Článok je rozdelený na dve časti, Martin Klus a Richard Sulík. Na pochopenie pokrytectva Richarda Sulíka je nutné si prečítať úvod časti o  Martinovi Klusovi a podčasť Martin Klus ako chameleón - Komunálne voľby v roku 2014 a následne celú časť o Richardovi Sulíkovi.

Ak by ste sa chceli dozvedieť o niektorých demokraticko-fašistických praktikách strany SaS a Martina Klusa prečítajte si časť Martin Klus ako fašistický demokrat. Ak plánujete voliť stranu SaS, alebo Martina Klusa, alebo vás len zaujímajú osoby späté so stranou, tak si prečítajte celý článok.

Martin Klus

Martin Klus podľa jeho CV z roku 2016 a CV z roku 2017 je veľmi šikovný človek. Za svoj pomerne krátky život získal veľmi veľa titulov (doc., PhDr., PhD., MBA). Len sa pozrite, že v 27 rokoch svojho života za jeden rok sa je možné vypracovať z PhD na docenta. Kto niekedy študoval na vysokej škole, vie čo to znamená získať docentúru. Tú šikovnosť Martin Klus ešte graduje tým, že zastával predsednícke funkcie vo mimovládnych organizáciach, napísal množstvo publikácii, bol prorektorom pre zahraničné styky, a je poslancom v NR SR, samozrejme je aj docent, externým pracovníkom univerzity, stíha prácu ako aj poslanec za Mestské zastupiteľstvo Banskej Bystrice. Na svojej osobnej facebookovej stránke sa prezentuje ako:

"Martin Klus, poslanec NR SR a MsZ, politológ, tímlíder strany SaS pre zahraničnú politiku a politický systém, pedagóg, aktivista a športový nadšenec"

A aby to nebolo málo, tak v samotnej NR SR má viacero funkcií.

Každá minca ma dve strany, tak je nutné ju predstaviť tiež. Totiž genialita Martina Klusa nieje jediná vec, ktorá stojí za povšimnutie.

Martin Klus ako chameleón - Komunálne voľby v roku 2014

Podľa článku z bystricoviny.sk Martin Klus v roku 2014 kandidoval ako nezávislý mestský poslanec v komunálnych voľbách. Samotná volebná kampaň bola opieraná o slogan „Prvé mesto bez vplyvu politických strán“. A tu zrazu po voľbách vstúpil do politickej strany SaS. V zmienenom článku sa tiež píše, že spojenie so stranou SaS už mal minimálne pred parlamentnými voľbami v roku 2010. V tom čase strane pomáhal vytvoriť program a bol tímlídrom pre oblasť vnútornej bezpečnosti. Oponentúra k inému prehrešku, ktorá tvrdí, že nebol vtedy kandidátom za poslanca NR SR za politickú stranu SaS, ale už v roku 2009 vo voľbách do VÚC kandidoval za stranu SaS (sekcia nezvolený kandidát).

Martin Klus ku svojej "neutralite" po komunálnych voľbách v roku 2014, sa vyjadruje nasledovne:

„Rozhodli za mňa občania v Banskej Bystrici, kde som výrazne vyhral komunálne voľby vo svojom obvode. Už som sa necítil dostatočne neutrálny vo vyjadreniach ako politológ, preto som sa rozhodol prijať ponuku od SaS. Túto stranu dlhšie sledujem, zaujala ma fantasticky pripraveným programom a považujem ju za stranu slušných ľudí.”

Zhrnutie: Martin Klus už v roku 2009  neúspešne kandiduje vo voľbách do VÚC za politickú stranu SaS, medzitým pomáha vytvárať program pre stranu SaS, do komunálnych volieb v roku 2014 kandiduje ako nezávislý, a už po úspešných voľbách vstúpi do strany SaS.

Podľa komentárov k článku o jeho zmene "neutrality" je možné sa dozvedieť, že voliči ho hlavne volili z dôvodu toho, že je nezávislý.

