Šéf spravodajstva RTVS: Verejné kritizovanie vedenia predsa nemôže zaručovať externistom imunitu

Vahram Chuguryan v rozhovore pre Hospodárske noviny povedal, že nikto by nemal upierať vedeniu telerozhlasu právo robiť manažérske rozhodnutia.
04.05.2018 | 12:17

Koniec externistov v RTVS, obmedzenia pre Zuzanu Kovačič Hanzelovú. To je časť vecí, ktorá sa u vás stala v poslednom čase. Čo vlastne chcete týmito krokmi dosiahnuť?

Chcel by som na úvod upozorniť, že 99,9 percenta ľudí v RTVS sú veľkí profesionáli. Ľudia, ktorí sú tu desiatky rokov, a tiež ľudia, na ktorých môže byť celé Slovensko právom hrdé. Potom je tu vami spomínaná konkrétna redaktorka a niekoľko ľudí okolo nej, ktorá sa z môjho hľadiska správa veľmi nezodpovedne a neprofesionálne.

V čom?

Napríklad aj uverejňovaním statusov na sociálnych sieťach, ktoré poškodzujú dobré meno RTVS a navyše uvádzajú absolútne prekrútené a lživé informácie. Naposledy uviedla, že som navrhoval, aby sme vysielali nezmyselné a neoverené konšpirácie. Napísala, že som presadzoval do vysielania, že sýrskym deťom mali dávať šumivé tablety, aby nafingovali na záberoch penu z úst a vyzeralo to ako chemický útok.

Vôbec nič také na vašej porade nepadlo?

Nič také som tam nepovedal. Potvrdili to redaktori a editori, ktorí tam boli a sú podpísaní pod prvým listom proti vedeniu. Takže ich nie je možné upodozrievať z náklonnosti k vedeniu. Aby som to uviedol na pravú mieru, pri tejto téme som sa opýtal kolegu zo zahraničného spravodajstva, či nám prišli do výmennej siete obrázky, kde niektoré sýrske deti hovoria na kameru, že im niekto dal cukríky a povedal, že ich budú pred novinármi sprchovať. Odpoveď bola, že neprišli. Téma cukríkov tým bola uzavretá. Pýtal som sa iba preto, že sa v iných verejnoprávnych médiách objavili podobné obrázky.

V ktorých konkrétne?


Myslím, že v chorvátskej televízii. Bola to iba vecná otázka. Z toho zrazu redaktorka uverejní, že ja tlačím do vysielania konšpiračné záležitosti.

V RTVS však zrejme nie je štandardná pracovná atmosféra. Zuzana Kovačič Hanzelová tiež uverejnila, že nedostáva žiadne výkonnostné odmeny, dostala kárne opatrenie. Priama otázka – chcete alebo nechcete, aby tu pracovala?

Jedna z prvých vecí, ktoré som povedal po svojom nástupe, bola, že si všetkých veľmi vážim, a aj ich prácu. Prevažnú väčšinu z nich považujem za profesionálov. Jediná požiadavka bola, aby svoju prácu vykonávali nestranne a objektívne, v zmysle verejnoprávnych princípov. To nie je niečo, čo som si vymyslel. To nám predsa ukladá zákon, ktorý vníma RTVS nielen ako verejnoprávnu, ale aj národnú, nezávislú, informačnú, kultúrnu a vzdelávaciu inštitúciu, ktorá poskytuje službu verejnosti. Čo sa týka toho, akým spôsobom sa majú spracúvať príspevky, tam máme ďalšie interné predpisy vrátane štatútu. Ten ukladá priamo, aby redaktori vo svojich reportážach spĺňali aj etické požiadavky a aby dbali na faktografickú presnosť, nestrannosť a profesionálnu kvalitu.

Máte pocit, že tieto atribúty doteraz reportáže nespĺňali?

Nikdy sa nedokážem stotožniť s názorom niektorých redaktorov, že druhá strana nie je potrebná, pretože oni predsa pravdu poznajú. Toto už nie je ani o verejnoprávnosti, ale o základoch žurnalistiky. Na každej jednej porade preto diskutujeme a poukazujeme na konkrétne príspevky. Napríklad, že asi nie je úplne vhodné, keď z jednej strany máme názor štyroch respondentov a z druhej iba jedného.

Ale sám dobre viete, že niekedy je problém nájsť rovnaký počet ľudí s rozdielnymi názormi a ešte aj renomovaných.


Súhlasím. Vôbec nejde o to, aby sme otrocky dorovnávali počet. Ale my to vnímame komplexne – aby celé vysielanie vyznelo vyvážene a verejnoprávne. Vôbec nikdy nešlo ani nepôjde o konkrétne osoby, ale o štýl práce a vnímanie verejnoprávnosti. Na začiatku som povedal, že je to veľká česť pracovať vo verejnoprávnom médiu. Že to je to najviac, čo môže novinár dosiahnuť. Takto som to vnímal aj počas ôsmich rokov pôsobenia v STV na pozícii zahraničnopolitického redaktora.

Na Slovensku to však neplatilo vždy. V minulosti bola RTVS kritizovaná za to, že bola poplatná moci a mocným.

Toto je vec, v ktorej sme mali od začiatku jasno. Povedal som kolegom, že by som sa cítil veľmi nepohodlne, ak by sa RTVS za môjho pôsobenia priklonila k jednej alebo druhej strane. Pluralita názorov a objektivita sú základnými predpokladmi. Odkedy som nastúpil na pozíciu riaditeľa spravodajstva, ani raz som necítil politické tlaky a dovolím si tvrdiť, že ani redaktori. Takto to aj zostane. Redaktori si vyberajú témy a spracúvajú ich úplne slobodne. Ak by sa na tom malo čokoľvek zmeniť, na tejto pozícii nezostanem.

Ale redaktori vydali stanovisko, že už neplatí, že pracujú slobodne, tak už to neplatí. Dôvodom malo byť pôvodne odstavenie Kovačič Hanzelovej od politických tém.

Toto je úplne jednoduché a nie je to o politických témach. Keďže ide o programového pracovníka RTVS, tak je neprípustné, aby vedome publikoval nepravdivé, skreslené alebo nepodložené údaje alebo tvrdenia. Presne to Zuzana Kovačič Hanzelová urobila. A vedenie spravodajstva sa rozhodlo, že bude pripravovať témy, na prípravu ktorých a overovanie faktov bude mať viac času a priestoru. Vedenie nesie zodpovednosť za prácu každého jedného redaktora. Hlavnou povinnosťou manažmentu je, aby zabránil riziku vzniku škôd, či už finančného alebo reputačného charakteru.

Čo sa však konkrétne stalo v poslednom čase, že ste prikročili až k takémuto kroku?


Dôvodom boli lživé informácie, ktoré boli podľa môjho názoru dosť nezodpovedným a neprofesionálnym spôsobom komunikované redaktorkou verejnosti.

Ale je to jej súkromný názor. Druhá vec sú konkrétne výsledky práce.

Ak je niekto zamestnancom RTVS a verejne škodí svojej firme a jej vedeniu lživými dezinformačnými statusmi, ktoré zdieľajú tisíce ďalších ľudí, tak neviem, či sa to dá považovať za neškodný súkromný názor. Čo sa týka výsledkov práce, tiež to nie je úplne jednoznačné. Bola medializovaná sankcia Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorú sme dostali za príspevok tejto redaktorky. Zatiaľ nemáme oficiálne stanovisko, takže k tomu sa nechcem podrobnejšie vyjadrovať. Mám však informácie o súdnych procesoch, ktoré prebiehajú. Ako som povedal, základnou snahou vedenia je, aby sme predišli možným rizikám a škodám. Snažíme sa tým ochrániť značku RTVS, práva koncesionárov a predísť ekonomickým škodám.

Nie je správnejším riešením tlačiť na editorov, aby prípadné chyby v príspevkoch ustriehli? Veď aj to je práca editorov.

Aj napriek tejto kontrole prechádzajú chybné príspevky. Každý deň na to upozorňujeme na poradách. Je to možno náročnejšie. Vy si viete predstaviť, že by u vás robila citlivé, politické témy redaktorka, ktorá tvrdí, že máte v redakcii totálnu normalizáciu?

U nás to nikto netvrdí. V prípade RTVS však prenikajú na verejnosť stále nové spory, a to v konečnom dôsledku musí škodiť aj kvalite spravodajstva.

Súhlasím. Napríklad nie úplne chápem dramatizáciu po nepredĺžení zmlúv po exspirácii štyrom externistom. Keď sa pozerám na štatistiky, po nástupe bývalého vedenia v prvých piatich mesiacoch odišlo zo spravodajstva 25 ľudí. Nasledujúci rok 38 ľudí. V roku 2014 ich bolo 28, ďalší rok 36 ľudí, 27 v roku 2016 a potom ďalší. Spolu okolo 170 ľudí. O nikom z nich som v novinách nečítal.

Aktuálna situácia má však inú príchuť, lebo všetci štyria boli podpísaní pod verejným vyhlásením. Nebol to hlavný dôvod, prečo ste im nepredĺžili zmluvy?

To v žiadnom prípade, nemá to s tým nič spoločné. Pod vyhlásením boli podpísaní 59 ľudia a 55 naďalej úspešne pracuje v RTVS. Verejné kritizovanie vedenia predsa nemôže zaručovať externistom imunitu.

Ale v jednom prípade si mal redaktor vypočuť od svojej šéfky argument, že každá akcia vyvoláva protireakciu.

Týmto ľuďom boli vysvetlené odborné výhrady. Okrem toho by nikto nemal upierať vedeniu právo robiť manažérske rozhodnutia. A v prípade externistov sa rozhodnúť o nepredĺžení zmlúv po exspirácii. Ak má vedenie niesť zodpovednosť za vedenie redakcie a každú jednu reportáž, dúfam, že mu nikto nebude upierať právo čo-to povedať k personálnemu obsadeniu. Odkedy prišiel nový manažment, stav bol osem mesiacov absolútne nezmenený, čo nebýva bežne.

Verejnoprávne médium je však prirodzene pod väčším drobnohľadom. A preto sú zrejme aj opodstatnené otázky, prečo končia práve tí a tí ľudia, ak je situácia napätá. Takže prečo skončili?

Bolo to manažérske rozhodnutie. Na druhej strane, okolo 60 významných osobností RTVS, tie najväčšie novinárske osobnosti aj spravodajstva, sa podpísalo pod druhý list. Vyzývali k upokojeniu situácie. Rovnako hovoria, že pracujú slobodne. Medzi nimi Ľubo Bajánik, Janette Štefánková, Martina Jančeková, Tibor Macák. Ale aj osobnosti mimo spravodajstva, ako Iveta Malachovská či Marcel Merčiak. Myslím si, že toto tiež o niečom svedčí.

Prvotné výhrady boli najmä na zlú pracovnú atmosféru. Napríklad ak je prvý kontakt redaktorky s nadriadenou e-mail, v ktorej kritizuje jej prácu.

Bola to štandardná pracovná interná komunikácia, týkala sa konkrétneho príspevku. Šéfredaktorka hovorila o týždeň starom príspevku prebranom z iného média, pričom redaktorka ho vôbec nikam neposunula a nemala ani žiadny aktualizačný moment. Hovorila o ďalších konkrétnych chybách odborného charakteru.

Považujete však za štandardnú komunikáciu, keď redaktori dajú jeden list a vy ako vedenie naň tiež reagujete listom? Prečo ste si to neodkomunikovali interne?

Odkedy som prišiel, presne o to som sa snažil. Niekoľkokrát som vyzval, aby sme komunikovali interne. Absolvoval som dva dni pred nástupom stretnutie s týmito redaktormi, ktorí podpísali výzvu vedeniu. Štyri a pol hodiny som im odpovedal na každú jednu otázku, dohodli sme sa, že urobíme hrubú čiaru, minulosť predsa nezmeníme. Dohodli sme sa, že urobíme všetko pre to, aby sa nám spolupracovalo najlepšie a v slobodnej atmosfére. Ubezpečil som ich, že žiadne zásahy politického či iného podobného charakteru do ich príspevkov nebudú. Na tom sme sa dohodli, následne sme na každej jednej porade diskutovali.

A potom prišli odznaky All for Jan.

Toto bolo nešťastné. Začala sa šíriť lož, že som zakázal odznaky All for Jan. Vôbec to nie je pravda. Iba sme diskutovali v rovine, či sa po mesiaci od tej tragickej udalosti, vďaka jedným aj druhým politikom, téma nespolitizovala. A či by teda mali byť aj naďalej odznaky vo vysielaní.

Ale pre novinárov je toto mimoriadne citlivá téma.

Je. Priamo sa ma pýtali kolegovia v newsroome, či zakazujem nosenie odznakov. Pred všetkými som povedal, že nezakazujem. Tí, ktorí to tak cítia, nech odznaky nosia naďalej. Ale že si to musíme prebrať, aby bolo všetko v súlade s predpismi a nestranným postavením novinára verejnoprávneho médiá. Najlepším dôkazom, že som odznaky nezakázal, je fakt, že ich doteraz nosia viacerí redaktori.

Rovnako ste presadili časť editorov do inej časti newsroomu. Prečo?

Dolaďuje sa odbor práce s novými médiami. Je to čisto technická záležitosť. Ostávajú im všetky prístupy a kompetencie, ktoré mali.

Verejnoprávnosť je jedna vec. Nesmerujú tieto zmeny k tomu, že „vykucháte“ spravodajstvo? Že bude menej konfrontačné, bez vône, chuti a zápachu?

V žiadnom prípade. Ak by to k tomu smerovalo, prípadne by sme k takémuto stavu dospeli, bol by som prvý, kto by sa za to hanbil. Toto v žiadnom prípade nedopustíme. Koncepčné predstavy tiež nenasvedčujú, že chceme z verejnoprávneho spravodajstva spravodajstvo sterilné. Chceme, aby bolo, naopak, dravšie, aby sme sami vyhľadávali silné témy, ktoré budú hýbať spoločnosťou. To som zdôrazňoval aj kolegom. Potrebujeme sa dostať na úroveň, aby všetci citovali nás.

Správy však robia redaktori a tie v RTVS sú vnímané ako najobjektívnejšie na Slovensku. Nie je preto normálne, že sú vypočutí, keď kritizujú pomery či atmosféru?

Nadviažeme na tieto výsledky a chceme objektivitu posunúť ešte ďalej. V tom je rovnako zhoda, že je vítané, aby sme sa pokúsili toto číslo možno aj zdvojnásobiť a urobíme pre to naozaj všetko.

Nie je situácia v RTVS vyeskalovaná do takej miery, že reálne hrozí štrajk?

Dúfam, že nie. Urobíme všetko pre to, aby sme situáciu upokojili a čo najviac komunikovali. Zostáva nám iba dúfať, že budeme môcť komunikovať v internom prostredí bez toho, aby sa každá veta vynášala von a zaťažovali sa touto našou komunikáciou koncesionári.

Ale koncesionári majú právo vedieť.

Nemyslím si, že by koncesionári mali záujem o každú jednu internú výmenu názorov. Určite však uznáte, že keď si v nejakej firme hovoríte veci interne, tak by ste mali mať zachovanú nejakú odbornú a pracovnú úroveň. V rámci interných medzí sa pracuje efektívnejšie a rýchlejšie. Bude fajn, ak si budeme hovoriť interné veci bez toho, aby to bolo o desať minút online prenášané v iných médiách. A aby to nebolo dezintepretované a prekrútené.

Ako teda plánujete aktuálnu situáciu riešiť? Už sa ozývajú aj politici.

Najhoršie, čo sa môže stať, je, aby do toho začali zasahovať politici. Najradšej by som bol, ak by sa tu mohlo naďalej pracovať v čisto odbornej a profesionálnej atmosfére. Aj doteraz sme nikdy neriešili politické zásahy. Máme jasnú predstavu, kam chceme, aby spravodajstvo smerovalo.

