Keď slovenský právnik Ľubomír Hlbočan bol pred časom nazrieť do spisovej zložky žaloby za porušenie ľudských práv jeho klienta Ivana Lexu, na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, kde napadol zrušenie Mečiarových amnestií Dzurindom, zažil zaujímavý precedens. Pracovníčka súdu, zodpovedná za vyhľadávanie judikatúr z celého sveta mu oznámila, že 13 pracovníkov Štrasburského súdu, hľadalo judikáty k zrušeniu amnestií medzi judikatúrami celého sveta a nenašla jedinú, ktorá by sa k zrušeniu amnestií priamo, či nepriamo vzťahovala, pretože zrušenie amnestie je právny blud, ktorý nebol použitý ani v nedemokratických krajinách tretieho sveta. Je to zároveň jeden z dôvodov, prečo Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že amnestia ako taká je nezrušiteľná a Ľubomír Hlbočan, spor so Slovenskou republikou pre Lexu vyhral. Nepochybne sme teda jediná radikálna krajina na svete, ktorá sa o zrušenie amnestií pokúša, pretože požadovať zrušenie amnestií je radikálne odchýlenie sa zo súdnej praxe, aké svet dodnes nezažil. To je holý fakt.
Na opačnej strane sme však rovnako radikálni, pretože napríklad Daniela Švecová, dnešná predsedníčka Najvyššieho súdu, konajúc za Slovenskú republiku, sa v opačnom garde snažila potrestať sudcov Najvyššieho súdu Harabina, Dohňanského a Šimonovú, iba za drobnú odchýlku zo slovenskej súdnej praxe. Bolo to v kauze podozrivých bankových prevodov, kde slovenské súdy šikanovali nevinného človeka takmer dve desaťročia a urobila to napriek tomu, že išlo o odchýlku v súlade s európskym právom, ktorému je Slovenská republika podriadená.
S právom experimentujú v 21. storočí iba manipulátori.
O čo ľuďom s mocou ide, keď na jednej strane, v mene spravodlivosti sú ochotní zrušiť amnestie - na celom svete nezrušiteľné a na druhej strane, sú pri výkone spravodlivosti konzervatívnejší ako inkvizičný súd?
Uvedomujeme si, že čo sa na Slovensku deje, je extrémistická schyzofrénia?
Nemáme ako spoločnosť žiadne zábrany, pretože konáme extrémne - sami proti sebe a to iba preto, že nám to v istý moment vyhovuje. Nedbáme pri tom na dôsledky - či to je, alebo nie je správne.
Je teda opodstatnené sa pýtať prečo, pretože následky takéhoto chorého ponímania riadenia spoločnosti budú okrem nás, znášať aj ďalšie generácie.
Neustále experimentujeme s právom a prekračujeme hranice toho, čo je správne a posúvame ich nevedno kam - lebo to jednoducho chceme. Takýmto experimentom je aj proti-extrémistický zákon. Ale za koho sa to považujeme, keď chceme v otázkach práva dosiahnuť, čo nedosiahol nikto na svete? Naozaj si myslíme, že sme niekým, kto zmení svet?
Pýtam sa, lebo naposledy si to myslel Hitler.
Máme krásnu republiku, na ktorej sú dvadsať dva rokov škaredé fľaky - Mečiarove a Kováčove amnestie, ktorých sa chceme zbaviť, lebo chceme, aby Slovensko bolo čisté. Dvadsať dva rokov sa ich neúspešne snažíme vyčistiť kadejako, až sme sa odhodlali k radikálnemu kroku. Vezneme veľké nožnice a amnestie vystrihneme zo Slovenska a budeme na seba hrdí, že sa nám ich konečne podarilo zo Slovenska dostať. Problém je, že po nich na Slovensku zostanú škaredé právne diery a celý svet sa na nás bude pozerať ako na idiotov, pretože tie diery sú oveľa horšie, ako boli fľaky predtým.
