Učitelia druhého stupňa základných škôl a rovnako aj stredných škôl sa môžu prihlásiť na letný týždenný výlet do USA. Počas tréningového programu sa naučia ako správne vnímať holokaust a učiť o ňom. Podľa oficiálnych údajov je program určený učiteľom s výbornou znalosťou anglického jazyka, ktorí vyučujú dejepis, náuku o spoločnosti, občiansku náuku, etiku, prípadne iné predmety humanitného zamerania.
Špeciálna kapitola dejín
Potom, čo minulý rok minister školstva Peter Plavčan ohlásil ťaženie proti extrémizmu na slovenských školách a jeho rezort odporučil riaditeľom škôl zoznam miest, ktoré by mali žiaci navštíviť, aby správne pochopili časť dejín, človek nadobúda dojem, že nič dôležitejšie vo výučbe na školách ako druhá svetová vojna a holokaust neexistuje.
Ministerstvo školstva navrhuje posielať žiakov na prehliadku Múzea holokaustu v Seredi, Múzea židovskej kultúry a Ústavu pamäti národa v Bratislave, Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a pamätníkov rómskeho holokaustu v Dubnici nad Váhom a Dunajskej Strede. Súčasťou zoznamu sú tiež koncentračné tábory Osvienčim v Poľsku a český Terezín. Zo slovenských obcí sem rezort zaradil napríklad Baláže, Čierny Balog, Kalište, Kremničku, Kľak a Ostrý Grúň, z českých Lidice, Ležáky a Brno.
Lenže pozor, o holokauste učitelia nemôžu vyučovať len tak, podľa akéhosi svojho vedomia a svedomia, ako to bežne robia pri výklade iných kapitol slovenských či svetových dejín, holokaust vyžaduje špeciálny prístup. Tak to aspoň vidí Komisia J. W. Fulbrighta pre vzdelávaciu výmenu v Slovenskej republike, a preto prostredníctvom Fulbrightovho programu, ktorý je iniciatívou Ministerstva zahraničných vecí USA, Asociácie organizácií zaoberajúcimi sa problematikou holokaustu (AHO) a Pamätného múzea obetiam holokaustu vo Washingtone v USA, podáva pomocnú ruku tápajúcim učiteľom.
V tejto súvislosti stojí za zmienku, že prvotným zdrojom financií pre Fulbrightov program je finančná čiastka, ktorú každoročne stanovuje Kongres USA. Ďalším zdrojom financovania sú vlády jednotlivých krajín a súkromní sponzori. Fulbrightova nadácia však nie je jediná, komu leží na srdci téma holokaustu a jeho výučba na školách. Učitelia dejepisu, etiky, občianskej náuky a iných humanitných predmetov dostávajú k tejto téme stále nové a nové brožúry, metodické príručky a smernice, financované z európskych fondov v rámci Operačného programu Vzdelávanie, z prostriedkov Ministerstva školstva SR, prostriedkov slovenského ministerstva zahraničia v rámci f ITF (pracovná skupina pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti vzdelávania, zachovania pamiatky a výskumu holokaustu), ale aj mimovládnych organizácií.
IHRA sa nehrá
Medzinárodná organizácia pre pamiatku holokaustu (The International Holocaust Remembrance Alliance – IHRA) na svojej internetovej stránke predkladá podrobný návod na myslenie pri príprave vyučovacej hodiny, ktorý občas vyráža dych. Okrem toho, že čitateľa otáčaním významu niektorých pojmov úplne domoce, navodzuje pocit, že utrpenie jedných je (zlým prekladom?) nadraďované utrpeniu iných. Pre ilustráciu vyberáme niektoré pasáže.
„Vzdelávanie v oblasti holokaustu je založené na pokrokoch vo výskume a v priebehu posledných troch dekádach prešlo významnými zmenami. Prístup k vyučovaniu o holokauste neustále prebieha a zdokonaľuje sa, preto tento dokument nemožno považovať za posledné slovo.“ Z uvedeného vyplýva, že k tejto téme nebude nikdy dosť učebného materiálu, žiaden učiteľ si nemôže byť istý, že problematiku zvládol, stále a znova sa v tejto oblasti treba vzdelávať.
