Srbský denník Nezavisne novine zverejnil správu zo včerajšej návštevy generálneho sekretára NATO Jensa Stoltenberga. Podľa jeho vyjadrenia „humanitárne bombardovanie“ bolo začaté s cieľom ochrániť civilné obyvateľstvo.
Dňa 7. októbra generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v Belehrade vyhlásil, že krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) bombardovali Juhoslovanskú zväzovú republiku v roku 1999 preto, aby ochránili civilné obyvateľstvo pred režimom prezidenta Slobodana Miloševiča.
„Poukázal som na to, že sme to urobili preto, aby sme ochránili občanov Juhoslávie a zabránili ďalším krokom režimu Miloševiča,“ povedal Stoltenberg. Zdôraznil tiež, že tým najdôležitejším, je potreba pozerať sa do budúcnosti.
„Ale môj najdôležitejší odkaz je, že sa musíme pozerať do budúcnosti,“ povedal Stoltenberg pre Rozhlas a televíziu Srbska (RTS) po prednáške na Fakulte filológie, kde študenti mali najviac otázok o bombardovaní Juhoslávie. Dodal, že NATO podporuje dialóg medzi Belehradom a Prištinou a to nielen politicky.
„Dialóg je nevyhnutný na prekonanie rozdielov a nájdenie politického riešenia. NATO ho podporuje, a to nielen politicky, ale aj preto, že je prítomné v Kosove (misia KFOR), kvôli úlohe zachovania bezpečnosti. Budeme tam aj naďalej pre ochranu všetkých komunít,“ povedal Jens Stoltenberg.
V ten istý deň, avšak o niečo neskôr, sa uskutočnilo stretnutie generálneho tajomníka a srbského prezidenta Alexandra Vučića. Rokovania o možnom vstupe Srbska do NATO ešte neprebehli, pretože krajina sa nechce k Severoatlantickej aliancii pripojiť.
Dňa 24. marca bolo oznámené, že celkovo 84% Srbov nesúhlasí so vstupom do NATO. Pri tej príležitosti tiež 62% respondentov oznámilo, že neprijme ospravedlnenie od NATO za bombardovanie krajiny.
Dňa 18. mája Alexander Vučić vyhlásil, že Srbsko chce zostať neutrálne, a preto nie je vstup do paktu možný.
Bombardovanie Juhoslovanskej zväzovej republiky silami NATO začalo 24. marca a skončilo 10. júna roku 1999. Táto operácia niesla názov Spojenecká sila. Nutnosť jej realizácie bola vysvetlená tým, že sa juhoslovanské vojská nachádzali na území autonómneho kraja Kosovo a Metohije a vykonávali tam etnické čistky.
Ako zámienka sa použil masaker v Račaku, ktorý bol však zinscenovaný teroristami z Kosovskej oslobodzovacej armády. V dôsledku toho boli strategicky dôležité vojenské a civilné objekty napadnuté zo vzduchu. Podľa juhoslovanskej strany zomrelo pri bombardovaní viac ako 2,5 tisícky ľudí.
Slovenská vláda vydala protiústavným spôsobom povolenie na prelety lietadiel krajín NATO, ktoré zabíjali civilistov. Bombardovanie krajinami NATO bez rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN bolo bezprecedentným porušením medzinárodného práva.
Zdroj: slobodnyvyber.sk / nezavisne.com
