Sulík: Kiska založí vlastnú stranu, alebo spojí Progresívne Slovensko a Spolu

Andrej Kiska po oznámení nekandidovať opätovne na funkciu prezidenta vyhlásil, že bude premýšľať, ako čo najlepšie využiť dôveru v spoločnosti.
14.08.2018 | 17:18

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík ešte v roku 2008 ponúkal súčasnému prezidentovi Andrejovi Kiskovi, aby vstúpil do jeho strany, uviedol šéf SaS v rozhovore pre SITA s tým, že sa s Kiskom pozná 12 rokov.

„Vtedy moju ponuku odmietol, ale vychádzame spolu dobre,“ povedal Sulík, ktorý sa s prezidentom rozprával pred niekoľkými týždňami aj o politike.

„Čakám a som zvedavý, ako sa rozhodne,“ uviedol šéf liberálov, podľa ktorého Kiska buď založí vlastnú politickú stranu, alebo by mohol byť za zlúčením Progresívneho Slovenska a strany Spolu – občianska demokracia.

„Zlúčenie by mohlo mať úspech. Považoval by som to za správne aj za cenu toho, že by zobral hlasy SaS. Rozhodne by to však bol partner do budúcna,“ dodal Sulík.

Andrej Kiska sa nebude v budúcoročných prezidentských voľbách uchádzať o post hlavy štátu. Oznámil to v máji s tým, že bude premýšľať, ako čo najlepšie využiť dôveru v spoločnosti, aby aj po uplynutí mandátu prispel k začiatku novej politickej éry na Slovensku.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil aj tým, že sa chce viac venovať rodine. Hovoril o tom, že chce pomôcť spojiť tých, ktorí sú nielen ochotní, ale aj schopní vládnuť zodpovedne a slušne. Prisľúbil, že svoje plány bližšie predstaví po novembrových komunálnych voľbách do konca tohto roka.

„Hoci som požiadal voličov o jeden mandát, mandát na päť rokov a nikdy som nehovoril o opätovnej kandidatúre, reprezentujem hodnoty a postoje mnohých ľudí, ktorí by si priali, aby som sa o funkciu prezidenta uchádzal opäť. Som si vedomý, že Slovensko potrebuje sebavedomú hlavu štátu, ktorá sa nebude báť postaviť za hodnoty modernej, slobodnej, demokratickej krajiny,“ povedal Kiska.

Jeho rozhodnutie neovplyvnila len rodina, ale aj nepresvedčivá a arogantná reakcia vlády na vraždu novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Zdroj: SITA