„Študenti by si mali byť vedomí toho, že pre mnoho ľudí je pojem holokaust problematický. Termín holokaust totiž znamená biblickú obeť a z kresťanského teologického pohľadu to mení masové vyvražďovanie židov v určitú podobu mučeníckej smrti, ale nič sväté na holokauste nie je. Taktiež ostatné pojmy by sa mali používať opatrne. Používaním pojmu ‚konečné riešenie‘ preberáme jazyk vrahov; použitie pojmu genocída zase súvisí s rasistickým poňatím sveta nacistov. Mnohí ľudia uprednostňujú použitie hebrejského slova Shoah – čo znamená katastrofa – čo nie je spojené s náboženským významom.“ Nikdy som nepočula termín Shoah, no to je iba, zatiaľ, môj problém, pokiaľ však hovoríme o učiteľoch, tak tí by mali zbystriť, a to pri používaní všetkých termínov v rámci tejto témy.
„Veľmi dôležité sú definície, nakoľko si vyžadujú presné a jasné vyjadrovanie. Jeden z príkladov je použitie pojmu tábor. Hoci mnoho ľudí zahynulo v táboroch vytvorených nacistami a ich kolaborantmi, nie všetky boli budované ako zariadenia na vyvražďovanie. Ak by sme mali menovať niektoré z nich, existovali tu koncentračné tábory, tábory nútených prác alebo tranzitné tábory. Rôzne tábory slúžili na rôzne účely v rôznom období. Učitelia by mali byť v prvom rade veľmi presní pri popisovaní aktivít, ktoré sa robili v rôznych typoch táborov tej doby a mali by sa vyhnúť zovšeobecňovaniu pojmu tábor.“
A dostávame sa k popieraniu holokaustu. Diskusie sú neprípustné, oponenti (rozumej popierači) nemajú mať príležitosť čokoľvek povedať. Sú totiž (podľa príručky) vybavení špeciálnymi rétorickými zručnosťami. „Popieranie holokaustu je ideologicky motivované. Stratégia popierania spočíva v zasiatí semienok pochybností prostredníctvom skomolenia a nesprávnej interpretácie historických dôkazov. Učitelia by mali byť opatrní, aby nevedomky neuznávali popieračov holokaustu tým, že sa s nimi zapletú do márnej diskusie.Je treba dávať pozor, aby popierači nedostali príležitosť k vystúpeniu – nepovažujte odmietanie holokaustu za legitímny historický argument alebo pokúste sa dokázať nesprávnosť názorov tých, čo holokaust popierajú prostredníctvom bežnej historickej diskusie a cez racionálne argumenty... Napriek tomu mnoho učiteľov cíti, že fenomén popierania holokaustu musí so svojimi študentmi preberať, buď preto, že študenti sami prídu s touto otázkou alebo preto, že učitelia sa domnievajú, že študenti sa s týmito názormi stretnú vo svojom živote a budú nepripravení na rétorické techniky tých, čo ho popierajú a voči ich schopnosti zmiasť alebo zavádzať.“
Povieme ti, čo máš čítať
„Odporučte spoľahlivé stránky (rozumej internetové – pozn. red.), ktoré ste predtým preverili. Webové stránky organizácií, ktoré sú uvedené v Medzinárodnom zozname môžu byť dobrým počiatočným bodom a každá z týchto stránok bude mať odkazy na ďalšie uznávané internetové stránky.“
Načo si pliesť hlavu rôznymi informáciami, tie môžu mladého človeka zviesť na nesprávnu cestu. My mu vyberieme, čo má čítať a povieme mu aj to, ako má ktoré pojmy vnímať.
„Genocída sa však od straty občianskych práv zreteľne a zásadne líši. Samozrejme, existovali aj iné príklady genocídy a je logické sa pýtať, aké sú podobnosti a rozdiely medzi holokaustom a genocídou v Rwande. Študentom by ale malo byť jasné, že nie všetky tragické udalosti predstavujú genocídu a mali by sa vyvarovať nepodložených porovnaní...
