Únos Vietnamca: Príbeh pre naivných

Akoby spolková spravodajská služba bola mimo obliga, teda, akoby na celom prípade neniesla nijakú zodpovednosť Bundesnachrichtendienst (BND), ktorá dokáže sledovať tisícky cieľov nielen doma, v Nemecku, ale napríklad aj v susednom Rakúsku.
10.08.2018 | 11:42

O únose vietnamského kriminálnika Trinh Xuan Thanha z Berlína do Hanoja sa popísalo, pohovorilo či vyfabulovalo „zaručene hodnoverných informácií“ viac, ako by si zaslúžil z hľadiska podobných operácií tajných služieb práve tento „tuctový prípad.“

Mocenské záujmy Kisku a opozície

Na udalosti, ktorá vyvolala politické zemetrasenie na Slovensku, (nie v Nemecku, kde sa skutok stal), je udivujúca jedna okolnosť: prezident Kiska, médiá a opozícia vyvolávajú dojem akoby za zločin únosu bola výlučne zodpovedná Slovenská republika, akoby Thana uniesla z Berlína tajná služba vzdialenej ázijskej krajiny za priamej spolupráce vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Akoby spolková spravodajská služba bola mimo obliga, teda, akoby na celom prípade neniesla nijakú zodpovednosť Bundesnachrichtendienst (BND), ktorá dokáže sledovať tisícky cieľov nielen doma, v Nemecku, ale napríklad aj v susednom Rakúsku.

Ak je celá eskalovaná aféra na Slovensku motivovaná nečestnými mocenskými záujmami prezidenta Kisku a opozície už dlhodobo, mnohým musí pripadať zvláštne, že tento starý prípad z 23. júla 2017, ktorý sa udial v berlínskom parku Tiergarten, sa začal pretriasať až teraz a prečo povestná a precízna BND pracovala tak ťarbavo.

Vietnamský utečenec bol predsa v Nemecku známa persóna, na ktorú vydal 6. septembra 2016 Hanoj medzinárodný zatykač a muselo byť zrejmé, že je objektom sledovania „komunistickej“ tajnej služby z Vietnamu. Than žil v Nemecku luxusným životom s manželkou, tromi deťmi a občas si užíval s vietnamskou milenkou z Paríža. Bolo to tak aj tesne predtým, ako ho uniesli – štyri dni pred osudným dátumom s ňou prežil štyri dni v berlínskom hoteli Sheraton.

Od septembra 2016 do júla 2017 ubehlo pekných pár mesiacov, aby mohli nemeckí tajní zistiť, že táto „chránená osoba“ je v hľadáčiku vietnamskej spravodajskej rozviedky pôsobiacej priamo v Berlíne. Keď vietnamské úrady žiadali o jej vydanie, popísali v žiadosti akého trestného činu sa ich občan dopustil (spreneveril 130 miliónov dolárov) a uviedli podrobné informácie, kde sa v Berlíne nachádza, aké má telefónne číslo a aké je evidenčné číslo jeho auta.

Triumfálna cesta únoscov

Vari sa skúsení Nemci domnievali, že tieto presné údaje prijíma vzdialená hanojská centrála z nejakého neznámeho satelitu? Takej infantilnej predstave predsa nemôže veriť nikto. Bolo to katastrofálne zlyhanie nemeckej tajnej služby, alebo zatiaľ zahmlená spravodajská hra? Čudné je aj to, že vyšetrovatelia sa až po únose Thana a jeho milenky dozvedeli, že únoscovia bývali v dvoch hoteloch v blízkosti miesta činu.

Predsa pod lampou býva najväčšia tma, nie? Na akcii uprostred Berlína sa zúčastnili vietnamskí agenti v sprievode niekoľkých áut, ktoré prenajal pre potreby páchateľov únosu istý Long N. H. s trvalým bydliskom v Prahe. Ďalšie podrobnosti sú viac-menej známe.

Stručne zaznamenané: triumfálna cesta únoscov s “korisťou” viedla z hlavného mesta Spolkovej republiky Nemecko do českého Brna, potom do Prahy, odkiaľ ich údajne o tri dni po únose, na žiadosť štátnej návštevy predstaviteľov Vietnamskej socialistickej republiky na Slovensku, odviezol letecký špeciál slovenského ministerstva vnútra cez medzipristátie v Bratislave až do Moskvy.

Slovenská vláda ani Slovenská informačná služba nemali nijaké informácie o únose v Nemecku. Neskôr Robert Kaliňák po nevyberaných útokoch a obvineniach Denníka N a SME povedal, že si nevedel predstaviť, ako by oficiálna pracovná návšteva vietnamského ministra pre vnútornú bezpečnosť generála To Lama mohla byť zneužitá na iné ako priateľské ciele – veď rokovania s vietnamskými predstaviteľmi absolvoval niekoľkokrát už predtým a vždy boli korektné a pre Slovensko užitočné.

Hystéria Denníka N v súčinnosti s prezidentskou kanceláriou začala nápadne pripomínať nedávne účelové tance nad hrobom zákerne zavraždeného novinárskeho eléva Kuciaka. Vládna koalícia vtedy s odretými ušami a viditeľnými stratami všetky absurdné obvinenia ustála, nuž bolo treba oprášiť myšlienku o predčasných voľbách spustením ďalšej mediálnej bomby.

Mediálna demagógia

Demagogické vyhlásenia a tlačovky z opozičného košiara sú na dennom poriadku. ČT 24 preberá len jednostranné informácie z portálu Aktuality a Denníka N, akoby sa ich problém únosu Vietnamca cez Česko vôbec netýkal. Pražská kavárna a bratislavská kaviareň si podávajú ruky – ako vtedy, tak aj dnes.

Robert Kaliňák, podľa zistenia novinárky Tódovej pôvodca všetkého zla, sa odhodlal k zúfalému kroku: podrobil sa testu na detektore lži. Výsledky z forenzného polygrafu hovorili jasne v jeho prospech – o únose nevedel ani sa na ňom nepodieľal. Nič nepomohlo! Vraj to celé divadlo s polygrafom bolo podľa Denníka N a všestranných „odborníčok“ Remišovej a Cigánikovej absolútne nedôveryhodné.

Ak by bývalý minister vnútra podstúpil test pravdy u samotného svätého archanjela Gabriela, bol by vždy nedôveryhodný. Lebo je to Kaliňák. A Slovensko si zaslúži, aby ho očierňovali doma i za hranicami, aj keď, pravdupovediac, za hranicami na Slovensku pramálo záleží.

Na rade je polícia a generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Ak kauzu únosu vietnamského kriminálnika nevyšetria podľa predstáv prezidenta Kisku a spriazneného Denníka N, Slovensko čaká ďalšia etapa protestov Za slušné Slovensko. Pravdaže, až v septembri, po prázdninách rozjarenej mládeže, známej z politického festivalu Pohoda, kde má mocibažný slovenský prezident vedľa mešity svoju stálu rečnícku tribúnu.

A najlepší prezident, akého sme kedy mali, sa bude zodpovedať za poškodzovanie dobrého mena Slovenska. O konšpiráciách tajných služieb sa hovoriť nebude, keďže sú tajné. Alebo je to všetko iba podlá hra o Slovensko platená z mešca amerického miliardára – preto sa príbeh o únose skončí bez rozuzlenia ako v hollywoodskom filme pre naivných.

Zdroj: napalete.sk