Zaujímavé je na tom to, že keď svoju volebnú kampaň postavil hlavne na svojej nezávislosti, tak vôbec necíti potrebu sa vzdať mandátu. Opätovne je nutné  podotknúť to, že v roku 2009 bol závislý kandidát za stranu SaS, v roku 2014 potom nezávislý kandidát, a opäť závislý v roku 2014, ale už ako poslanec za stranu SaS.

Ani argumentácia o voľbách do VÚC v roku 2009 o tom, že kandidát musel byť nutne členom nejakej politickej strany nemá opodstatnenie.

Zákon 303/2001 Z.z O voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (Časová verzia predpisu účinná od 01.10.2007 do 30.06.2011)  umožňuje byť voleným, ak na kandidatúru sa vyzbiera minimálne 400 podpisov.

Otázka 1 pre čitateľov: Myslíte si, že Martin Klus sa mal vzdať mestského poslaneckého mandátu? Odpoveď prosím zdôvodnite.

Komentár autora: Ako hovorí parafráza Lincolnovho citátu:  "Charakter človeka spoznáš, až keď mu dáš moc."

Martin Klus ako plagiátor

Na začiatok tejto životnej etapy Martina Klusa je nutné sa vysporiadať s tým čo je to plagiát, a ako sa na plagiátorov pozerá akademická obec.

Na každej univerzite je jedným z najväčších hriechov vytvorenie plagiátu. Za dokázané plagiátorstvo hrozí nepodmienečné vylúčenie z akademickej pôdy. Medzi úrovniami škôl plati úmera, čím škola je kvalitnejšia a prestížnejšia, tým tvrdšie postihuje plagiátorov.

Samotná Univerzita Komenského v Bratislave oboznamuje študentov o vyhýbaní sa vytváraniu plagiátu, a pri prácach poukazuje, čo je možné považovať za plagiát:

1. doslovne preberie text a neoznačí ho úvodzovkami, prípadne iným zaužívaným spôsobom a  neuvedie odkaz na jeho pôvodcu (autora);
2. do svojho textu plynulo zaradí čo i len krátku formuláciu cudzej myšlienky (teórie, výroku) bez uvedenia pôvodcu (autora); 
3. do textu zaradí väčšiu časť cudzieho textu – aj napriek odkazu ostáva zaradenie veľkej časti cudzieho textu do práce problémom; 
4. do textu zaradí parafrázované (preformulované) myšlienky iného autora bez uvedenia zdroja a pôvodcu; 
5. do textu zaradí väčšiu časť textu z elektronického / internetového  zdroja – elektronický voľne dostupný zdroj má tiež svojho autora a nie je všeobecným verejným majetkom; 
6. do textu zaradí schému, tabuľku alebo obrázok bez uvedenia zdroja; 
7. do textu zaradí obrázok s označením copyrightu bez súhlasu nositeľa copyrightu

Samozrejme, ak chce niekto akademicky rásť, musí mať napublikovaných mnoho kvalitných prác. Len tu narážame na kameň úrazu. Článok Gabriela Šípoša z roku 2010  spomína meno Martin Klus ako možného plagiátora. V článku sa píše, že v roku 2007 Martin Klus, vtedy ako študent 3. stupňa vysokoškolského štúdia, mal vytvoriť publikáciu pre Vysokú školu v Sládkovičove, na spomínanej publikácií sa mal dopustiť plagiátu. Vo svojej publikácii v kapitole 6 mal len mierne pozmeniť publikáciu z ktorej čerpal, pričom podľa článku aj nesprávne citoval niektoré časti publikácie. Za časť v pôvodnej publikácie z ktorej Martin Klus čerpal je zodpovedná Katarína Staroňová, vtedy spolupracovníčka SGI. V článku Gabriela Šípoša je taktiež, že Martin Klus sa už v roku 2008 ospravedlňoval Kataríne Staroňovej za nesprávne použitie materiálov z ktorých čerpal aj vraj z dôvodu "šibeničného termínu". Ďalej v článku je možne nájsť aj reakcie Martina Klusa.

