Sen o Veľkom Albánsku Únia podporuje

Ramuš Haradinaj, všeobecne považovaný za nádejného premiéra v Kosove, varoval, že Srbsko by malo “odstrániť Kosovo zo svojej ústavy” alebo pridať “tretinu srbského štátu do mapy Kosova”.

Haradinaj, ktorý už raz zastával funkciu premiéra krajiny, bol jedným z vodcov Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). V januári tohto roku bol dokonca zadržaný vo Francúzsku na základe medzinárodného zatykača. Ten naňho vydal Belehrad ešte v roku 2004. Obvinený je zo spáchania vojnových zločinov proti etnickým Srbom v Kosove v rokoch 1998 a 1999. Francúzska prokuratúra však 27. apríla oznámila, že Haradinaj do Srbska vydaný nebude.

Toto škandalózne vyhlásenie vedúceho predstaviteľa opozičnej kosovskej Aliancie pre budúcnosť, vyvolalo reakciu Nemecka. Berlín tvrdí, že prekreslenie hraníc, je “nebezpečné”. Srbský minister vnútra Nebojsa Stefanovič v tejto súvislosti vyhlásil, že Haradinaj vyjadril názor všetkých obyvateľov Kosova.

Haradinajova hrozba ide ruka v ruke s podobnými vyhláseniami o “Veľkom Albánsku”, ktoré nedávno predniesli albánski a proalbánski politici.

“Tento projekt, na ktorom pracujem, je určený pre všetkých Albáncov v Kosove, v diaspóre  a v Albánsku. Pracujem na spoločnom projekte ohľadne ich zjednotenia,” uviedol minulý týždeň William Walker, ktorý je bývalým šéfom misie OBSE v Kosove.

Vyhlásenie však vyvolalo pohoršenie u srbského prezidenta Aleksandara Vučiča. Ten sa 14. mája v Číne stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, s ktorým diskutoval okrem iného, aj o pokusoch vytvoriť tzv. Veľké Albánsko. Obaja prezidenti sa zhodli, že výroky albánskych a iných predstaviteľov predstavujú potenciál pre ozbrojený konflikt. Do možnej vojny by mohli byť vtiahnuté aj Macedónsko a Čierna Hora, kde žije početné albánske obyvateľstvo.

Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová minulý týždeň uviedla, že po tom, ako sa po Brexite usadí prach, by balkánske krajiny, ktoré dlho klopú na dvere EÚ, mali dostať šancu do nej vstúpiť.

Dragan Djukanovič z Centra pre zahraničnú politiku v Belehrade v rozhovore pre Sputnik Srbsko uviedol, že vstup Kosova do EÚ je najrealistickejším scenárom, ktorý by ochladil vášne a zachoval existujúce štátne hranice. Dodal, že EÚ by mohla zopakovať „rumunsko-bulharský scenár“ z roku 2007, keď sa v Bruseli odsúhlasilo prijatie týchto krajín, aj keď celkom nespĺňali prístupové kritériá.

“Otázkou však je, či členstvo v EÚ je skutočne to, čo Kosovo teraz potrebuje. Ramuš Haradinaj nedávno uviedol, že neverí, že Brusel dokáže vyriešiť problémy, ktoré existujú medzi Kosovom a Srbskom, a preto trvá na tom, aby sa Washington vrátil na Balkán,” načrtol Djukanovič.

V rozhovore pre Sputnik, sa Pjotr Iskenderov z Ústavu slovanských štúdií v Moskve vyjadril, že hoci vedúci predstavitelia Kosova vedia, že balkánske krajiny nepatria do zoznamu zahraničnopolitických priorít Washingtonu, stále dúfajú, že prezident Trump pomôže odstrániť to, čo zostalo v rámci Srbskej samosprávy na severe krajiny.

Tomáš Hlaváč

Zdroj: narodnenoviny.sk