Bitka o „pravdu“, ktorá vypukla okamžite po zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta, nadobúda čoraz bizarnejšiu podobu. Nie je ničím iným ako pokračovaním vojny proti Rusku „inými prostriedkami“. Snaha vyvolať fatálnu konfrontáciu veľmocí ešte pred Trumpovou inauguráciou už asi stroskotala, ale tí, ktorí ju pripravovali, stroskotať nemienia. Preto to ani zďaleka nevzdávajú.
Hlavní tvorcovia mystifikácií, organizátori štátnych prevratov, farebných revolúcií a škandalóznych volebných manipulácií vo vyhliadnutých krajinách sa činia ako zmyslov zbavení. Náhle objavili „nebezpečenstvo dezinformácie“ – základný nástroj ich moci v Európe a Amerike po páde bipolárneho sveta. „Nič než pravdu!“ volajú teraz notorickí podvodníci a klamári od Washingtonu až po Prahu. Väčšia lož sa už asi ani nedá skonštruovať.
To, čo predvádzajú porazení – Obama a jeho spojenci v oboch hlavných politických stranách USA – v medziobdobí od voľby do odovzdania úradu novému prezidentovi, nemá v modernej histórii Západu obdoby. Je to hrozivé a zároveň smiešne. A práve z tohto paradoxného hľadiska treba vnímať a hodnotiť všetko, čo sa teraz deje v celej otriasajúcej sa politickej štruktúre Západu – vrátane Českej republiky.
Stále rovnaká pesnička
Istú paralelu by sme našli len v období tesne po druhej svetovej vojne, keď sa zdala byť neodvratnou tá tretia – tentoraz už jadrová. „Výbor pre neamerickú činnosť“ – výsmech slobode slova a prejavu, teda hlavnej mystifikačnej mantre údajných západných demokracií – vtedy viedol senátor McCarthy. Dnes jeho miesto zaujal senátor McCain. A presne tak ako predtým sa americkí „učitelia“ opäť pokúšajú implantovať predvojnovú hystériu do krajín svojho „európskeho brata“. A presne tak ako predtým zatiaľ nie veľmi úspešne.
Rozdiel je však predovšetkým v tom, že vtedy nebol k dispozícii „jednotný európsky priestor“, dnešná EÚ. Američania sa ho preto pokúsili vytvoriť na vojenskej báze – a predovšetkým kvôli väčšej kontrole „spojencov“ v apríli 1949 založili NATO. Podľa prvého generálneho tajomníka Hastingsa Ismaya bolo hlavnou úlohou NATO „udržať Ameriku v Európe, Rusko mimo západnej Európy a Nemecko pri zemi“.
A čo hovorí súčasný zástupca veliteľa amerických síl v Európe generál Tim Ray, keď zdôvodňuje práve prebiehajúci prísun tisícov vojakov k ruským hraniciam? „Dovoľte mi, aby som to povedal veľmi jasne: Ide nám o potlačenie ruskej agresie, zaistenie územnej integrity našich spojencov a udržanie Európy, ktorá bude jednotná, slobodná, prosperujúce a mierumilovná.“
Volebné armády
Zopakujme si tú kľúčovú časť vety: Ide (IM) o „udržanie Európy, ktorá bude jednotná“. Takzvaná ruská agresia a udržanie územnej integrity spojencov je len pekná ilustrácia „bitky o pravdu“, pretože on sám vie najlepšie, že Rusko na rozdiel od Spojených štátov zjavne žiadnu agresiu neprodukuje („krymská lož“ je od počiatku dieťa propagandy, ktoré sa narodilo mŕtve) a ani sa neusiluje o narušenie „územnej integrity spojencov“.
Obamovskí a mccainovskí vojaci tu teda primárne nie sú pre domnelé nebezpečenstvo z východu. Ich hlavným cieľom je nedopustiť rozpad Európskej únie. Inými slovami byť silou, ktorá bude mať kľúčový vplyv na predvolebnú (alebo aj povolebnú) situáciu v krajinách, v ktorých hrozí debakel establishmentu napojeného pupočnou šnúrou na ten washingtonský, ktorý práve poslali americkí voliči do... Tak sa presúva za oceán.