Asi najviac poburujúcou informáciou je to, že po priznaní svojho pochybenia v roku 2008, tak svoju publikáciu ešte v roku 2010 využíval v akademickej sfére:

"Minulý rok tieto Klusove skriptá Fakulta politických vied UMB vykázala aj v zozname publikačnej činnosti svojich vyučujúcich. Tento rok zase Klus odkazuje na túto svoju knižku ako zdroj svojho príspevku v odbornom recenzovanom časopise.

Ako to teda so stiahnutím knihy je? Klus vysvetľuje pokračujúce citovanie knihy snahou škôl zlepšiť si imidž pri akreditácii:

,To, že sa ešte donedávna vykazovala, súviselo s pridelenými ISBN a záujmom VŠS, ktorá ako iste viete je v procese akreditácie... Môžem Vás ubezpečiť, že je v mojom vlastnom záujme aby táto knižka čo najskôr zmizla z "povrchu zemského" keďže si v jej rámci uvedomujem moje pochybenie a aj preto, by už v dohľadnom čase mala vyjsť nová verzia, v ktorej budú samozrejme všetky podobné nedostatky odstránené. Apropo nemali by ste čas a chuť napísať do nej niečo v súvislosti s kapitolou masmédiá :) .‘ "

--

Poznámka:

Osobne som si všimol iné nezrovnalosti na konci Klusovej knihy v sekcii "I. nternet".  Nemám dostup k celej tejto knihe, tak tieto slová berte trocha s rezervou - nemám si ako overiť správnosť citácií a na čo sa majú odkazovať. Ale ak si Martin Klus mysli, že citovať internetové zdroje štýlom, http://www.pravda.sk, http://www.hnonline.sk, http://www.sme.sk je v poriadku a pokladať to za správne. Tak tým by som mu chcel zároveň zagratulovať a udeliť ďalší titul... Osobne nepoznám univerzitu ba ani strednú školu, aby na takéto citácie pristúpila. Tajne dúfam, že sa bude podieľať na recenzií nejakej diplomovej práci s citáciou http://www.google.com.

--

Sám Martin Klus napísal článok, kde sa vyjadruje o celej veci. V prvej časti článku sa vyjadruje o tom, že samotný článok Gabriela Šipoša je nepodstatný pretože, že je to stará vec, a je všetko vydiskutované, a nepriamo obviňuje Gabriela Šípoša, že to spravil zámerne, aby ho poškodil:

„To, že sa jedná o tri roky starú záležitosť a ako aj sám p. Šípoš v blogu naznačuje, dávno vydiskutovanú vec, pravdepodobne tiež môže zostať bez komentára. Nie som teda v tomto smere prvý a jediný a som presvedčený, že ani posledný, takže adekvátnu váhu budem celej veci prikladať..."

Jeden zo spomenutých dôvodov je ten, že Martin Klus sa vyjadril o niektorých mimovládkach, ako sú nástrojom politikov:

"Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že som organizáciu ktorej pán Šípoš šéfuje (Transparency International Slovensko - TIS) na akademickej pôde niekoľkokrát označil za inštitúciu, ktorá býva zneužívaná na politické ciele a zdá sa, že táto informácia na akademickej pôde nezostala."

V ďalšej časti sa venuje svojmu obhajovaniu, a opäť útočí na Šípoša. Pravdivosť jeho obhajovania si môžete overiť, na blogu Šípoša sú spomenuté časti Klusovej knihy. Následne píše, že bude žiadať svoj súhlas od Gabriela Šípoša na zverejnenie časti svojho diela v Šípošovom blogu.

Klus sa ďalej vyjadruje k okrajovým informáciám v blogu Šípoša, ktoré pokladá za polopravdy.

