Ako bratislavská kaviareň škodí Slovensku

15.05.2019 | 13:14
  3
Bývalý minister školstva Juraj Draxler vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook uviedol, prečo je neoliberálna kaviareň pre Slovensko nebezpečná.

V posledných dňoch sa trochu debatovalo o definíciách, tak by som si dovolil povedať, kto sú ľudia, ktorých môžeme označovať ako bratislavskú kaviareň (a slniečkárov).

Bratislavská kaviareň, to sú tí, ktorí sa považujú za lepšiu časť Slovenska. A dávajú to najavo. Vyberú si nejaký terč, zvyčajne jednotlivcov s nejakými extrémnymi črtami (mentálnymi, sociálnymi, politickými), do ktorých sa húfne navážajú. To je ďalšia črta bratislavskej kaviarne, stádovitosť.

Pre mňa je člen bratislavskej kaviarne niekto, kto si netvorí komplexný obraz sveta, na základe vlastných, dlhodobých pozorovaní, ako silný jednotlivec. Nie, člen kaviarne má veľmi silnú potrebu byť súčasťou skupiny a preberať jej obrazy sveta, hoaxy a hystérie.

Áno, kaviareň komunikuje zásadne hystericky. Aspoň ja som ešte nezažil človeka, ktorý by vykazoval všetky tu spomínané črty kaviarne a zároveň by dokázal pokojne sedieť a rozvíjať nejakú historickú, literárnu či politickú debatu trpezlivou konfrontáciou faktov a argumentov.

Ľudia z bratislavskej kaviarne vnímajú celú spoločnosť cez prizmu jednoduchých politických schém a politiku ako takú ostro personalizujú.

S tým súvisí aj to, že kaviareň má na všetky viditeľné politické javy veľmi jednoduché politické vysvetlenie, o ktorého pravdivosti a logike sa nebude baviť.

Narastá popularita Kotlebovej strany? „Môže za to naše školstvo,“ múdro vysvetlia. Čo na tom, že v takom Fínsku s údajne geniálnym školstvom má dnes krajná pravica oveľa viac. Alebo „Kotlebu vytvoril Fico, tým, že vytvoril negatívny obraz migrantov“. Opäť, čo na tom, že v oficiálne silno proimigračnom Švédsku má ich krajná pravica viac ako Kotleba? Nevadí cieľom nie je pochopiť, čo sa deje, cieľom je len mať naporúdzi nejakú vetu, ktorá na prvé počutie znie inteligentne, rozdeľuje svet na dobrých a zlých a ukazuje na údajného vinníka.

Bratislavská kaviareň okrem triviálnej politizácie svet okolo vidí v kontúrach studenej vojny. Preto tridsať rokov po páde Železnej opony musí intenzívne dokazovať, že socializmus bol zlý a Rusko je zlo.
Používajú sa na to niektoré typické „príklady“. Kávičkár vám pripomenie ukrajinský hladomor (ktorý sa podáva veľmi zjednodušene). Dobre, namietnete, ak má byť toto dôkazom hlbokej skazenosti Ruska siahajúcej do dnešných čias, a ak sme po tento príklad museli ísť 90 rokov dozadu, prečo nejsť ešte ďalších 40 a nepoukázať na genocídu Indiánov? Medzi rokmi 1870 až 1890 vláda Spojených štátov opustila formálne uznávanie suverenity Indiánov a vytláčaním do rezervácií, kde hynuli hladom, alebo trestnými výpravami ich zdecimovala tak, že prestali existovať ako akokoľvek relevantná kultúrna či politická skupina. Hovoriť o genocíde či indiánskom holokauste sa však v určitých kruhoch nepatrí.
 Dávam to ako príklad, samozrejme, normálne je skôr trápne nechať sa vtiahnuť do podobných pseudohistorických alebo pseudoideologických debát.

V podobnom štýle človeka z kaviarne veľmi trápi osud obyvateľov Kuby, zničenej americkým embargom, ale nijako ho nevytáča osud obyvateľstva Guatemaly, Salvadoru či Nikaraguy. Takisto, ako ho trápi autoritársky režim v Sýrii, Iráne či Severnej Kórey, ale oveľa menej už bizarné a drsnejšie režimy Arabského polostrova. Jednoducho, predstaviteľ kaviarne dokonale prebral americké videnie sveta a slúži jeho záujmom, aj keď si to zväčša ani neuvedomuje.

Neviem, kto vymyslel krásny výraz modrý komsomolec, ale je veľmi výstižný. Úplne rovnako, ako voľakedy niektorí ľudia museli propagandisticky obhajovať Sovietsky zväz a oficiálne videnie sveta, to robia aj títo, akurát v opačnom garde.

Naviac, nepríjemnou črtou týchto ľudí je agresivita. Osobne by fyzicky nikomu neublížili, fyzického kontaktu sa hrozia. O to radšej ale napádajú verbálne. A, opäť, v mediálnom svete kvitujú silové riešenia, ktoré sú na začiatku podávané ako niečo veľmi vznešené, no vedú k obrovským tragédiám: invázia do Iraku, Arabská jar, alebo bombardovanie Srbska založené na kosovskej lži.