Preto hlavné západoeurópske médiá masírujú verejnosť hlbokými „úvahami“, ktoré pasujú „führera v sukni“, politicky ochrnutú nemeckú kancelárku Merkelovú na nového „vodcu slobodného sveta“.
Keby si už niekto nemohol spomenúť, čo ten znehodnotený pojem znamená, stačí, keď sa rozhliadne okolo seba. Veď aj my sme už štvrť storočia súčasťou „slobodného a demokratického“ a slovami zástupcu veliteľa armád dočasne umiestnených na európskom území, súdruha generála Raya, aj „prosperujúceho a mierumilovného“ Západu.
Išiel by Havel sedieť?
Tá sloboda sa nám prejavuje rôzne – no čoraz častejšie tak, ako sú na ňu zvyknuté najmä staršie generácie: predovšetkým slávnou Brežnevovou doktrínou „obmedzenej suverenity“ (v prípade bruselského eurosojuzu sa jej hovorí „spoločná“). Najlepšie sa však dá odvodiť zo slobody slova a prejavu. Za niektoré slová a prejavy sa už chodí do väzenia dávno, za iné sa ešte len chodiť bude. A nepôjde práve o nízke sadzby.
Novela trestného zákona sprísňuje postihy za takzvanú podporu terorizmu. Napríklad za schvaľovanie teroristického činu bude novo hroziť až 12 rokov väzenia. Ešteže je Václav Havel už na večnosti. Za to, že (nielen on) schvaľoval „humanitárne“ bombardovanie Srbska – a potom dokonca „navádzal“ prezidenta Busha na teror v Iraku –, by totiž išiel sedieť.
Že by to spätne nešlo? Akože nie, právna retroaktivita je u nás bežná vec. Sme totiž nielen slobodný a demokratický, ale aj právny štát. Nie ako dakedy. Kedysi sa za schvaľovanie atentátu (napríklad na Heydricha) chodilo rovno pred popravčiu čatu.
A dnes? Na popravu stačia mediálne lynčujúce jednotky zväzákov. Vlastne už nestačia. Preto súdruh minister Chovanec vytvoril štátne centrum proti dezinformáciám – ako si pamätník prezident Zeman správne všimol, inštitúciu pre klasifikáciu pravdivých a nepravdivých správ a informácií –, teda obnovený cenzúrny úrad pre tlač a informácie.
Naši komedianti
Lenže – je tu ten Trump. A nikto nevie, čo od neho môžeme čakať. A tá neistota málinko sužuje politickú a mediálnu pražskú kaviareň. Babišovská časť (Mf Dnes, LN a spol.) je trochu odvážnejšia. Podobne ako napríklad Alexandr Vondra (ODS), ktorému sa čoskoro zmení velenie (Trump vymení všetkých šéfov tajných služieb vrátane CIA), a tak hovorí náhle s pohŕdaním o „uplakanej“ veľmoci, ktorá nedokáže prežiť údajné hackerské úspechy Ruska proti posvätnej Hillary.
Zato bakalovská časť kaviarne (Respekt, HN a spol.) drží obamovskú a mccainovskú líniu do poslednej chvíle: spolu s Českou televíziou (pre ktorú oddávna funguje ako detašované pracovisko) naďalej oplakáva osud statočnej podvodníčky, ktorú tak netaktne odhalili všadeprítomní geniálni ruskí hackeri, ktorí, ako sa ukazuje, už dávno ovládajú celý západný svet. Je konečne jasné, prečo je taký chorobný...
Lenže súčasne začalo prevracanie kabátov časti českých komediantov. A ako vždy sú skvelí. Ťažko si predstaviť komickejšie číslo ako posledný verdikt Rady pro rozhlasové a televizní vysílání. Tá istá rada, ktorá sa nedávno odmietla zaoberať rozsiahlou a prepracovanou analýzou lží a dezinformácií ČT vo vzťahu k sústavnej primitívnej protiruskej kampani, teraz totiž statočne narovnala normalizačne chrbát:
Po dvoch mesiacoch úvah zrazu zistila, že Trump sa asi dočká inaugurácie. Z toho logicky vyplýva, že Česká televízia porušila zákon počas spravodajského programu Americká volební noc, ktorý vysielala v deň prezidentských volieb v USA. Má predsa (komu by to doteraz napadlo) povinnosť poskytovať objektívne a vyvážené informácie nevyhnutné pre slobodné vytváranie názorov a zároveň rešpektovať zásadu, že názory musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.