K celému plagiátu sa vyjadrila aj sama autorka kapitoly, Katarína Staroňová, ktorá mala napísať reakciu na Martina Klusa.

Žiaľ, reakcia už nie je dostupná na internetových stránkach http://www.governance.sk/?id=1731

Podľa útržkov z internetu a citácií v zborníkoch publikácií je možné nájsť čiastočné reakcie autorky. Jedným z najzaujímavejších je reakcia na vlastnú obhajobu Martina Klusa, kde autorka píše:

„Ako autorka originálneho textu, ktorý Martin Klus plagioval, by som čakala ospravedlnenie, ktoré tak sľubuje."

K Martinovi Klusovi, byť študentom 3. stupňa vysokoškolského štúdia, mať za sebou minimálne 1 diplomovú prácu. Počas štúdia napísať množstvo seminárnych prác. Po tomto všetkom nevedieť ako správne používať literatúru, ehm, a samotná autorka pôvodného textu sa cíti dotknutá... Je od neho veľmi pekné, že si priznal chybu, ale pekne-nepekne, proti takémuto tvrdému dôkazu nemal čo iné povedať.

Najzvláštnejšie na celej reakcií Martina Klusa je to, že už v úvode útočí na údajnú zaujatosť Gabriela Šipoša. Aj keby bola pravda o jeho spiknutí, tak je nutne povedať, že za dielo nesie zodpovednosť autor, a nie čitateľ. Tu sa dostávame k pochybám nad odbornosťou samotného Martina Klusa, ako niekto z jeho pozície si dovolí skopírovať veľkú časť práce iného autora, pričom nie je ju ani schopný správne odcitovať. Ďalšia pochybnosť smeruje k morálnosti Martina Klusa, podľa akademických štandardov nie je ani veľmi morálne používať takúto "publikáciu" na zvýšenie svojho renomé alebo tobôž v procese akreditácie školy.

Po tejto celej udalosti Martina Klusa nie je znamý jeho postih, dokonca v roku 2008 získal titul docent, a o niekoľko rokov sa z neho stal prorektor, a naďalej pracuje na akademickej pôde.

Komentár autora: Martin Klus, ako sa zdá, tak zjavne nezvláda súbežne toľko profesii.

Martin Klus ako fašistický demokrat

Článok portálu teraz.sk sa hlavne venuje reakciám strany SaS o referende na tému "Brexit" - hlasovanie o vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Na tomto článku ma zaujala jedna z reakcii Martina Klusa:

„Podľa Klusa sa ukázalo, že referendová demokracia sa ešte vo väčšej miere môže stať nástrojom diktátorov a demagógov. ,Je to veľmi zlá správa vzhľadom na to, že referendová demokracia má slúžiť na pozitívne účely,‘ podotkol."

Ktorý je to ten pozitívny účel referenda? O tom, ktorý si mysli Martin Klus? Alebo o tom, v ktorom rozhodnú občania v jednom z najčistejších a najzákladnejších možných nástrojoch demokracie?

Ďalšou demokratickou perličkou Klusa je to, ze „Referendum môže byť nástrojom diktátorov." a to, aby ľudia nemohli hlasovať v referendách k témam zahraničnej politiky. Viac o fašistickej demokracii sa môžete dozvedieť v relácii Sobotné diálogy z 26.6.2016.

Klus, demokrat, v jednom zo svojich predvolebných vystúpení odpovedal na reakciu diváka, že nieje si istý, či ľudia ako on by mali mať volebné právo:

„Bohužiaľ v demokracii platí, že aj ľudia ako vy majú volebné právo, hoci ja som si nie celkom istý, že či práve ľudia ako vy by takéto volebné právo mať mali. A to hovorím s plným presvedčením politológa, pretože je hanbou, že ľudia ako vy môžu ďalej šíriť všetku tú nenávisť, na ktorej je postavená strana K – ĽSNS,“

Nie náhodou ľudia s volebným pravom prispievajú na mzdu Klusovi?

