Správa o bezpečnosti Slovenska hovorí o činnosti extrémistov aj ruskej propagande

Kritici slovenskej politiky, EÚ a NATO sú v správe označení za pravicových extrémistov.
01.08.2018 | 13:52

Bezpečnostné prostredie na Slovensku vlani ovplyvňovali pokračujúce ozbrojené konflikty na Ukrajine, v Sýrii, Iraku, Líbyi, Afganistane či Jemene, migrácia, napätá globálna situácia súvisiaca s agresívnym správaním Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR), ale aj celková bezpečnostná situácia v Európe, ktorá je poznačená pretrvávajúcim napätím vo vzťahu EÚ a NATO s Ruskou federáciou v dôsledku jej nelegálnych krokov voči Ukrajine a pokračujúcej podpore separatistov na východnej Ukrajine.

Na bezpečnostné prostredie SR má vplyv aj situácia na Západnom Balkáne a hrozba terorizmu v ostatných štátoch EÚ súvisiaca aj s návratom európskych občanov, ktorí odišli bojovať za Islamský štát. Konštatuje to Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2017, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložil Úrad vlády SR.

Podľa správy najvýznamnejším rozhodnutím s dlhodobým dopadom bolo schválenie novej Bezpečnostnej stratégie, Obrannej stratégie a Vojenskej stratégie SR a významným krokom bolo schválenie zákona o kybernetickej bezpečnosti. Správa takisto hovorí o tom, že v roku 2017 sa nevyskytli bezpečnostné incidenty alebo bezpečnostné udalosti, ktoré by narušili ústavné zriadenie SR, fungovanie ústavných orgánov SR, bezpečnosť ústavných činiteľov alebo činnosť verejnej správy.

Napätie medzi NATO a Ruskom

Pokiaľ ide o hrozby z Kremľa, Rusko podľa správy pokračovalo vo zvyšovaní vojenských kapacít a ich pripravenosti v blízkosti hraníc NATO, kde tiež robili rozsiahle vojenské cvičenia zahŕňajúce aj scenár konfliktu s členskými štátmi NATO.

„Pokračovali cielené operácie voči jednotlivým členským štátom EÚ a NATO v snahe ovplyvniť ich vnútropolitické a volebné procesy, zvýšiť ich vnútornú nestabilitu, oslabiť ich jednotu a principiálny postoj k porušovaniu medzinárodného práva. V prípade SR sa tieto aktivity prejavovali najmä cieleným šírením propagandy a dezinformácií zameraných proti hodnotovému systému a demokratickému zriadeniu SR, ale tiež pretrvávajúcou podporou extrémistických skupín vystupujúcich proti členstvu SR v EÚ a NATO, čoho dôsledky sa môžu naplno prejaviť v nešpecifikovanom časovom horizonte,“ konštatuje správa.

Pôsobenie extrémistov

Dokument hovorí aj o činnosti slovenskej pravicovo-extrémistickej (PEX) a ľavicovo-extrémistickej scény (LEX). „Na šírenie svojich postojov PEX naďalej využívali prevažne internet, a to najmä sociálnu sieť Facebook. Hlavnými prezentačnými témami PEX ostali kritika politickej scény v SR a EÚ, vrátane požiadavky za vystúpenie SR z EÚ a NATO. Protiimigračnú a protiislamskú agendu opätovne nahradila kritika riešenia rómskej otázky. Súčasťou propagačných aktivít PEX bolo aj organizovanie rôznych navonok dobročinných a charitatívnych akcií, na ktorých boli prezentované znaky pripomínajúce neonacistickú symboliku,“ uvádza sa v správe s tým, že od minulého roka je dostupný zdokonaľovací kurz s názvom Monitorovanie, odhaľovanie, objasňovanie a vyšetrovanie extrémizmu v kyberpriestore, cieľom ktorého je odborne zdokonaliť policajtov.

Kybernetická bezpečnosť

Správa sa venuje aj kybernetickej bezpečnosti, rok 2017 sa vyznačoval nárastom hrozieb v kybernetickom priestore. "Došlo k viacerým kybernetickým útokom veľkého rozsahu na ciele v štátnom i súkromnom sektore v globálnom meradle, v prípade niektorých s významným dopadom na infraštruktúru spojencov SR a jej susedných štátov, konkrétne na Ukrajine. Počet a sofistikovanosť kybernetických útokov, ktorým čelí SR, narastá,“ píše sa v správe s tým, že je pravdepodobné pokračovanie kybernetických útokov aj na kritickú infraštruktúru členských štátov NATO a EÚ vrátane SR, pričom sa predpokladá, že medzi nimi vo významnej miere budú útoky, ktorých zdroj je organizovaný alebo podporovaný cudzou mocou.

Hrozba terorizmu

V otázke terorizmu správa informuje, že nezaznamenali aktivity smerujúce k príprave teroristického útoku na území SR alebo k využitiu územia SR na uskutočnenie teroristického útoku v zahraničí. SR nečelila žiadnemu teroristickému útoku ani inému vážnemu bezpečnostnému incidentu, ktorý by ohrozoval životy a zdravie obyvateľov SR. Bezpečnostné prostredie však ovplyvňuje hrozba terorizmu v členských štátoch. Teroristické útoky, ktoré sa vlani stali, boli najmä na území Veľkej Británie, Francúzska, Turecka a Španielska. Prevažnú väčšinu vykonali náboženskí extrémisti alebo priamo teroristická organizácia tzv. Islamský štát. Hrozbu predstavujú aj občania, ktorí sa narodili v EÚ, odišli bojovať za Islamský štát a vracajú sa späť do EÚ.

Nedoriešené koncepčné a právne problémy

Zo správ o bezpečnosti na území jednotlivých krajov za rok 2017 vyplýva, že naďalej pretrváva nedostatočné personálne, organizačné a materiálno-technické zabezpečenie osobitných útvarov okresných úradov na plnenie úloh na úseku krízového riadenia a obrany štátu.

„Pretrvávajú nedoriešené koncepčné a právne problémy – jednotné organizačné a personálne zázemie koordinačných stredísk, procesy reakcie na vzniknuté mimoriadne udalosti, funkcionality používanej technológie, spôsob, rozsah a formy odbornej prípravy jednotlivých zložiek, respektíve otázky financovania v oblasti integrovaného záchranného systému,“ píše sa v správe s tým, že ďalšie nedostatky sa týkajú personálu a technického vybavenia hasičských staníc v konkrétnych okresoch či stavu civilnej ochrany vrátane stavu vybavenia varovného systému SEHIS.

Zdroj: SITA