Často sa špekulovalo o tom, že francúzska armáda nie je naklonená dlhodobému smerovaniu Francúzska tak v otázkach migrácie, ako aj vnútornej bezpečnosti. Situácia v armáde je veľmi podobná tej v polícii – ich zložky majú každodenné správy a skúsenosti z terénu, ktoré však politici a sudcovia dlhodobo ignorujú. Problém silových zložiek spočíva v tom, že ich príslušníci nemôžu byť politikmi, ale musia vládu poslúchať. Táto dilema dlho prikladala pod kotol, ktorý nedávno vybuchol.

Celá aféra odštartovala publikovaním manifestu dvadsiatich generálov v zálohe v týždenníku Valeurs actuelles. Dôležité je podčiarknuť, že bol datovaný a napísaný 14. apríla, pričom časopis ho zverejnil o týždeň neskôr, 21. apríla 2021.

Tento dátum je dôležitý, pretože ide o ukážkový príklad odvádzania pozornosti od toho, čo by malo byť predmetom verejnej debaty. Ešte pre upresnenie, Valeurs actuelles je týždenník, ktorý patrí svojím zameraním mimo mainstreamového pohľadu.

Medzi jeho čitateľov patria priaznivci bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho, Marine Le Penovej alebo tiež monarchisti. Časopisu od roku 2018 rastie počet čitateľov, zatiaľ čo všetkým ostatným klasickým médiám vo Francúzsku klesá. Za minulý rok stúpla čítanosť o 8 percent a časopis vychádzal v náklade 108 000 kusov. Nie je náhoda, že generáli si vybrali toto periodikum, pretože v inom podobného rozsahu by manifest nemohol vyjsť.

Veľmi stručne povedané, francúzski armádni predstavitelia v zálohe či vo výslužbe v ňom varovali pred rizikom vypuknutia násilných občianskych nepokojov v krajine. Tie môžu vyvolať tri faktory: napätie medzi rôznymi ideologickými komunitami, existencia takzvaných zakázaných zón, v ktorých francúzsky štát nemá vplyv, a politické násilie v priebehu demonštrácií, predovšetkým excesy milícií Black bloc. Dôležitý bol tón celého listu, ktorý vyznel jasne ako posledné varovanie.

Pokiaľ štát nezačne v týchto troch oblastiach niečo robiť, krajine hrozí prakticky kedykoľvek vypuknutie ozbrojených nepokojov. Ide skôr o zúfalý výkrik ľudí majúcich skúsenosť s vojnovými operáciami a silovými zložkami, ktorým odkazujú, že Francúzsko je pár krokov od občianskej vojny.

Manifest podpísalo 26 000 vojakov v zálohe, z toho 58 generálov (k pôvodným 20 prvotným signatárom sa pridalo neskôr ďalších 38) alebo dokonca aj aktívnych vojakov.

Tu je dôležité vysvetliť kontext a historické pozadie.

Francúzskej armáde sa hovorí „Veľká mlčanlivá“ (la Grande muette). Toto označenie má pôvod v minulosti: 5. marca roku 1848 bolo vo Francúzsku vyhlásené všeobecné hlasovacie právo pre mužov až na tri výnimky, medzi ktoré patrili kňazi, väzni a vojaci. Členovia armády tak boli v priebehu volieb odsúdení k mlčaniu.

Dekrét zrušil generál Charles de Gaulle v auguste 1945. Jeho duch sa však čiastočne naďalej rešpektuje tým, že aktívni vojaci sa nevyjadrujú k politike a politickým témam.

Prvý list vzbudil obrovský rozruch, udalosti sa venovali aj zahraničné médiá. Namiesto toho, aby sa však riešil jeho obsah, začalo sa hovoriť o škandále, o tom, že vojaci nerešpektujú tradíciu zachovávania mlčania.

Navyše, časť hlavne ľavicového spektra sa necháva počuť, že armáda sa chystá na ozbrojené prevzatie moci.

To je však úplne absurdná predstava. Jednak je väčšina signatárov listu v pokročilom dôchodkovom veku.

Po druhé, oni sami poukazujú na to, že tento argument môže používať len niekto, kto nemá tušenie o tom, ako armáda funguje. Francúzske ozbrojené sily nemajú vybavenie ani výcvik na pouličné zásahy.

Častým argumentom bolo tiež zvolenie dátumu publikácie listu. Ako už bolo zmienené, vyšiel 21. apríla 2021, keď uplynulo rovných 60 rokov od puču armádnych generálov Salana, Zellera, Challeho a ďalších v Alžírsku.

Či išlo o úmysel alebo náhodu, je ťažké dokázať. Ale voľba dátumu nezávisela od signatárov a pisateľov výzvy, a preto hľadať súvislosti s alžírskym povstaním je úplne márne. Nehľadiac na to, že všetci vedia, ako vtedajší pokus o prevrat dopadol. Len ťažko by si generáli vybrali za vzor nepodarený štátny prevrat.