A nie náhodou strana SaS šíri nenávisť tým, že jeho poslanci na sociálnych sieťach podporovali fyzický útok poslanca Osuského (SaS) na občana, pričom, tento skutok v NR SR neodsúdili?

Čerešnicka na torte celého „demokrata" Klusa a celého liberálneho klubu SaS je tá, že podporili SMERacký fašisticky zákon, tiež známy ako proti extrémistický.

V tomto zákone sa potlačujú princípy prezumpcie neviny a slobody slova - Jedne zo základných ľudských práv a slobôd.

Áno, je pravda, že podali podnet na Ústavný súd. Ale tento podnet bol poslaný až o niekoľko mesiacov potom čo Lipšic verejne kritizoval SaS o tomto zákone (Moderatorské duo: vľavo je Hvorecký - noviny SME, konspiratori.sk a v pravo je Dubéci (Procházkov šéf volebnej kandidatúry na prezidenta, #Siet, Most-Hid, a teraz Progresivné Slovensko). Netreba zabúdať, že tento zákon bezvýhradne podpísal aj prezident Kiska.

Vtip: Strana SaS je plná odborníkov.

Richard Sulík

Časť o predsedovi strany SaS z dôvodu dlhého článku je neúplná. Rozšírenie a dopĺňanie informácií bude zverejnené v nasledujúcich článkoch.

Ale aj napriek tomu, je nutné poukázať na jeho posledné slova. Vo videu portálu hnonline.sk kladie novinár otázky Richardovi Sulíkovi ohľadom toho, čo sa udialo za posledný rok od volieb. Prvá polovica videa sa venuje kauze "Baštrnák" a morálnemu úpadku. Richard Sulík hovorí o sľube Róberta Fico o vysťahovaní sa, a odvolaní Kaliňáka z postu ministra. Richard Sulík na konci svojej odpovede hovorí:

"Róbert Fico si robí zo svojích úst ..., viete asi čo. Jeho slovo nemá prakticky žiadnu váhu."

V druhej polovici videa redaktor pokladá otázku:

"Dve zo strán, ktoré vstupovali do koalície vyhlásili, že s Ficom nepôjdu, alebo konkrétne so SMERom, čo hovoríte na ten obrat?"

A Richard Sulík odpovedá:

„No, to je súčasťou tohto morálneho úpadku. Tiež si myslím, že v slušnej spoločnosti sa nesmie stať, že strana povie: ,S Róbertom Ficom do vlády nepôjdeme‘, a dva týždne neskôr je všetko inak. Aj to je morálny úpadok."

Kto by nesúhlasil s tým, že keď sa sľuby sľubujú, tak sa majú dodržať? Ale, tento výrok má jednu podobnosť s voľbami Martina Klusa. Ako bolo vyššie spomenuté Martin Klus, raz bol za SaS, potom kandidoval ako nezávislý a po úspešných voľbách za nezávislého vstúpil do strany SaS.

Otázka 2 pre čitateľov: Je podľa vás morálne to čo spravil Martin Klus v komunálnych voľbách a vo voľbách do VÚC? Odpoveď prosím zdôvodnite.

Otázka na Richarda Sulíka. Je podľa vás morálne, to čo spravil Martin Klus? Bez toho aby som sa to Richarda Sulíka pýtal priamo, tak nepriamo odpovedal na tlačovej konferencií o nastávajúcich voľbách do VÚC v roku 2017 nasledovne:

“Sme presvedčení, že Martin Klus má tie najlepšie predpoklady v župných voľbách uspieť, posilniť demokratický charakter regionálnej samosprávy a pričiniť sa o efektívne riešenie problémov v normálnej ľudskej atmosfére. Z nášho pohľadu je nepochybne dôležitá aj bezúhonná minulosť kandidáta, minulosť bez odtlačku v zoznamoch spolupracovníkov ŠtB či členstva v KSS. Martin Klus tieto požiadavky, ktoré patria do hodnotovej výbavy SaS, do bodky spĺňa,”

--

Poznámka:

Richard Sulik sa vyjadril o Stanislavovi Mičevovi: „Naším kandidátom nemôže byť komunista a eštebák,“. Prečo potom Sulík pristúpil na to aby kandidát za stranu SaS Klus mal spoločne memorandom s komunistom a štbákom Mičevom?

