Nadácia otvorenej spoločnosti „NOS“ – George Soroš team, na Slovensku získava moc aj na komunálnej úrovní.
George Soros začal u nás poskytovať filantropické prostriedky cez „podvratnú“ Nadáciu Charty 77, ktorá vznikla v roku 1978 v Štokholme, ešte v časoch Československej socialistickej republiky.
Bezprostredne po tzv. Nežnej revolúcii (1989) začala Nadácia Charty 77 pôsobiť oficiálne aj v Československu (so zastúpeniami v Prahe, Brne a Bratislave). Z iniciatívy Wendy Luers, známej aktivistky a manželky bývalého veľvyslanca USA v Československu, bola zriadená zámorská nadácia Charter 77 Foundation – New York.
George Soros patril v tomto období ku kľúčovým donorom týchto sesterských nadácií. Na rozbeh aktivít československej Nadácie Charty 77 venoval 1 milión dolárov.
George Soros po prvý raz zavítal do Bratislavy už v decembri 1989, keď nadviazal kontakty s predstaviteľmi Verejnosti proti násiliu "VPN".
V nedeľu 19. novembra 1989 sa zišlo v bratislavskej umeleckej besede približne päťsto umelcov, intelektuálov vtedajšieho spoločenského života. Na tomto zhromaždení padol aj návrh vytvorenia politického hnutia a zároveň vzniklo aj jeho pomenovanie VPN. K samotnému založeniu došlo nasledujúci deň 20 novembra, kedy jeho zakladatelia Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gá, Peter Zajac, Martin Bútora, Jozef Kučerák a iní.
V decembri 1990 George Soros sa dohodol na spolupráci so Zuzanou Szatmáry, riaditeľkou bratislavskej pobočky Nadácie Charty 77. Československá Nadácia Charty 77 bola zaregistrovaná ako samostatný právny subjekt vo februári 1990. O slovenských projektoch rozhodovala správna rada, v ktorej boli napríklad: Milan Šimečka (filozof a spisovateľ), Mária Filková (environmentalistka), Ivan Hoffman (spisovateľ a novinár), Jolana Kusá (sociologička), László Szigeti (spisovateľ), Juraj Špitzer (spisovateľ), Tomáš Hrúz (IT špecialista).
Nadácia Charty 77 pôsobila až do konca roku 1992, kedy bola v Bratislave zaregistrovaná samostatná Sorosova nadácia pod názvom Open Society Fund – Nadácia otvorenej spoločnosti „NOS“.
Viacerí členovia NOS a priateľskej bývalej VPN dosiahli významné posty vo verejnom politickom živote. Napríklad Pavol Demeš bol ministrom medzinárodných vzťahov a poradcom prezidenta SR – Michala Kováča, Rudolf Chmel bol ministrom kultúry a neskôr podpredsedom vlády SR a opakovane poslancom NR SR, Iveta Radičová bola ministerkou práce a sociálnych vecí a neskôr predsedníčkou vlády SR, Eugen Jurzyca bol ministrom školstva, Štefan Markuš bol veľvyslancom v Maďarsku, Martin Bútora veľvyslancom SR v USA (neúspešným kandidátom na prezidenta SR a poradca súčasného Andreja Kisku), Kálmán Petőcz veľvyslancom SR pri OSN v Ženeve, Katarína Vajdová bola riaditeľkou kancelárie premiérky.
Ďalší tlak a cieľ NOS bolo získať opäť funkciu prezidenta SR. To sa podarilo. Funkciu získal Andrej Kiska – falošný anjel prepojený na Rudolfa Chmelu, Martina Bútoru a iných.
NOS svojich lokajov dosadil aj do politických strán a dnes sedia v parlamente a hrajú sa na koalíciu a opozíciu. NOS-u v skutočnosti nejde o ľudské práva a demokraciu ako to prezentuje, ale o získavanie finančných zdrojov pre NOS, ktoré NOS používa na získanie mladých ľudí študentov, ktorým poskytuje grantové štúdia v zahraničí a tým získava popularitu u neskúsených ľudí na svoju stranu, veriac v otvorenú svetovú spoločnosť.
NOS-u nejde v skutočnosti o presadzovanie demokratických princípov o voľnom pohybe osôb, ale o otvorenie hraníc pre svetové spoločenstvo multi-kulti a s tým spojenú likvidáciu tradičných európskych hodnôt. Ide o likvidáciu kultúrnych hodnôt medzi, ktoré patrí aj tradičná rodina, národné zvyky, národná kultúra (remeslá, kroje, tance a piesne), národný jazyk, ale aj potlačiť vieru a kresťanstvo.
Sofistikovanou činnosťou NOS-u v roku 2018 cez tragédiu dvoch ľudí ( novinára Kuciaka a jeho priateľky) vyvolali emóciu v slovenskom obyvateľstve, kde do vedenia postavili študentov „Za slušné Slovensko“ Juraja Šeligu s Karolínou Farskou a iných. Tým získali veľkú podporu nielen u neskúsených študentov, ale aj ich rodičov, ktorí vždy budú stať za svojimi deťmi, čo je prirodzené. Veď ľudia vždy odsúdia každú násilnú smrť, najmä ak ide o mladých ľudí, s čím sa dá súhlasiť, avšak v tomto prípade išlo o zneužitie ľudí pre získanie politickej moci.
Tento sofistikovaný spôsob mal získať dôveru v ľudí - voličov, pritom ide o zákulisnú špinavú hru pre obsadenie politických pozícií v našom štáte, s dosadením poslušnejších lokajov do parlamentu ako sú tam i dnes.
Snaha o predčasné voľby do NR SR nebola skutočná zámienka, ale najmä získať pozície v komunálnej politike na komunálnej úrovní , ktorá je bližšia k ľuďom. Cez komunálnu politiku a jej nositeľov získate väčšiu dôveru u ľudí žijúcich vo vašom meste, či obci, ak im opravíte cesty, kanalizáciu a budete mať upravené verejné priestory. Tým stúpa dôvera obyvateľstva v osoby, ktoré riadia mestá a obce. Následne tato dôvera sa premení aj v odporúčaniach starostov, či primátorov koho voliť do NR SR alebo za prezidenta SR.
To sa aj Sorosovcom v komunálnych voľbách 2018 podarilo. Napríklad do Hlavného mesta Bratislavy bol zvolený za primátora Bratislavy Matúš Vallo prepojený cez svoj team na team Georga Sorosa – NOS, ktorý je prepojený zas na iniciatívu „Za slušné Slovensko“. Komunálne voľby 2018 a výsledok v Bratislave nebol náhodný, lebo tento istý scenár sa udial aj v iných mestách, ako napríklad v Nitre, kde bol zvolený za primátora Mareka Hattasa alebo v Žiline Peter Fiabáne.
Zdroj: YouTube / ruhigroman.sk