Slniečkár je niečo podobné, akurát tam hrá ešte väčšiu rolu pseudomoralizátorstvo. Je to niekto, kto je pokrytec. Zdieľa správy o osudoch blízkovýchodných migrantov, ale nevyjadrí nijaké rozhorčenie, keď v Odese v plameňoch zahynú štyri desiatky Rusov.

A to hovorím ako človek, ktorí ma dosť priateľov v rôznych štátoch Európy zaoberajúcich sa kampaňami proti rasizmu alebo dehumanizácii migrantov či priamo pomoci utečencom. Lenže rozlišujem tých, ktorí to robia z čistého presvedčenia a tých, ktorý si z danej veci urobili najmä moralizátorskú pózu.

Čím je kaviareň pre Slovensko nebezpečná?

Na jednej strane pokrivením demokracie. Ľudia z kaviarne šíria obraz, akoby demokracia bola hlavne o veľmi hlasnom vyjadrovaní nejakého názoru a o proteste. Lenže demokratické vládnutie si vyžaduje argumentáciu, presviedčanie, vytváranie programov, uzatváranie širších spojenectiev, vyjednávanie kompromisov.

Ak toto nefunguje, nefunguje demokracia - nemôžete tvrdiť, že ste demokrat a zároveň dlhodobo tvrdiť, že väčšina je hlúpa, treba ju ignorovať, pravdu majú zásadne malé skupiny „reformátorov“ a vašich kamarátov z „občianskej spoločnosti“. A okrem demokracie potom nefunguje jednoducho vládnutie, na ktoré proste potrebujete politikov, ktorí sú dostatočne technikmi moci a nie pozérmi, kritikmi bez riešení a večnými disidentmi. Chaos síce vyhovuje médiám (dráma predáva) a tým, ktorí žijú z „demokratizačných“ grantov, ale to je asi tak všetko.

Hlavný problém ale vidím v tom, že kaviareň takto ničí nielen politiku, ale vôbec spoločenskú atmosféru. Človek z kaviarne pokračuje vo svojej hystérii, aj keď vidí dôkazy, že len prispieva k ďalšej polarizácii spoločnosti. Víziou kaviarne je vychovávať ďalších a ďalších ľudí, ktorí vrieskajú kaviarenské politické klišé. A ktorí sa vôbec správajú akoby im niekto do zadku vrazil veľmi dlhý klinec a každú chvíľu ním pohýbal, v dôsledku čoho kričia a prskajú znovu a znovu.

Nechcem tým tvrdiť, že všetci z kaviarne sú zlí ľudia. To nie. Naopak, časom niektorí začnú komunikovať normálne, vyčerpá ich hystéria. Chvalabohu. A stanú sa normálnymi občanmi, ktorí majú svoje názory, vedia sa kvôli nim aj pohádať, ale zachovávajú si od politiky aj zdravý odstup a sami seba sa vedia pýtať, či majú naozaj pravdu, či sa nesprávajú príliš pózovito, či sa neuzavreli do príliš tesnej bubliny. A vedia sa k politike vyjadriť napríklad zapojením do protestu, ale nemusia sa hneď preto tváriť ako Che Guevarovia, akoby hodinovým mrznutím na námestí alebo vyvesením transparentu prejavili šialené kvantá osobnej odvahy.

V konečnom dôsledku je problém kaviarne aj problémom vzdelávacieho systému. Vychovávame ľudí, ktorých často už v škole učia vyvyšovať sa nad iných, byť až príliš hrdí na povrchné vedomosti rovnako povrchne ocenené (známkou na vysvedčení) a nezamýšľať sa nad vecami hlbšie, ako to priame okolie vyžaduje.

Niežeby v iných krajinách neexistovala kaviareň, všade majú svoje „chattering classes“, ako sa tomu kedysi hovorilo v Anglicku, či svoj „komentariát“. Ale pomáha, ak kaviareň nie je taká veľká, že zahltí väčšinu mediálneho priestoru (sme jediná krajina, akú poznám, a žil som v niekoľkých, kde sa na politický postoj bežne pýtajú v rozhovore ešte aj herca či športovca). A hlavne, ak popri tej kaviarni existuje aj intelektuálna elita, ktorá naozaj elitou je a len sa na ňu nehrá.

Hovorím to v dobrom, ak tu má v budúcnosti byť slušná krajina s kvalitnou verejnou diskusiou a efektívnou politikou, a s oveľa menej nevraživou atmosférou medzi ľuďmi, časť kaviarne bude treba zavrieť.

Tej symbolickej. Dobrých skutočných kaviarní s príjemnou atmosférou a kvalitnou kávou bude, dúfam, len pribúdať.

Zdroj: Facebook Juraj Draxler


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti