Z prieskumu, ktorý realizoval slovenský think-tank GLOBSEC vyplýva, že mladí Slováci sú v porovnaní s rovesníkmi z krajín V4 najmenšími podporovateľmi NATO. Ak by sa konalo referendum o ďalšom zotrvaní v NATO, za ďalšie zotrvanie by nehlasovala ani polovica mladých Slovákov.
„Sú to potešiteľné výsledky a treba ich ešte zlepšiť. Referendum o členstve Slovenska v NATO je v budúcnosti predstaviteľné," hovorí pre Sputnik bývalý premiér Ján Čarnogurský, ktorý od roku 2015 vedie protesty proti aktivitám Aliancie na území Slovenska.
Prieskum sa konal v priebehu roku 2017 v štyroch krajinách V4 — Poľsku, Česku, Slovensku a Maďarsku na dvoch vekových vzorkách: 18-24 rokov a 25-34 rokov. Respondenti odpovedali na otázky týkajúce sa vzťahu k EÚ, NATO a geopolitickému ukotveniu.
Pri otázke, kde by videli svoju krajinu radšej — či ako súčasť Východu alebo Západu, prekvapili Slováci prvýkrát. Ukotvenie Slovenska na Západe preferuje len niečo viac ako štvrtina opýtaných, pričom v okolitých krajinách je to 33 % a viac. Slovensko ako súčasť Východu by si želalo ešte menej (len 6-7 % respondentov), no väčšina opýtaných buď nechcela odpovedať, alebo sa vyjadrila pre možnosť „byť medzi Východom a Západom".
Ján Čarnogurský tvrdí, že neistote mladých Slovákov o tom, kam by mala ich krajina patriť sa netreba diviť: „Slovensko má v sebe prvky oboch kultúr, príslušností. Na jednej strane sme Slovania, za svojich národných svätcov považujeme svätých Cyrila a Metoda, inštinktívne sme sa v dobe národnej neistoty prikláňali k Rusku. Na druhej strane sme tisíc rokov patrili do západného civilizačného okruhu. Počas príslušnosti k Uhorsku aj k Československu sme prežívali „západné" dejiny, naše právo je západné, naše náboženstvo je prevažne západné. Na Slovensku sa oba tieto vplyvy mierovo kĺbia."
Podľa expremiéra je alternatíva „zostať medzi Východom a Západom" možná. „Zatiaľ stačí, aby sme vojensky neohrozovali ani Východ, ani Západ, napríklad pripustením vojenských základní Východu alebo Západu na svojom území. Aby sme k nám pripustili kultúru Východu aj Západu, rovnako ekonomiku. Aby u nás mali slobodu náboženstvá Východu aj Západu. Jednoducho nesmieme pripustiť, aby si ľudia u nás museli vyberať medzi príslušnosťou k Východu alebo Západu. Tú chybu robil u nás komunizmus a vieme, ako to dopadlo," dodáva Čarnogurský.
Ešte negatívnejšie vyznievajú výsledky prieskumu pre Severoatlantickú alianciu. V skupine mladých vo veku 18-24 rokov má NATO podporu len 35,4 % opýtaných, zatiaľ čo v okolitých krajinách je to viac ako 54 %, v Poľsku dokonca necelých osemdesiat. Takmer polovica mladých Slovákov sa k tejto otázke nevedela alebo nechcela vyjadriť a rovnaká situácia je aj v ďalšej vekovej kategórii 25-34 rokov. Tu je podpora NATO mierne vyššia — ako dobrú vec ju vníma 36,9 % mladých Slovákov, no v okolitých krajinách je vyššia o desiatky percent. V Česku 61,4 %, v Maďarsku 59,1 % a v Poľsku 82,3 %. Slovensko ale v oboch vekových kategóriách vedie v kategórii odporcov NATO, ktorých je na Slovensku asi 17 %.
Aj v otázke dôležitosti členstva v NATO pre národnú bezpečnosť sú mladí Slováci podstatne skeptickejší ako ich rovesníci z krajín V4. Pokým v Česku, Maďarsku a Poľsku má názor, že členstvo v Aliancii je dôležité pre bezpečnosť krajiny približne 80 % opýtaných, na Slovensku je to 53 %, resp. 57 %.
Podľa Čarnogurského sa aj v týchto výsledkoch do veľkej miery podpísala neochota Slovákov vyberať si medzi Východom a Západom. Ďalším dôvodom podľa neho môže byť to, že „NATO (pod vedením USA) robí teraz agresívnu politiku po celom svete, stalo sa symbolom agresivity v súčasnom svete a naši mladí ľudia nechcú mať účasť na takejto politike. Určitý podiel na negatívnom postoji mladých ľudí k NATO majú aj trvalé verejné vystupovania proti NATO na Slovensku, napr. volanie po referende o vstupe do NATO v roku 2003-4, demonštrácie pred veľvyslanectvom USA proti bombardovaniu Juhoslávie v roku 1999, demonštrácie proti zriadeniu základní NATO na Slovensku, trvajúce už tri roky, veľká pozornosť alternatívnym médiám, ktoré sú proti NATO a iné."
Ak by sa na Slovensku hypoteticky konalo referendum o zotrvaní Slovenska v NATO, tak by sa mladí Slováci zrejme pričinili o vystúpenie našej krajiny z Aliancie. Zatiaľ čo v okolitých krajinách by za zotrvanie v NATO hlasovalo aspoň 51 % opýtaných (v Maďarsku tieto čísla presahujú 70 %, v Poľsku dokonca 80 %), na Slovensku by zotrvanie v NATO podporilo len necelých 39 % vo veku 18-24 rokov a 46,6 % vo veku 25-34 rokov. 18 % mladých Slovákov v oboch vekových kategóriách by hlasovalo za odchod z Aliancie a 35 %, resp. 42 % nechcelo na túto otázku v prieskume odpovedať.
Podľa Čarnogurského, ktorý od roku 2015 na Slovensku organizuje protesty proti NATO sú tieto výsledky potešiteľné a je odhodlaný ich ešte zlepšiť. Vie si dokonca predstaviť aj referendum o vystúpení z Aliancie. „Pri súčasnom vlastníctve médií na Slovensku (sú prevažne v zahraničných rukách) by však pred takým referendom médiá masírovali verejnosť, že NATO je zárukou našej bezpečnosti. V skutočnosti je opak pravdou. NATO nerieši žiadnu našu bezpečnostnú otázku, napr. otázku masovej migrácie z Afriky a Blízkeho východu, naopak, zaťahuje nás do zahraničných konfliktov, ktoré sa nás netýkajú, napr. vojna na Blízkom východe a najmä agresívne kroky proti Rusku," hovorí politik.
A ako by mala vyzerať alternatíva k súčasnému členstvu v NATO? Čarnogurský sa chce inšpirovať Adamom Rapackim, ktorý v šesťdesiatych rokoch viedol poľský rezort diplomacie a predostrel plán na zmiernenie napätia v Európe. „Spočíval v tom, že z NATO by vystúpilo vtedajšie západné Nemecko a z Varšavskej zmluvy Poľsko, východné Nemecko, Československo a tuším aj Maďarsko. Nejaká súčasná obdoba Rapackého plánu by bola vhodná s tým, že Česko, Slovensko, Maďarsko by vystúpili z NATO a Rusko by poskytlo Západu nejakú protihodnotu," dodáva Čarnogurský.
Prieskum sa ďalej zaoberal vzťahom mladých k Európskej únii či k preferovanej forme štátneho usporiadania. Kompletné výsledky prieskumu sú dostupné na webe GLOBSECu. Jeho realizáciu v štyroch stredoeurópskych krajinách sponzorovala americká neziskovka National endowment for democracy (NED), ktorá je financovaná Kongresom Spojených štátov amerických.
Zdroj: cz.sputniknews.com
