neviem, lebo od 2017 v ĽSNS nepôsobím. Myslím, že s Mariánom Magátom sa rozišli veľmi zle, čo som v tom čase vnímal. Momentálne viem, že Marián Mišún potom vstúpil do strany, keď išli voľby do VÚC, a vnímam, že tam robí asistenta poslanca. Ostatných týchto ľudí absolútne nepoznám a ani s nimi neprichádzam do kontaktu. Je to troška iná vlnová dĺžka ľudí s akou sa stretávam a akú vnímam ja.

Vy máte billboardy, že ja hajlovať nebudem, že preto ste odišli od kotlebovcov. Čo tým myslíte?

Je to vyjadrenie môjho názoru, že za takúto hranicu alebo na takúto úroveň sa zhodiť nikdy nemienim. Je to vlastne vyjadrenie mojich osobných postojov k tým udalostiam, ktoré sa udiali tým, že som odišiel zo strany. Keď som prevzal mandát, nevstúpil som do klubu, keďže som ani logicky nebol člen strany. Chcel som vyjadriť taký svoj vnútorný postoj voči strane.

Vy ste mali aj také vystúpenie, v ktorom ste hovorili, ako sa ĽSNS podľa vás zmenila. Ako sa zmenila?

Namiesto hľadania riešení pre tie programové priority sa tam začali prejavovať rôzne ľudácke prejavy. Či už to boli tie vlajky, ktoré boli ešte pred voľbami alebo potom šeky, teraz naposledy to bolo odsúdenie oblastného šéfa pána Grňa za zdravenie sa Na stráž! na Najvyššom súde, v televízii vidíme, myslím, že v nedeľu v debate, bol člen strany, ktorý mal vytetovaný na prsiach hákový kríž, je tam teraz bývalý okresný predseda z Popradu obvinený z vraždy.

Toto sú všetko faktory, ktoré som v tom vystúpení nazval, že sa strana absolútne vzdialila od toho, s čím sme my do volieb, ako rádoví členovia a ľudia, ktorí chceli tejto strane pomôcť, išli.

Povedali by ste, že Kotleba zradil vaše ideály alebo je to tak, že vy ste vlastne nevideli, aká tá strana reálne je, a zistili ste to až v roku 2017?

Do volieb 2016 sme nikdy nespomínali to, že po prípadnom volebnom úspechu sa začnú takéto excesy a takéto extrémne zvýrazňovanie tej ľudáckosti strany. Videli sme na mítingoch 2016, že ľudia boli oblečení normálne, v sakách, nijaké zelené tričká.

Možno sa tam rozdávali nejaké balóniky, nejaké letáky, ale absolútne ste z toho kontextu predvolebných mítingov nemohol usúdiť, že strana je nejaká extrémistická alebo nedajbože, že prejavuje sympatie k nejakým hnutiam, ktoré sú mimo zákonného rámca. Pôsobilo to dosť dôveryhodne.

Spomenuli ste ten pozdrav Na stráž! Kedysi sa to medzi kotlebovcami hojne používalo, oni dokonca na sms-ky novinárom odpisovali s pozdravom Na stráž! Stále sa medzi sebou zdravia Na stráž?

Určite áno. Neverím, že takéto niečo vymizlo. Keď sa zdravili Na stráž! aj na župe a inde, tak si myslím, že medzi sebou určite áno.

Aj vy ste sa s nimi zdravili Na stráž?

Bolo to proti môjmu presvedčeniu. Ten pozdrav som vnímal v kontexte v spojitosti s Hlinkovou gardou.

Ale pýtam sa, či vás tak zdravili, či je to vaša osobná skúsenosť.

Samozrejme. Niektorí áno, niektorí nie.

Vám to neprekážalo?

Prekážalo. Toto je jedna z vecí, ktorá mi prekážala a to som aj vyčítal pri mojom vystúpení v parlamente. Už len tento pozdrav zvýrazňoval určitú uniformovanosť a zaradenie sa tej strany bokom od ostatných strán a od ostatných politikov. Určite mi to prekážalo.

A čo ste s tým urobili?

My sme sa zdravili štandardne, ahoj, nazdar, čau.

Nie je to trochu taký alibizmus, že ich necháte a vy tam vlastne pôsobíte a využívate tú stranu, aj keď viete aká je a nesúhlasíte s ňou?

Ja tú stranu nevyužívam. Čím ju využívam?

V minulosti ste ju využívali tým, že ste za ňu kandidovali, teraz máte poslanecký mandát.

To, že som za ňu kandidoval bolo z presvedčenia. Vypočítavosť v tom nebola už len z toho dôvodu, že v tom čase strana vykazovala možno 1,5%. V kútiku duše sme dúfali, že by sa to mohlo prelomiť na tých 5%, ale taký výsledok ako vo voľbách 2016 nám vtedy ani vo sne nenapadol.