Súčasné vedenie armády na čele s ministerkou Florence Parlyovou a generálom Francoisom Lecointrom sa pridalo k tým, čo manifest chápu ako výzvu na štátny prevrat, a začalo zálohovaným generálom hroziť prepustením z armády a možnými súdnymi procesmi pre pokus o vlastizradu.

Táto interpretácia ešte viac priliala olej do ohňa. Ministerka Parlyová je vo vojsku veľmi neobľúbená. Hlavným dôvodom je, že ide o vysokú štátnu úradníčku, ktorá nemá žiadny vzťah k armáde a nikdy podľa slov jedného zo signatárov listu „nedržala zbraň v ruke, nieto aby z nej strieľala“.

Parlyová predtým zastávala vysoké posty v spoločnosti SNCF, čo sú francúzske štátne dráhy, či v leteckej spoločnosti Air France.

Na obidvoch miestach po sebe zanechala rovnakú vizitku, a to zlaté padáky v hodnote stoviek tisícov eur, napriek tomu, že obe spoločnosti sa dlhodobo pohybujú v červených číslach. Práve snaha očierniť signatárov manifestu vzbudila solidaritu medzi vojakmi.

Preto 9. mája vyšiel v rovnakom magazíne druhý list. Teraz už napísaný vojakmi v aktívnej službe, ktorí jednak súhlasia s prvým listom a navyše sú rozhorčení tým, ako sa zaobchádzalo s ich staršími kolegami.

Namiesto toho, aby vláda poslúchla hlas patriotov, ktorí riskovali pre Francúzsko svoj život, robí z nich vlastizradcov. Navyše, druhý list vyjadril jasné odhodlanie jeho signatárov, že v prípade občianskej vojny sa armáda bude snažiť zaviesť naspäť poriadok.

Za dva dni od jeho zverejnenia sa pod list podpísalo 250-tisíc ľudí a prečítali si ho skoro dva milióny čitateľov. U civilných obyvateľov vzbudil veľký ohlas, o to menej však vo vedení armády. Generál Lecointre vyzval vojenských signatárov druhého listu, aby odišli sami dobrovoľne do civilu. Z toho vyplýva, že generál sa z prvého listu nepoučil.

Ako povedal jeden z jeho autorov, generál vo výslužbe Jean-Pierre Fabre-Bernadac, autorov druhého listu nepozná. Nejde podľa neho o koordinovanú akciu, ale o spontánne vyjadrenú solidaritu medzi aktívnymi vojakmi a vojakmi vo výslužbe. Je to teda skôr reakcia na hrozby zo strany vedenia armády voči signatárom prvého listu. Zatiaľ nič nenaznačuje, že by vojaci mali vôbec ďalší plán či stratégiu, ako postupovať.

Elyzejský palác sa od začiatku aféry zasadzoval za tvrdé potrestanie signatárov, avšak ako postupne vychádzali prieskumy verejnej mienky, naznačujúce silnú podporu prvého listu generálov, francúzsky prezident a jeho okolie prešli na zmierlivejší tón. Francúzsky prezident disponuje početnou skupinou ľudí a poradcov, ktorí monitorujú sociálne siete. Práve na sociálnych sieťach listy generálov spôsobili virálny šok.

Macronovi sa, samozrejme, akákoľvek kritika súčasného stavu nepáči, ale pri svojom štýle vládnutia veľmi starostlivo sleduje prieskumy verejnej mienky, často neváha zmeniť názor o 180 stupňov. To môže byť aj prípad celej kauzy.

Navyše, generáli v zálohe mu niekoľkokrát cez médiá dali šancu. Otvorene hovorili, že nejde o konkrétnu kritiku súčasnej vlády, ale o celé neriešenie francúzskych problémov v priebehu posledných 40 rokov.

Debata o tom, či ide o vojenský prevrat, je úplne mimo. Je to len zakrývanie skutočného problému. Od chvíle, keď bol zverejnený prvý list, sa francúzska vláda a provládne médiá zameriavajú na hľadanie „páchateľov“ štátneho prevratu. Varovania nevzali vážne.
Macron chcel z Francúzska urobiť startupový národ. Lenže politika nie je len komunikácia a podnikateľské projekty z ríše snov.

Bezpečnosť na ulici a pocit ohrozenia sa nevyriešia niekoľkými tweetmi oznamujúcimi navýšenie rozpočtu pre dané silové zložky. Problémom nie sú ani tak peniaze (hoci ani tých nemá Francúzsko v posledných rokoch nazvyš), ale zmýšľanie a neexistencia modelu, ktorému by niekto veril, že reálne vyrieši spolužitie ľudí.

Pokiaľ si Francúzsko nebude schopné priznať vlastnú chybu a neschopnosť vyriešiť problémy krajiny spôsobené nekontrolovateľnou migráciou, budeme svedkami stúpania tlaku vo všetkých spoločenských triedach. Iskra, ktorá zapáli výbuch, môže prísť odkiaľkoľvek a nemusí to byť práve armáda.

Autor: Matěj Široký

Zdroj: postoj.sk