Tento mesiac uplynú dva roky od britského referenda o zotrvaní v Európskej únii, o zmenách v tomto spoločenstve sa vedie debata, ale je najvyšší čas sa niekam pohnúť, pretože európski politici po referende občanom sľúbili, že im povedia, čo chcú s Úniou robiť. Slovensko preto víta aj vstupy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aj kancelárky Angely Merkelovej.
Ako ďalej pripomenul štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok, nemecká kancelárka zdôraznila, že Francúzsko a Nemecko sú dve významné krajiny, ale len dve. „Oni môžu dať, a dali, impulzy, ale potom musíme viesť debatu všetci spolu a všetci 27 sa musíme dohodnúť,“ dodal Korčok na margo zmien v Európskej únii.
V oblasti ekonomiky v mnohom zdieľame prístup Nemecka. Podporujeme dobudovanie eurozóny.
„Sú tam dôležité veci, úvahy, o vytvorení rozpočtu pre eurozónu. Zdieľame prístup, že to nebude rozpočet, ktorý bude fiškálnym transferom priamo do rozpočtu členov eurozóny, ale má mať investičný charakter. Má mať charakter taký, aby sa súčasný stabilizačný mechanizmus premenil na riadny európsky menový fond, ktorý môže pomáhať krajinám či už v štrukturálnych reformách, alebo v prípade, že sa dostanú do problémov,“ vysvetlil Korčok.
„Všimnite si, že kancelárka komunikuje, aby sa dohoda o budúcom finančnom rámci urobila pred budúcoročnými európskymi voľbami,“ pokračoval štátny tajomník. Dohodu o budúcom rozpočte na roky 2021 – 2027 ešte pred novým europarlamentom a zostavením novej Európskej komisie preferuje aj Slovensko.
Ďalšia vec, ktorej sa Angela Merkelová v rozhovore pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung venovala, je reforma Dublinského dohovoru. Táto reforma, ktorá je v princípe reakciou na migračnú krízu z roku 2015, hovorí aj o stálom prerozdeľovacom mechanizme, preto ju napríklad štáty V4, alebo aj Rakúsko, odmietajú.
Korčok zdôraznil, že v spomínanom rozhovore, ktorý analytici považujú za odpoveď Merkel na návrh reforiem Macrona, kancelárka hovorí o potrebe kompromisu. „Pripomína, že rozhodnutie o tom, ako bude vyzerať legislatíva, sa musí prijať na základe konsenzu na úrovni Európskej rady,“ dodal.
Hlavy štátov a vlád čaká spoločné zasadnutie koncom júna, Korčok je skeptický v tom, že sa lídrom podarí nájsť zhodu.
„V tejto chvíli nie sme schopní dohody a pripúšťa to aj kancelárka v tomto interview. Pomenovala to, čo tvrdíme veľmi dlho. Buď ochránime vonkajšie hranice, alebo nemôžeme migráciu zvládnuť a išla ešte ďalej. Povedala, že buď ochránime vonkajšie hranice, alebo neprežije schengenský priestor. Dodala, že ak neprežije schengen, tak to nemusí byť len o kontrolovaní na vnútorných hraniciach, ale malo by to nedozierne ekonomické následky. Tu vidím snahu o zohľadnenie reality,“ pokračoval štátny tajomník.
Slovensko chce do debaty o zmenách v EÚ prispieť aj v rámci svojho nadchádzajúceho predsedníctva vo Visegrádskej skupine. To preberieme od Maďarska začiatkom júla.
„V4 bude mať snahu nájsť dohodu všade tam, kde môže. V mnohých veciach sa vieme zhodnúť – silnejšia zahraničná politika EÚ, aby tu neboli diskriminačné a protekcionistické opatrenia vo vnútornom trhu, toto sú silné veci, ktoré nás spájajú. Ale sú veci, kde nebudeme hľadať spoločný prienik, lebo sme napríklad jediná krajina eurozóny,“ informoval Korčok.
Slovensko sa chce počas rok trvajúceho predsedníctva intenzívnejšie stretávať s európskymi partnermi, na pláne je napríklad zasadnutie V4 + Benelux, V4 + Nemecko, ale je snaha aj o stretnutie V4 + Francúzsko.
Zdroj: SITA