V dnešnej dobe sa objavuje tendencia používať pojem ‚holokaust‘ ako skratku pre všetky druhy strašných udalostí, krutostí a ľudských tragédií. Tento trend existuje sčasti v dôsledku obmedzenosti jazyka adekvátne popísať také udalosti a sčasti v dôsledku nedostatku informácií a pochopenia histórie holokaustu. Nanešťastie dochádza k tomu, že prílišným používaním pojmu ‚holokaust‘ občas dochádza k jeho zovšedneniu alebo dokonca skomoleniu a zneužívaním tohto termínu sa v nepodložených porovnávaniach riskuje, že dôjde ku zľahčovaniu nacistických zločinov.“
A záver chápe asi len ten, kto ho napísal. Mňa v škole učili, že história je učiteľkou života. No teraz naozaj neviem...
„Vyvarujte sa povrchných porovnaní alebo vytvárania dojmu, že sa môžeme rozhodovať na základe dnešného spôsobu jednania prostredníctvom odvolávania sa na udalosti z minulosti. Žijeme v zložitých časoch a viera našich študentov, že ponaučenia z histórie sú tak jasné, že ponúkajú jasné riešenia pre dnešnú dobu, im iba uškodí.“
Slovania nie sú dôležití
Citovaná brožúrka nie je povinnou výbavou učiteľov, len odporúčanou. Rovnako ani exkurzie do Osvienčimu, minister Plavčan povedal „zatiaľ“, no už v roku 2013 v rámci už spomínaného Operačného programu Vzdelávanie vyšla príručka (55 stranová) s názvom Kvalitná príprava exkurzie do Osvienčima zameraná na zmenu postojov u žiakov. So všetkou úctou k holokaustu či skôr k Shoah, 55 stranové pokyny k jednodňovej exkurzii?
Toľko strán by si zaslúžila aj metodická príručka k výučbe histórie Slovanov (ak už nie Slovákov), ale žiadna taká sa nechystá, na to asi eurofondy (ani domáce fondy) určené nie sú.
(Len mi tak napadá, hoci to s touto témou až tak nesúvisí, koľko strán by mali pokyny k exkurzii do niektorej z cigánskych osád, ktorých je na Slovensku takmer 2000. Niečo také však žiadne ministerstvo nenaplánuje. A tak Jarovnice, Richnava, Ostrovany, Hranovnica, osada Pod Kortínou pri Žiari nad Hronom, Angy Mlyn v Michalovciach, Luník IX v Košiciach a desiatky ďalších budú trápiť iba miestnych, deti z Bratislavy budú žiť naďalej vo vate nevedomosti.)
Keď už sme pri tej 2. svetovej vojne, vedia naše deti, že v nej zahynulo 28 miliónov Slovanov? Lebo 6 miliónoch Židov je v médiách takmer denne. (Mimochodom, vedeli ste, že číslo 6 je posvätné židovské číslo?) Druhá svetová vojna nie je iba holokaust, má na svedomí odhadom 72 miliónov obetí, z čoho až 47 miliónov bolo civilov. Po vojne zostalo 35 miliónov invalidov a 20 miliónov sirôt. A približne 2 milióny nemeckých žien vo veku 13 – 70 rokov bolo znásilnených Červenou armádou (čo nemuseli byť nutne Rusi, to len na vysvetlenie).
Tie čísla sú strašné, za tými číslami sú však milióny ľudských osudov, ktoré žalujú. Prečo mám pocit, že sa im dostáva menej pozornosti ako obetiam holokaustu?
V novodobých dejinách je viac tém, o ktorých by naše deti mali vedieť. Aj doba budovania socializmu má svoje obete. Milióny obetí. Čo tak učiť žiakov niečo aj o sovietskych komunistických koncentračných táboroch? Sú v pláne nejaké smernice či metodické príručky? Poznajú naše deti gulagy, vedia, že týmito strašnými pracovnými tábormi v bývalom Sovietskom zväze prešlo 60 miliónov ľudí? Vedia, že do gulagov bolo zavlečených aj 7 422 československých občanov, pričom najväčšiu časť z nich tvorili Slováci?
Každá obeť svojvôle a tyranie si zaslúži úctu a každá kapitola dejín si zaslúži, aby sa o nej nastupujúce generácie dozvedeli čo najviac pravdivých informácií. Iný prístup zasieva nedôveru, hnev a môže vytvoriť pravý opak zamýšľaného.
Zdroj:protiprud.sk
