SPOLOČNE ZA LEPŠIU INFORMOVANOSŤ SLOVENSKA

Chcem prispieť

Vyzbieraných 1197 € z 8000 € potrebných na august 2016.

Britská vláda oznámila, že miestne zastupiteľstvá, občianske združenia a študentské spolky, ktoré bojkotujú izraelské obchodné spoločnosti, majú v tejto praxi odteraz zakázané pokračovať.

  Predseda úradu vlády Matthew Hancock má ohľadne nového zákona v priebehu tohto týždňa zverejniť upresňujúce údaje. Bojkot tovaru ako je čerstvé ovocie, zelenina, či elektronika a služieb ako sú odvoz odpadu atď. označil ako „polarizujúci“ a „kontraproduktívny“.

Huffington Post píše, že bojkot sa týka najmä tovarov a služieb izraelských firiem, ktoré podnikajú na území Západného brehu Jordánu. Svojou prítomnosťou a obchodnou činnosťou na danom území totiž podľa iniciátorov bojkotu tieto firmy podporujú izraelský apartheid.

HP vo svojom článku poukázal na tovar akým sú napríklad ďatle Medjoul, pomaranče z mesta Jaffa, minerálna voda Eden (ktorej dodávateľ čerpá z prameňa v Golanských výšinách), kozmetika Ahva s minerálmi z Mŕtveho mora či zmrzlina Ben & Jerry‘s. Miestne zastupiteľstvo Birminghamu dokonca v minulosti pohrozilo, že prestane využívať služby francúzskej spoločnosti Veolia, ktorá je tiež jednou z tých, ktoré operujú na Západnom brehu. K bojkotu sa ešte v roku 2014 pripojilo okrem iných aj zastupiteľstvo mesta Leicester.

729...

Webová stránka Boycot Israel Today uvádza, že produkty Izraela je spoľahlivo možné identifikovať vďaka tomu, že ich čiarový kód zvyčajne začína trojčíslom 729. Vo svojom zozname ponúka širší prehľad spoločností, ktoré sú predmetom bojkotu. Zo známejších naňom figurujú napríklad potravinárske spoločnosti Danone (ktorá má 20% podiel v izraelskej Strauss Group), Tivall - vedúci svetový dodávateľ mäsových substitútov (s novou výrobňou v ČR), Nestlé - najväčšia potravinárska spoločnosť na svete (s takmer 54% podielom v najväčšej izraelskej potravinárskej firme Osem a 30% podielom v kozmetickej spoločnosti L‘Oréal), Coca-Cola, Starbucks, McDonald’s a mnoho ďalších...

Skupina britských ministrov vyhlásila, že akékoľvek verejné združenie, ktoré by v bojkote mienilo pokračovať, bude čeliť „prísnym pokutám“.

Podľa informácií z vysokopostavených vládnych kruhov, si britská vláda posvieti na radnice, ktoré sú do bojkotu zapojené, pretože tieto svojou činnosťou údajne „podkopávajú dobré vzťahy v komunitách, vnášajú jed do verejného života, polarizujú diskusiu a podnecujú antisemitizmus.“

Kritici však tvrdia, že takýto zásah zo strany vlády znamená „hrubý útok na demokratické slobody“.

Hovorca Labouristickej strany Jeremy Corbyn vyhlásil:

Rozhodnutie vlády zakázať radniciam a iným verejným združeniam aby sa zdržiavali obchodovania, alebo investovania do toho, čo považujú za neetické je útok na miestnu demokraciu.“

Ľudia majú právo voliť si komunálnych zástupcov, ktorí môžu rozhodovať nezávisle od politickej kontroly centrálnej vlády. K tomu patrí aj možnosť odstúpenia od investícií či obstarávania na základe etických, či ľudskoprávnych výhrad.

Tento vládny zákaz by postavil mimo zákona aj podnikanie krokov proti apartheidu v Južnej Afrike. Ministri rozprávajú o decentralizácii, ale v praxi vnucujú politiku Konzervatívnej strany voleným zastupiteľstvám na komunálnej úrovni.“

Podľa poprednej predstaviteľky charitatívneho združenia War on Want, Ryvka Barnardovej sa už proti plánovaným opatreniam vlády kriticky vyjadrilo viac ako 14 000 ľudí.

Tomáš Kolka

 

Zdroje [1]; [2]; [3]; [4]; [5]; [6]; [7]; [8]; [9]