My sme to robili úprimne, že chceme robiť politiku pre ľudí. Čo sa týka prijatia terajšieho mandátu, tak nemôžem povedať, že som sa do parlamentu vyškriabal po nejakom chrbte strany alebo niečo podobné. Nebyť tých obyčajných rádových členov a tých ľudí, tak strana nedosiahne taký výsledok, aký dosiahla. My sme v mrazoch roznášali letáky, organizovali sme rôzne stretnutia s ľuďmi, mítingy, vysvetľovali sme, aký je program strany a niektoré ďalšie veci. To bol určite ten rozhodujúci faktor, ktorý vlastne spôsobil úspech vo voľbách 2016. My sme si to v tej kampani riadne odmakali.

KOTLEBA

Poznáte sa s Marianom Kotlebom osobne?

Poznám sa s ním osobne.

Aký je to človek?

Poznám sa s ním osobne z tej straníckej úrovne, nie zo súkromnej.

Veríte mu na straníckej úrovni, napríklad, že či to, čo povie platí? Aký je to človek, akého ho vy poznáte?

Keby som mu veril, tak v tej strane ešte som, či už na úrovni kraja alebo ako poslanec klubu. Asi mu neverím, keď v tej strane nie som.

Klamal niekedy verejne?

Celá strana klamala so svojím programom, keď ponúkala ľuďom riešenia, ukazovala ako sa to dá, ako to pôjde, ale v skutočnosti nič neurobila. Za tými heslami nie je žiadny obsah.

Je len heslo, ako bola petícia za vystúpenie z EÚ, s ktorou sa naši členovia pomaly hanbili chodiť po ulici z toho dôvodu, že ľudia im za to nadávali. Nikdy za tým nebol obsah, akým spôsobom z tej EÚ vystúpime, čo sa dá robiť, aké sú následné kroky. Je to je len heslo bez obsahu.

Spomínate si ešte na niečo ďalšie okrem Európskej únie, za čím v tej strane nie je žiadny obsah?

To isté bolo NATO. Videli sme riešenie osád s buldozérom alebo s bagrom. Neviem, na čo sa tá pospolitosť vtedy skladala, údajne nevideli ani peniaze ani buldozér, keď sa zložili. Viacero týchto vecí je takých, že je to len nadpis, len určité heslo, ale neexistuje cesta ako to heslo naplniť.

Keď chodím okolo Slovenska, tak niektoré billboardy mi pripadajú, že ich priviezol z Venezuely alebo odniekadiaľ z predvolebnej kampane. Napríklad so štátnou správou vecí. Ono je to pekné heslo. Pekne sa to počúva, veľa ľudí to tak aj vníma, že by to tak malo byť od začiatku nastavené, že určité podniky by mali byť stále v rukách štátu. Ale akým spôsobom to chce urobiť, či bude zostavovať nejaké ľudové milície alebo bude obsadzovať tie fabriky? Pre mňa je to úplný nonsens také niečo.

Prečo teraz máte tie billboardy? Chcete ešte za niekoho kandidovať?

Dostal som nejaké stranícke ponuky alebo ponuky na kandidatúru. Ešte to zvažujem, keďže som sa v minulosti takto, povedzme ľudovo povedané, opálil na predchádzajúcej kandidatúre.

Určite by som kandidoval za stranu, ktorá aj reálne dokáže naplniť to, čo ľuďom vo voľbách alebo v predvolebnom boji sľúbi. Keď si vyberiem kandidatúru, bude to tento týždeň samozrejme, lebo v nedeľu je deadline na odovzdávanie kandidátnych listín, tak to bude strana, za ktorou budem vidieť, že dokáže reálne naplniť svoje plány.

To už ale musíte vedieť, keď je to tento týždeň, že od koho máte ponuky. Koľko strán reálne zvažujete?

Ponuky mám. Reálne sú v hre tri politické zoskupenia.

Aj také, ktoré sú v parlamente?

Nie. Ani jedno nie je v parlamente.

Takže vy si ešte vyberáte, za koho chcete kandidovať?

De facto, ja si vyberám za koho chcem kandidovať, ale samozrejme, všetko záleží aj od toho ako reálny ten program bude alebo je. Jednám s tými stranami, stretol som sa s lídrami tých strán, niektoré veci sme si povedali, aké sú ich predstavy, aké sú moje predstavy. 

Rokovali ste napríklad aj so Štefanom Harabinom?

Nie, nikdy som sa s ním nestretol ani sme sa osobne nikdy v živote nevideli. S ním som rozhovor nemal.

Zdroj: aktuality.sk


Zaujímavosti