Čo je najzákladnejší ľudský pocit? Čo je najpodstatnejšia z ľudských možností vnímania? Čo tým najzásadnejším spôsobom formuje naše bytie a životy? Áno, chce sa nám povedať: láska. A bolo by to bezpochyby ideálne.
Žiaľ, táto odpoveď nie je správna, ba žiada sa vyriecť; je priam iluzórna. Ak by to bola láska, náš svet by vyzeral celkom inak. Po odpoveď musíme zájsť ešte hlbšie do svojej duše.
Mnohé z vedeckých výskumov a bádaní aj našich súčasníkov – velikánov a priekopníkov našej doby, s ktorými som mal tú česť viesť priateľské rozhovory – ako je Raymond Moody, Stanislav Grof, Vladimir Megre a mnohí ďalší sa zhodujú na tom, že človek si pamätá už svoj príchod na svet. Po harmonickom období beztiažovej epochy bez starostí sa v pôrodných bolestiach a následnom prestrihnutí pupočnej šnúry začína všetko to, čomu dominuje jeden jediný a najvyšší z určujúcich vplyvov na konanie človeka. Je ním strach. Strach, ktorý prežívame z príchodu na svet, strach z odlúčenia od blízkosti materinskej opatery, strach zo smrti, strach z bolesti, strach stratiť blízke bytosti, strach byť sám, strach byť zosmiešnený, strach zo straty zamestnania, strach byť vylúčený zo spoločnosti a tisíce a tisíce väčších či menších každodenných strachov.
Týmto je zadefinovaný prvotný algoritmus existencie človeka na tomto svete a prostredníctvom práve tohto pocitu sú po celú históriu ovládané všetky kultúry a civilizácie. Masy sa s pocitom strachu podriaďujú všetkému, čo ohrozuje ich vlastné potreby a existenciu. Na pôdoryse strachu je postavený kolosálny panteón všetkých režimov podrobujúcich si naše životy k vlastnému prospechu. Zvlášť markantné je to v prípade totalít, v ktorých nastupovala totálna vojna, totálny teror a totálny strach. Stámilióny obetí týchto morálnych zlyhaní ducha by sa nimi pochopiteľne nikdy dobrovoľne nestali, ak by ich nezmanipulovala propaganda jedinej pravdy, jediného správneho názoru a jediného konečného riešenia.
Tento obsiahlejší úvod píšem preto, aby sme lepšie pochopili súvislosti našej doby, ktoré sa periodicky opakujú a listujúc v knihe života sa s nimi stretávame permanentne. Dnes sa tento istý príbeh opäť odohráva priamo pred našimi očami. Drvivá väčšina si ho z vlastnej nevedomosti, neschopnosti, lenivosti, či bezstarostnej, sebavedomej pýchy a arogancie neuvedomuje alebo uvedomiť nechce. Tí, ktorí niečo tušia buď čušia alebo sa sporadicky ozvú. Vystavení a uviazaní k totemu strachu zo zatratenia, zosmiešnenia, vylúčenia, hanby alebo trýzne a utrpenia, sú v každej epoche veľmi rýchlo privedení opäť k „zdravému rozumu nevedomosti“ a napokon aj k súhlasu.
Najväčšími hlásateľmi nevedomého rozumu, najpresvedčenejšími agitátormi všetkých tých jediných z možných právd sú vždy tí, ktorých pýchu a povrchnosť spojenú s bezhraničnou ctižiadostivosťou využila ako psov pri plotoch lágrov totalitná moc k svojej vlastnej obhajobe.
Mal som veľmi hlboké a zmysluplné rozhovory na jednej vlnovej dĺžke s mnohými úžasnými vedcami, umelcami, režisérmi, spisovateľmi, filozofmi – prosto s ľuďmi, ktorí sa v živote práve preto, že dosiahli veľa, naučili i veľkej pokore. Zhodujeme sa v tom, že sme opäť súčasníkmi nastupujúcej epochy totality, ktorá nemá ani najmenší záujem ponechať ľudské mysle slobode. Zhodujeme sa v tom, že sme opäť bezmocným zrnkom púštnej epochy, v ktorej na trón bez pochýb zasadli mocnosti temnôt; nepripustia rôznorodé názory ani existenciu tých, ktorí by ich vyslovovali. Medzi ľudí vpustili spomínaných krvilačných psov, aby rozsievali strach a kántrili každého, kto iným ukáže cestu cez zdanlivo neprekonateľný múr.
Áno, tá doba je tu opäť a spolu s ňou sa stupňuje aj pocit strachu, ktorý je obrovskou energiou poháňajúcou osudy na tejto Zemi. Spolu s týmto strachom však vždy v epopeji ľudských trápení prichádza aj nevyhnutná vôľa prežiť a postaviť sa.
Ako vydavateľ, šéfredaktor ale aj aktivista za slobodu slova a prejavu – ako bezpodmienečnej nevyhnutnosti zachovania slobody, mieru a ľudskej dôstojnosti – v plnej miere odsudzujem stále prítomnejšiu cenzúru a obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd najvyššími štátnymi činiteľmi v rukách finančného kartelu. Dnes sa cenzúra rafinovane skrýva za obchodné pravidlá voľného trhu. My, ktorí sme ešte pri vedomí, však veľmi dobre vieme, že slobodný trh je ilúzia veľmi tvrdo obmedzovaná politickými záujmami globalistických elít. Tie sú celkom pochopiteľne prítomné aj v strednej Európe a na Slovensku. My, ktorí sme ešte pri vedomí, vieme, že na počiatku krvavých represií sú najprv ekonomické a izolované spoločenské likvidácie nepohodlných. Tí by mohli zmariť plány smerujúce k tvrdým opatreniam voči neodnímateľným právam ľudských bytostí.
Časopis Zem&Vek a ďalšie nezávislé médiá ako Hlavné správy, Slobodný vysielač či iné ostrovy a ostrovčeky slobody slova s narastajúcim vplyvom, kritické publikácie, knihy, filmy, dokumenty a mnohé z ďalších podôb myšlienkovej pestrosti ako aj svedectvá našej doby hovoria jasnou rečou. Obmedzovanie fungovania pluralitnej spoločnosti pod falošným rúškom boja proti extrémizmu je extrémizmom samotným. Sme proti okupácii ľudskej mysle, sme proti privlastňovaniu si rozhodovania o tom, čo majú ľudia počuť a vidieť. Sme proti zvrátenému presvedčeniu, že nad nami ľuďmi sú ešte iní, spôsobilejší ľudia, povolaní určovať, čo je pre naše uvažovanie vhodné a čo nie.
Naše schopnosti a vedomie sú veľmi neprebádaným teritóriom, naše svedomie by však malo byť najväčšou a trvácou svätyňou Ducha, kde by mali odznievať všetky z našich modlitieb alebo želaní. Aj preto spravíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme prostredníctvom slobody prejavu a názorov, ktoré by sme nikdy neupierali ani našim najväčším oponentom, zachovali v našej vlasti slobodu a mier.
Od samotného počiatku pracujeme s hlbokou úctou ku všetkým, kto sa aspoň zamyslia, hoc nemusia súhlasiť.
Zdroj: zemavek.sk