Spomenuté memorandum zaväzuje kandidátov k podpore vo voľbách do VÚC najviac preferované kandidáta v prieskumoch.

Prečo pan Sulík ,veľký antimigračný bojovník, pristúpil na to memorandum, keď Mičev chce Slovensko farebné?
„Nechcem biele Slovensko, chcem farebné Slovensko." Stanislav Mičev
Vo videu to tiež opakuje.

--

Ako to zhrnúť, je nesmierne tažké prekusnuť podvod na voličoch z politických strán Most-Hid a už bývalej #SIEŤ-e. Ale netreba zabúdať, že poslanec Martin Klus spravil vo svojej podstate to isté. Za odmenu Martin Klus je nominovaný na župana, a tiež predsedovi zjavne nevadila jeho kandidatúra za poslanca NR SR v roku 2016. Nič sa nedá iné napísať, len ,bohužiaľ, aj Richard Sulík si zjavne se*** do h..., veď viete čo. A treba podotknúť aj to, že aj v strane SaS "charakter" rozhoduje.

Netreba však zabúdať, že zjavné amorálne skutky, ako je skutok Martina Klusa, v strane SaS nie sú ojedinelé, ale to už viac v nasledujúcich článkoch.

Čitateľov vyzývam, aby tento článok propagovali medzi sebou a keď je vo vašej možnosti posielali ako správy dotyčným na ich facebookové kontá, konkrétne sa jedná o Martina Klusa a Richarda Sulíka.

Áno, máte pravdu aj Fico kradne a klame. (Aj tak pochybujem, že si to prečítate až po tento riadok. V prípade, že sa až tu dočítate, a ak plánujete poslať nekonštruktívny email plný nadávok, prosím označte ho v predmete emailu "SaS jugend", ďakujem.)

Tento článok je jeden zo súborov článkov o slovenskej politickej scéne.
"Nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trestom za neochotu podieľať sa na politike."
Citát je pripisovaný filozofovi Platónovi.
Články majú za úlohu faktograficky dokladať rozpory jednotlivých tvrdení so skutkami jednotlivých priamo a nepriamo volených zástupcov ľudu a ľuďom im blízkym. Dôvodom na používanie faktografie je to, že konkrétne od časov vzniku druhej Slovenskej republiky sa vymenilo množstvo vlád a reprezentantov ľudu. Mali sme tu už "švajčiarske platy", "nechoďme do EÚ s holými zadkami", "vyznávačov Goríl", "biele na čiernom", "som prezident všetkých"...
Autor článkov dúfa a verí, že jediným možným spôsobom je ukázať rozpor jednotlivých tvrdení so skutkami. 
Články dotvárajú príslušné komentáre autora respektíve autorov článku. Autor vyzýva čitateľov o komentovanie jednotlivých úvah autora, na základe nových informácii články môžu byť doplnené.
Zdroje článkov sú zálohované na serveroch tretích strán a to z dôvodu dokázateľnosti informácií. Autor článkov prosí čitateľov, aby používali aj originálne zdroje - mnohé portály na svoj chod využívajú financie výhradne získane zo zdrojov reklamy.
Explicitne je každý jeden obsah článku voľne šíriteľný iba v plnej podobe, len je nutné citovať pôvodný zdroj článku. V tomto prípade sa jedna o internetový portál "blog.infovojna.sk".

Kontakt na autora: jastarovsky@protonmail.com