A potom prišlo niečo absolútne nečakané: Trumpovo víťazstvo bolo podľa rady opakovane spájané s pocitom ohrozenia a prezentované ako rýdzo negatívny jav. Vyčíta ČT, že využívala len jediný mediálny zdroj informácií z amerického prostredia, televíziu CNN, ktorá pred voľbami otvorene sympatizovala s Hillary. Teda osvedčený a chválený postup, ktorý Česká televízia (a všetky jej verejnoprávne sestričky v bratskej EÚ) praktikuje už dlhé roky.
Sme už dočista v blázinci?
Čo sa tí súdruhovia zbláznili? Centrum pravdy, objektivity a lásky, ústredný mediálny „orgán“ pražskej kaviarne doposiaľ riadený predovšetkým americkou ambasádou pod vedením Obamovho komplica Schapira (vydavateľ červených antizemanovských kariet a pod.), postupovalo predsa presne podľa daných pravidiel, za dodržiavanie ktorých ho doteraz chválili.
Ale na druhej strane – opatrnosti nie je nikdy dosť. Veď už ani Jan Jirák, pedagóg nových novinárskych generácií a stály „expert ČT“, sa dnes na adresu Chovancovho cenzúrneho úradu neostýcha hrdo a odvážne vyhlásiť:
„Podľa môjho názoru ide o trochu neobratný pokus o kontrapropagandu. Myslím si, možno skôr dúfam, že do obsahu médií sa to valne nepremietne. Trochu to preženiem, ale česká reakcia na propagandistické pôsobenie z východu obsahuje pascu, ktorú nazývam ,vábenie mccarthizmu‘.
Dnes už mám pocit, že neprejavovať dostatočne nápadné protiruské a protiputinovské postoje vedie takmer automaticky k obvineniam z proruských postojov. Rovnako ako bol v prvej polovici 90. rokov ,stará štruktúra‘ ten, kto sa pokúsil kritizovať ponovembrové pomery. Teraz už len zostáva založiť nejaký ,Výbor pre nečeskú činnosť‘ a začať kádrovať.“
Pozor, pozor! Nezahniezďuje sa nám tu náhodou nejaká kontrarevolúcia? Ale veď Protiprúd je aj naďalej poloilegálny...
Hlavne pokoj
Žiadny strach, nič sa nedeje. Hlavne pokoj. To si len skúsenejší súdruhovia robia viac priestoru pre prípad, že by sa pomery s Donaldom Trumpom predsa len podstatne zmenili – čo však nie je veľmi pravdepodobné. Alebo rozhodne nie hneď či v dohľadnom čase. Trump predstavuje iba jeden z krajných pólov, medzi ktorými sa teraz snaží politický a novinársky establishment v Európe balansovať. Ten druhý, chránený armádami NATO, vymedzuje Brit ako poleno (aspoň podľa typicky anglického mena Pomerancev) v rozhovore pre denník E15:
„Rusko je súčasťou víťaziaceho globálneho trendu. Po celom svete je veľa hráčov so spoločným záujmom zničiť liberálny medzinárodný poriadok ako taký. Spája ich politické autoritárstvo, odpor k medzinárodným pravidlám a normám, kult bieleho muža a konšpiračná rétorika.“
Pohoda, prestávka
Naši komedianti zatiaľ len pekne vyčkávajú, ku komu sa budú pripútavať. Odkiaľ potečie viac peňazí a moci. Napokon, buďme spravodliví: Ani minister Chovanec si svoj cenzorský úrad nevymyslel. Len aktívne (nie sám od seba) začal „plniť uznesenia“ ešte stále Obamovho a McCainovho Washingtonu na „obranu pravdy“.
Z hľadiska umeleckého dojmu bolo totiž lepšie, aby niečo také vzniklo najprv niekde inde – a až potom sa vzápätí vyrojilo od Berlína a Bruselu až po Washington. Centrum proti dezinformáciám pekne jedno vedľa druhého. Pokiaľ sa dá pánovi Chovancovi niečo vytknúť, tak len zúfalo amatérsku hru – poznámkou, že sa od nás ostatní „inšpirovali“.