Vážení. Škaredé fľaky má každá krajina a jej obyvatelia si jednoducho s nimi zvykli úspešne žiť. Prekryli ich inými - peknými, alebo pozitívnymi vecami a časom si spomenú, že existovali, iba na hodinách dejepisu.
A o tom je dnešná správnosť, nie o radikálnych krokoch. Radikalizmus totiž plodí iba ďalší radikalizmus, ktorý na konci proti nám niekto v spoločnosti použije.
Som odporcom zrušenia amnestií, ale nie preto, že nechcem spravodlivosť. Chcem! Ja si dokonca prajem, aby ani nikdy neexistovali, ale to predsa nejde, lebo iba samotným zrušením nič pozitívne nedosiahneme. História Slovenska nie je predsa tričko, ktoré zbavíme škvŕn tým, že ho vyperieme v radikálne silnom prášku. Jazvy krajiny a jej históriu nezmeníme zrušením amnestií a naše radikálne nálady, teda iba opäť niekto zneužíva.
Som prvá kto dávno tvrdí, že národ sa nikdy nemýli a pokiaľ chce zrušiť amnestie, tak je správne zrušiť amestie, aj keby to bol svetový precedens - čo aj je. Nie v tom vidím problém. Problém je, že národ to nechce a svoje tvrdenie samozrejme dokážem.
Kto je za zrušenie amnestií? Dvesto šesťdesiat takzvaných osobností, tridsať právnikov a pár skorumpovaných politikov. To je národ? Nie, to nie je národ. To sú iba ľudia, ktorí menežerskými taktikami zmanipulovali necelých šesťdesiat tisíc svojich fanúšikov, čo hlasovali v internetovej ankete. Ale to je predsa iba jedno percento z národa! Nie celý, ako vám tu niekto manipulatívne podsúva!
A prieskumy verejnej mienky? Tie majú byť smerodajnými v tom, čo si národ myslí? Veď sú štvrťstoročie zneužívané na manipuláciu verejnosti! Sú zneužívané na manipuláciu proti nám a dnes máme veriť, že hovoria to, čo si naozaj myslíme?
Naozaj?
Pozrite sa, čo spôsobujú manipulatívne prieskumy verejnej mienky v spoločnosti. Ovplyvňujú ľudí natoľko, že za dvadsať osem rokov sme si nedokázali zvoliť jedinú vládu, ktorá by hájila skutočné záujmy občanov! Prečo asi? Pretože sme hlúpi? Kdeže, sme iba náchylní politikom veriť a sme z ich manipulácie takí zmätení, že prestávame vnímať aj svetové strany. Čo je pravda a čo je lož, dnes nevieme už identifikovať. Prestávame mať jasno v tom, čo je správne a čo je nesprávne. Našťastie ani zďaleka nie všetci.
Kotleba, Kotleba a znovu Kotleba.
Väčšina národa rozkol odmieta. Ľudia nechcú mať v spoločnosti denne škandály a politické vojny. Chcú iba slušne a pokojne žiť. Nič viac. Obyčajných ľudí v skutočnosti nejaké stupídne amnestie nezaujímajú.
Kto teda a prečo šíri túto hystériu o nutnosti rušenia amnestií?
Na Slovensku vzniká nová politická strana Progresívne Slovensko, ktorú priamo či nepriamo podporujú všetci tí, ktorí sa podpísali pod zrušenie amnestií. Dokonca aj Budaj, pretože ako politik za OľaNO, sa tiež chce po budúcich voľbách s niekým spojiť, aby mohol utvoriť vládu a Kotleba alebo Fico to rozhodne nebude. Kauza amnestií, opäť raz ako už mnohokrát pred tým, slúži na politickú kampaň niektorých strán. Zaujímavé na tom je, že strana Progresívne Slovensko ešte ani nevznikla a už sa s ňou ráta v budúcich voľbách. Problém je, že v ceste do vlády jej stojí Fico. Tiež Kotleba, ktorý sa ale inak ako odnárodnením Slovenka poraziť nedá. A amnestie rozhodne odnárodňovanie spôsobujú, pretože kriminalizovaním, spoločensky odrovnávajú zakladateľov Slovenskej republiky - hlavne Mečiara.
