Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu uviedol, že neočakáva nejaké hromadenie jadrových zbraní v Európe. Šéf Severoatlantickej aliancie tak reagoval na postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa, že odstúpi od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF).
Trump túto možnosť naznačil kvôli tomu, že túto dohodu, uzavretú na sklonku studenej vojny, porušuje Ruská federácia. Agentúra AP pripomenula, že USA argumentujú tým, že ruský raketový systém 9M729 je v rozpore s INF z roku 1987, pričom spojenci z NATO tvrdia, že je to zrejme pravda.
Dohoda medzi Moskvou a Washingtonom, ktorá zakázala použitie rakiet s doletom 500-5500 kilometrov, ukončila krízu, ku ktorej došlo v 80. rokoch 20. storočia rozmiestnením sovietskych rakiet RSD-10 s jadrovými hlavicami, namierených na hlavné mestá západného sveta.
"Nepredpokladám, že spojenci budú v Európe nasadzovať viac jadrových zbraní v reakcii na nové ruské rakety," uviedol Stoltenberg v bruselskej centrále NATO krátko pred odchodom na 8. Fórum Peking - Siang-šan, ktoré je zamerané na vojenské a medzinárodné záležitosti.
Stoltenberg zároveň upozornil, že 29 členských krajín Aliancie teraz posudzuje "dôsledky novej ruskej rakety na našu bezpečnosť". O bezpečnostných dôsledkoch raketového systému 9M729 majú koncom tohto týždňa diskutovať veľvyslanci členských krajín Severoatlantickej aliancie.
Stoltenberg novinárom v centrále NATO povedal, že všetci spojenci súhlasia s tým, že "zmluva INF je dôležitá", lebo táto dohoda vyradila z prevádzky celú jednu kategóriu zbraní v Európe. Zároveň však upozornil, že "žiadna zmluva nemôže byť účinná a nemôže fungovať, ak je rešpektovaná iba jednou stranou".
Moskva však popiera, že zavedenie novej rakety je v rozpore s uvedenou zmluvou. Rusko zároveň odporuje tvrdeniam Washingtonu, že došlo k ohrozeniu medzinárodnej bezpečnosti.
Zdroj: 24hod.sk
