Šéf hnutia Sme Rodina Boris Kollár v pondelok vyzval vládu a predsedu vlády Petra Pellegriniho, aby sa vyjadrili ku Globálnemu paktu o migrácii.
Chcú, aby sa vláda SR pridala k ostatným krajinám Visegrádskej štvorky, Spojeným štátom či Rakúsku a dokument nepodpísala. Okrem toho, o takomto dôležitom dokumente by mala rokovať národná rada, teda zákonodárny zbor, nielen exekutíva. Hnutie vie, že ide iba o deklaráciu, ale podľa nich je to „nebezpečná neznáma“.
Dokument vstupuje do suverenity štátov
Dokument pripravila Organizácia Spojených národov, pripravoval sa počas 72. Valného zhromaždenia OSN, ktorému predsedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Hnutie tvrdí, že v niektorých bodoch je dokument akceptovateľný, ale v niektorých bodoch rozporuplný – podľa nich zavádza nové politické mechanizmy, vstupuje do suverenity štátov v oblasti migrančnej politiky a obsahuje podľa hnutia veľa nejasných regulácií a záväzkov či stiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou.
Ako ďalej v pondelok počas tlačovej besedy dodal predseda hnutia Boris Kollár, „hovorí sa síce o právne nezáväznom dokumente, jeho podpisom nepotvrdzujeme, koľko migrantov prijmeme, ale otvárajú sa pochybnosti, že štáty stratia schopnosť rozhodovať, kto je a kto nie je migrant“.
Záujmy kariérneho diplomata
Kollár takisto hovoril o tom, že takýto dokument by pomohol natlačiť ekonomických migrantov do Európy. Podľa neho minister Lajčák nezastupuje v tomto prípade Slovensko a záujmy Slovákov, ale svoje záujmy kariérneho diplomata.
„My nemôžeme dopustiť, aby sme otvárali náruč pre klimatické zmeny. Veď sa sem nezmestia. Viem, že svet nie je spravodlivý, ale musíme si uvedomiť, že žijeme na Slovensku, občania platia dane, nie nejaký kariérny diplomat by mal rozhodovať o tom, akú budú mať kvalitu života,“ povedal dnes Kollár.
Kompakt, ktorý pripravilo Valné zhromaždenie OSN nie je právne záväzný dokument. Materiál by formálne mali schváliť v decembri v Maroku. Lajčák sa už v minulosti vyjadril, že o dokumente kolujú rôzne mýty, faktom však je, že kompakt o migrantoch v žiadnom prípade nespochybňuje výlučnú zodpovednosť štátov rozhodovať o tom, kto môže prekračovať hranice. Cieľom kompaktu je zabrániť tomu, aby neboli ľudia znevýhodňovaní len preto, že sú cudzinci.
Lajčák: Migratov potrebujeme
„Dnes, podľa oficiálnych údajov, 258 miliónov ľudí na svete sú migranti. Pričom to nie je tak, že všetci chcú ísť do Európy. Tretina tokov je v rámci globálneho juhu, zhruba 80 percent africkej migrácie sa deje iba v rámci afrického kontinentu. Na severe je zase takmer 30 percent migrácie v rámci krajín, ktoré patria do Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu,“ vysvetlil počas svojho pôsobenia v OSN Lajčák.
Pripomenul, že aj zástupcovia slovenského priemyslu hovoria, že ak má naša ekonomika rásť, nezaobídeme sa bez pracovnej sily z iných krajín, teda bez migrantov.
„Na Slovensku sa migrácia zamieňa so žiadosťami o azyl, ale migrácia, to sú ľudia, ktorí z akýchkoľvek pohnútok – dobrovoľných alebo vynútených – žijú v iných krajinách,“ dodal.
Dokument odmietajú Česko, Rakúsko, Maďarsko aj Poľsko
Hoci dokument nie je právne záväzný, USA, Maďarsko, Rakúsko oznámili, že dokument nepodpíšu, podobne sa vyjadrili aj zástupcovia Českej republiky a Poľska. „O obsahu tohto dokumentu existuje veľa mýtov a málo informácií. Každý štát si na základe toho dokumentu rozhodne, čo prijme do svojho zákonodarstva,“ informoval Lajčák.
„V podstate ide o to, aby naši ľudia, ktorí pracujú ako zdravotné sestry v Rakúsku, Írsku, neboli zneužívaní len preto, že sú cudzinci. Všetci sme ľudia, máme rovnaké práva, aby sa s nami dôstojne narábalo. Tiež by nikto nemal dostávať nižšiu mzdu len preto, že je migrant,“ dodal pred časom Lajčák.
Globálny kompakt o migrantoch je prvý dokument, ktorý sa venuje problematike migrácie. Na pôde OSN sa vypracováva aj dokument venovaný utečencom, ten však pripravuje Úrad vysokého komisára pre utečencov.
Zdroj: SITA