Koniec koncov má pravdu, že vlastne o žiadny cenzúrny úrad nejde. Ten nepotrebujeme. Veď tu nebol ani za doktora Husáka (ako mylne niektorí „pamätníci“ uvádzajú). Gustáv bol inteligentný človek. Pochopil, že oveľa dramatickejšie sa budú novinári cenzurovať sami, ak nad nimi žiadny explicitný úrad nebude – ale dôsledky svojich prípadných „úletov“ ponesie každý sám, o šéfredaktoroch nehovoriac.
Na hojdačke
Práve tak je to aj dnes, pretože až na kulisy sa nič nezmenilo. Chovancovo centrum má predovšetkým registrovať weby a jednotlivcov, ktorí „sa pošmyknú“. Ich zoznamy poputujú jednak k tajným službám, jednak k firmám, ktoré v nich následne nebudú smieť inzerovať alebo „nespoľahlivé“ osoby nezamestnajú. To je všetko. To úplne stačí. Výbory pre neamerickú činnosť už dávno nechodia na hlučné hony na čarodejnice. A teraz pod Trumpom zalezú ešte trochu hlbšie pod povrch. Vyhladovať a zničiť – to je zmysel celej veci zvanej „slobodný prístup k informáciám“.
Pre mnohých to ešte nejaký čas bude znamenať zložitý život na hojdačke: Komu prisahať vernosť? Ktorá pravda bude TOU pravdou? Víťaza amerických volieb sa odstrániť nepodarilo – a s najväčšou pravdepodobnosťou bude už zajtra slávnostne uvedený do Bieleho domu. Ale to, ako dlho vydrží, je nezodpovedaná otázka. Alebo aké bude musieť urobiť „kompromisy“ a aké to bude mať následky pre tú časť (pražskej, európskej a washingtonskej) kaviarne, ktorá bola doteraz závislá od vládnych a Sorosových peňazí. Preto sa zatiaľ len kolíšu.
Svet podľa Cimrmana
V tejto súvislosti je určite zaujímavá správa, že Maďari sa rozhodli vo svojej krajine úplne eliminovať sieť „mimovládnych organizácií“ financovaných práve svojím rodákom Georgom Sorosom. „Zriaďuje ich s cieľom ovplyvňovať politiku danej krajiny, takže sa na splnenie svojich zámerov nemusí zúčastniť v žiadnych voľbách,“ vysvetlil Szilárd Németh, podpredseda vládneho Fideszu pre tých, ktorí sa túto lož zatiaľ dozvedali len z dezinformačných a konšpiračných prokremeľských webov.
Až v momente, keď podobnú „nákazu“ zaznamenáme aj u nás, sa možno dajú veci do pohybu. Za premiéra Sobotku to určite nebude. Za premiéra Babiša – možno. Do riadenia firmy sa totiž Sorosove „mimovládky“ nehodia. To sa rieši na iných „obchodných“ rokovaniach. Niečo za niečo. Maďari majú Sorosa, ale aj my máme jedného svetoznámeho rodáka (okrem večného Václava Havla, samozrejme), ktorý môže poslúžiť ako inšpirácia prognózy či priam veštby:
Bitka o pravdu je nepodstatná medzihra. Podstatný je však jej nesporný signalizačný efekt. Ak za čas zmizne z obzoru verejnosti a zabudne sa na ňu, akoby nikdy neexistovala, bude aj naďalej len dobrým zdrojom príjmov pre rodinu pána Romancova (rovnako pekné české meno ako britský Pomerancov, rovnaká liaheň), ktorého manželka Chovancovo centrum vedie. To by však znamenalo, že v Spojených štátoch naozaj prevzal vládu Donald Trump.
Ale nám to už môže byť úplne jedno. V tom čase totiž bude vládnuť našej krajine – právom jednookého – Andrej Babiš. Ten také zúfalstvá ako centrum proti dezinformáciám potrebovať nebude. To je iný generál.
Ten – slovami neprekonateľného Járu Cimrmana –, ten „sa nezakecá“.
Zdroj: protiprud.sk
