Žitný: Talianska stopa v prípade Kuciakovej vraždy bola nezmyslom

Rozhovor denníka Pravda s bezpečnostným analytikom Milanom Žitným.
28.09.2018 | 10:35

Bezpečnostný analytik Milan Žitný hodnotí dnešný posun vo vyšetrovaní ako úspech polície. Typy podozrivých a malé mesto, kde žili, podľa neho poukazujú, že motívom dvojnásobnej vraždy bola skôr regionálna záležitosť.

Zadržanie podozrivých je veľkým posunom vo vyšetrovaní?

Je to nesmierne pozitívny moment, pred ktorým treba dať dolu klobúk. Každému bolo jasné, že to je priorita číslo jeden, veď na tom padla vláda. Nasadenie bolo evidentne mimoriadne, aj čo do počtu príslušníkov a špecialistov, aj do intenzity, keď sa na vyšetrovaní podieľali aj zahraniční partneri. To samo osebe hovorí, že to je bezprecedentný prípad, aký sme tu ešte nemali. Na to, aký u mnohých vládol skepticizmus, pričom aj dnes sa snažia poukazovať, že polícia nemá objednávateľa, a preto veľa nedosiahla, už toto je veľký úspech.

Medzi zadržanými má byť strelec a jeho pomocník. Tí žili len niekoľko desiatok kilometrov od miesta vraždy. Prečo neušli za hranice alebo neboli niekde v úkryte?

Môžeme iba špekulovať. Ale z toho, čo zatiaľ vieme, môžeme usudzovať, že páchatelia na rozdiel od spoločnosti nepovažovali tento prípad za nijako výnimočný. Neprikladali tomu špeciálny význam. Urobili objednávku a čakali, že tým sa to končí. Nečakali určite, že sa spustí taká lavína.

Polícia zadržala až osem ľudí. Nebolo pre nich nebezpečné pracovať vo väčšej skupine?

V deväťdesiatych rokoch si naše zločinecké skupiny vôbec nerobili starosti, že pri likvidácii niekoho boli viacerí. Z ich pohľadu to bolo potrebné, pretože boli všetci spolupáchatelia a preto museli mlčať. Toto by mohol byť podobný model. Ukazuje to skôr na mentalitu ľudí z deväťdesiatych rokov, a nie sofistikovaných osamelých špecialistov, ktorí na seba vôbec neupozorňovali a pracovali sami.

Údajný strelec Tomáš Sz. bol bývalý policajt a prešiel aj výcvikom pre súkromných bodyguardov v Európskej bezpečnostnej agentúre, kde trénoval aj ovládanie poloautomatických zbraní. Je toto profil nájomného vraha?

Ak sa človek venuje oblastiam, ako je špeciálny výcvik ochrany či narábanie so zbraňami, súvisí to tiež s jeho mentalitou. Stále to však neznamená, že sa pripravuje na dráhu nájomného vraha. Mnoho takých nikdy neprekročí hranicu zákona.

Je bežné, že sú medzi zločincami bývalí policajti?

V slovenskom podsvetí boli v deväťdesiatych rokoch mnohí, ktorí prešli špeciálnymi výcvikmi silových zložiek. Aj Petra Steinhübela, prezývaného Žaluď, zastrelil na objednávku profesionálny vojenský snajper.

Ako vnímate zverejnenie identikitu s podobizňou „dôležitého svedka“ zo strany špeciálnej prokuratúry? Chceli vyšetrovatelia uspať pozornosť páchateľov a zbaviť ich ostražitosti?

Môžeme sa len domnievať, čo orgány činné v trestnom konaní zverejnením tohto identikitu sledovali. Bol by som opatrný v tvrdení, že tak urobili, aby zmiatli páchateľov alebo odpútali ich pozornosť. Treba pripomenúť, že trestný poriadok neumožňuje vyšetrovateľom hrať spravodajské hry.

Je ešte možné pochybovať o tom, že šlo o vraždu na objednávku?

Keď vidíme, akú kvalitnú prácu orgány činné v trestnom konaní zadržaním týchto ľudí urobili, mali by sme vnímať s dôverou aj ich tvrdenia. Ak to naznačujú, nie je dôvod pochybovať.

Čo by bolo najväčším úspechom razie a domových prehliadok?

Pri zadržaní páchateľov musia policajti vykonať prehliadky bytových a nebytových priestorov, to je povinnosť. Hľadajú stopy rôzneho druhu, ktoré budú hovoriť proti obvineným a budú ich usvedčovať, vrátane zbrane, ktorou bol zločin spáchaný.

Ako bude polícia zisťovať objednávateľa?

To už je na taktike vyšetrovateľa. Určite výsluchy povedú smerom, aby zadržaných rozkladali osobitne. V takýchto prípadoch sotva všetci, ktorí sa na čine podieľali, vedia, kto bol objednávateľom. Toto môže byť ešte náročné.

Nakoľko je bežné, že vykonávateľ vraždy udá objednávateľa? Čo ak ho nepozná, lebo sa to dohadovalo cez sprostredkovateľa?

To je ťažké povedať, také štatistiky nepoznám. Ak by aj prezradili objednávateľa, treba ho usvedčiť. Nestačí tvrdenie proti tvrdeniu, musia tam byť ďalšie dôkazy. Pred súdom to však bude ťažké dokázať. Predpoklad, že jeden z páchateľov objednávateľa pozná, tam je. Týmto smerom budú vyšetrovatelia viesť aj otázky. Nevieme, čo majú k dispozícii, ale môžeme byť prekvapení, že v krátkom čase bude zadržaný aj objednávateľ.

Aký motív ukazuje na prostredie zadržaných osôb. Drogy, podvody na daniach?

V tejto chvíli môžeme povedať, že to neukazuje na objednávateľa z prostredia najvyššej politiky. To pozadie je iné. Skupina páchateľov je z malého mesta. Takýchto by si nejaký politik asi neobjednal. Vo vyšetrovaní sa musí ukázať, či netlačila päta nejakého lokálneho politika, aj podľa toho, čím sa Ján Kuciak zaoberal. Vyzerá to skôr na nejakú regionálnu záležitosť. Viem si predstaviť, že v tejto oblasti sa to týka skôr daňových podvodov.

Talianska stopa teda padla?

Najprv sa ukazovalo na Vadalu, potom na Kočnera, ale teraz sa ukazuje, že to bol nezmysel. Talianska stopa sa od začiatku javila ako nereálna. Mňa za to aj kritizovali. Veď materiál posledného Kuciakovho článku bol publikovaný už v roku 2016. To nebolo nič nové. Vadala vedel, že sa o ňom pripravuje článok a ani ich nezastrašoval, neurobil nič. Dal len trestné oznámenie za ohováranie, ktoré bolo potom odložené. Mal tu všelijaký biznis, ale od začiatku bolo jasné, že Vadala to nebol. Navyše už bol aj v hľadáčiku polície.

Zdroj: pravda.sk