Zahraničný výbor odmietol migračný pakt OSN a nesúhlasil ani s Lajčákovým názorom

Parlament zároveň vládu požiada, aby vykonala príslušné opatrenia na stiahnutie Slovenska z procesu prijímania tohto migračného paktu.
21.11.2018 | 16:10

Zahraničný výbor NR SR v stredu odporučil parlamentu, aby schválil uznesenie, v ktorom žiada vládu, aby zaujala nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.

Zároveň vládu parlament požiada, aby vykonala príslušné opatrenia na stiahnutie Slovenska z procesu prijímania tohto migračného paktu. Výbor sa tak rozhodol napriek vystúpeniu ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý poslancov nepresvedčil o výhodách a neškodnosti migračného paktu pre Slovensko. Parlament sa bude uznesením zaoberať na nadchádzajúcej parlamentnej schôdzi.

Lajčák trvá na účasti Slovenska

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) poslancom navrhol, aby sa Slovensko konferencie v Marrákeši zúčastnilo a podalo tam interpretatívne vyhlásenie, v ktorom povie, ako Globálny pakt OSN o migrácii chápe. Nemá totiž podľa neho zmysel hovoriť o svojich výhradách na domácej pôde, ale treba vyjadriť názor tak, aby bol súčasťou oficiálnych záznamov z konferencie. "Ak nie ste za stolom, tak ste na jedálnom lístku," uviedol v tejto súvislosti.

Podľa šéfa diplomacie musí Slovensko v Marrákeši jednoznačne povedať, že opatrenia v pakte berie ako návrhy a samo sa rozhodne, či niektoré z nich implementuje. "Slovensko si vyhradzuje a vždy vyhradzovalo právo definovať vlastnú legislatívu v oblasti migrácie. Nič, čo sa nachádza v texte rámca, nezaväzuje SR k čomukoľvek. Takto poskytnutá národná interpretácia bude súčasťou oficiálnej dokumentácie z konferencie. Môže potom slúžiť ako referencia v prípade akýchkoľvek pochybností, či už právnych, alebo politických, o postoji SR," priblížil Lajčák.

Ani s týmto návrhom však výbor nesúhlasil a stotožnil sa s návrhom predsedu SNS Andreja Danka, ktorý chce, aby Slovensko vyjadrilo svoj nesúhlas s migračným paktom neúčasťou na marakéšskej konferencii. Lajčák je presvedčený, že neúčasť Slovenska poškodí jeho diplomatickú kredibilitu. On sám sa však zachová tak, ako rozhodne vláda.

Cséfalvayová podporila Lajčáka

Návrh podporila predsedníčka zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová (Most-Híd). "Myslím si, že riešenie, ktoré minister vláde ponúkol, je to najlepšie, čo môžeme urobiť," konštatovala. Nesúhlas, naopak, vyjadril podpredseda výboru Jaroslav Paška (SNS). "Práve tie krajiny, ktoré sú cieľom migrácie, sa od neho dištancujú. Minimálne to naznačuje, že niečo nie je v poriadku," poznamenal. Rozhodnutím iných krajín argumentovali aj ďalší poslanci z SaS, Smeru-SD a ĽSNS.

Ministrovi tiež viacerí vyčítali, že počas procesu tvorby paktu s nimi nekomunikoval. Ten reagoval, že sa oň mali poslanci zaujímať skôr. "Ak ste ma pozvali až dnes, tak mi nevyčítajte, že som prišiel neskoro," vyhlásil. Text paktu bol podľa neho priebežne zverejňovaný na webovej stránke OSN a zahraničný výbor si ho mohol kedykoľvek zavolať.

Blaha uprednostňuje názor občanov

Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) naznačil, že ak Slovensko nebude jediné, ktoré dokument nepodporí, a ten zároveň nie je záväzný, jediné, čo je v ohrození, je diplomatická reputácia. Osobne by však pred reputáciou uprednostnil reprezentáciu názorov občanov, ktorí majú z paktu obavy. "Nejde o diplomatickú reputáciu, ide o kredibilitu Slovenska. Buď veríme v multilateralizmus, alebo neveríme. Chcem, aby bolo Slovensko na správnej strane histórie. A tá je tam, kde sú multilateralizmus a pravidlá," reagoval Lajčák.

Poslanci tiež v prijatom uznesení vládu žiadajú, aby vykonala príslušné opatrenia spojené so stiahnutím SR z procesu prijímania paktu a jeho neprijatím SR na stretnutí v Marrákeši. Lajčák však tvrdí, že sa to nedá. "Globálny rámec bude prijatý ako záverečný dokument medzivládnej konferencie. Scenár konferencie hovorí, že dokument bude prijatý bez hlasovania, teda konsenzom. Nebude sa negociovať. Zúčastnené delegácie nebudú nič podpisovať. Dokument bude prijatý v každom prípade, pretože drvivá väčšina krajín ho podporuje," vysvetlil.

Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017. Cieľom 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Zdôrazňuje sa v ňom nedotknuteľnosť suverenity jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky.

Zdroj: SITA / sme.sk