So záujmom sledujem, ako sa všetka pozornosť, ktorú slovenská politická scéna od volieb 2016 venovala hlavne Kotlebovi a spôsobila mu tak obrovský nárast preferencií, obrátila smerom k amnestiám.
Napriek tomu znovu musím upozorniť, že amnestie nikdy zrušené nebudú a je jasné, že Ficova vláda a dnes už nie len iba ona, ale napríklad aj Kotlebovi poslanci pod tlakom verejnosti, zrušenie amnestií v parlamente podporia a následne hodia tento horúci zemiak Ústavnému súdu. Nie som si istá, či Ústavný súd zrušenie podporí, pretože ústava retroaktivitu nepovoľuje, ale aj keby sa ústavným sudcom, podporujúcim zrušenie amnestií podarilo v rade sudcov návrh schváliť, na Európskom súde pre ľudské práva, na ktorý sa poškodení určite so žalobou proti Slovenskej republike obrátia, nikdy návrh prejsť nemôže.
Budem sa len opakovať, keď napíšem, že národ, tak ako bol protestami pred Bonaparte, pochodmi lesieb, gayov, anti-fašistov a iných radikalistov, alebo odvolávaním politikov, je opäť len zavádzaný, pretože amnestie nikdy zrušené nebudú.
Ide o niečo úplne iné. Na budúci rok bude Slovensko 1. septembra, oslavovať dvadsiate piate výročie vzniku Slovenskej republiky a dovtedy, je treba verejnosť držať v neustálej kauzálnosti, principiálne rovnakým spôsobom, ako sa udial majdan na Ukrajine, aby Kotlebove preferencie prestali rásť, pretože sa chystajú voľby do vyšších územných celkov, kde hrozí že Kotleba nie len že opäť vyhrá v Banskej Bystrici, ale politicky odsadí kreslá županov a poslancov vo všetkých regiónoch Slovenska, lebo za výsledky dosiahnuté v Banskobystrickom kraji, ho doslova ľudia "žerú" po celom Slovensku.
A ak by Kotleba uspel v regionálnej politike prevratným spôsobom, následovné parlamentné voľby by boli pre Kotlebu iba "laskonkou," pretože Kotlebove stranícke štruktúry na iných župách, by s pravdepodobnosťou takmer rovnajúcou sa istote, po župných voľbách 2018, odhalili obrovské finančné manipulácie a podvody slovenských žúp, ktoré sa tam dnes dejú a nikto o nich nehovorí. Zlikvidoval by takto nadobro nielen Smer-SD, ale aj ľudí, ktorí sú dnes bez vplyvnej politickej strany, ako napríklad Bratislavský župan Frešo, ktorý do ďalších župných volieb môže ísť kandidovať iba za novú, silnú stranu, inak je nezvoliteľný. Kotleba je totiž jediný reálny politik, ktorý na Slovensku čiastkovo dokáže pousekovať chápadlá dnešnej chobotnice Smeru, Mostu-Híd a ostatných, ktorí spoločne v regiónoch fungujú.
Je mi ľúto, že musím aj dnes písať realitu, lebo vrahovia Remiáša patria do basy, ale dnešné zrušenie amnestií, je úplne o niečom inom ako o spravodlivosti.
Bohužiaľ.
Ak by politici ako Budaj, Kiska, vlastne všetci, ktorí amnestie podporujú, boli skutočne ľuďmi a nie politickými manipulátormi, dali by namiesto jatrenia starých rán utrápenej mamičke Roberta Remiáša tučné odškodné za dvadsaťdva ročné teumarizovanie a nechali by amnestie zaspať, pretože ani jeden z politikov nemá prvorado záujem na tom, aby vrah jej syna skončil v base. Namiesto toho, politici jej utrápenú dušu opäť traumatizujú.
A časť z nás, im má na to opäť naletieť.
Katalin Tara