To bola tiež výhrada – absencia vízie. Tak aká je?

Napríklad v týchto dňoch RTVS vstúpilo do spoločného medzinárodného investigatívneho tímu novinárov, ktorí sa vytvoril po vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky. Chceme tiež vytvoriť vlastný investigatívny tím, ktorý sa bude zameriavať na dátovú žurnalistiku. Sme presvedčení, že málo využívame verejné a otvorené zdroje. Z tých čerpal aj Ján Kuciak, ktorý odhalil množstvo prepojení na neprávosti. Členovia tohto tímu by svoje zistenia buď sami spracúvali, alebo posunuli svojim kolegom.

Ako to myslíte: posunuli svojim kolegom?

Ak by sme zohnali veľmi dobrého odborníka, ktorý by nechcel ísť na kameru, tak by bola veľká škoda oňho prísť. Takže môže svoje zistenia posúvať kolegom. Máme predstavu, ako to bude celé fungovať. Sľubujeme si od toho viac vlastných tém, ktorých aktuálne, podľa mňa, nie je dostatok.

Ako na to reagovali redaktori?

Hovorili sme o tom, súhlasia s tým a dohodli sme sa, že budeme vytvárať podmienky, aby mohli prinášať čo najviac exkluzívneho obsahu a vlastných tém. Tiež budeme mať školenie v spolupráci s BBC, ktoré vybavujeme cez Európsku vysielaciu úniu, sme v intenzívnom rokovaní. Budeme mať spíkrov, ktorí sem prídu, a budeme zdieľať skúsenosti z toho najpovolanejšieho verejnoprávneho média v Európe. Prebiehajú školenia s hlasovými pedagógmi, budeme mať redaktorské a moderátorské skúšky pre všetkých redaktorov. Budeme robiť školenia k strihovej skladbe, z oblasti verejného obstarávania, aj k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý sa u nás málo využíva. Chceme sa zameriavať na servisné témy pre občanov, posilniť kultúrne spravodajstvo. Chceme viac prepojiť spravodajstvo aj s mimoriadne úspešnou redakciou Občan za dverami a neskôr s Reportérmi, ktorí sa v septembri vrátia na obrazovky v oveľa vyššej kvalite.

Vráťme sa k pôvodnej otázke. Máte plány, ale zrejme sa budú ťažko realizovať, ak je napätie medzi vami a redaktormi. Ako teda chcete upokojiť situáciu?

Komunikáciou. Budeme veľmi podrobne vysvetľovať.

Zatiaľ to zjavne nepomohlo.

Je záujem, aby sme fungovali v korektnom, odbornom a profesionálnom režime bez škandalizácií, ktoré neprospievajú nikomu, ani ostatným zamestnancom. RTVS má vyše tisíc zamestnancov a tieto škandály škodia aj ostatným. Máme rozbehnuté spomínané projekty, snažíme sa do nich zapájať redaktorov. Napríklad máme uzatvorené mediálne partnerstvo na konferencii Globsec. Tu je potenciál priniesť množstvo exkluzívnych rozhovorov a informácií. Chceme rozšíriť rady zahraničných spravodajcov, korešpondentov.

Máte aj nejaké konkrétne výsledky?

Vrcholia rokovania s nádejnou kolegyňou z Nemecka a rovnako z Veľkej Británie. Chceme otvárať Varšavu, Moskvu, Izrael. Čiže vrátiť aj originálne zahraničné spravodajstvo. Dúfam, že keď začneme presadzovať všetky tieto veci, tak animozity aj v rámci komunikácie postupne ustúpia.

Plánujete nejaké personálne zmeny v rámci spravodajstva?

Nie, momentálne nie.

Na Slovensku nie je štandardom, že sa hovorcovia vracajú do médií. Bolo zopár prípadov, ale nie na vedúcich pozíciách. Vy ste sa vrátili. Asi je prirodzená obozretnosť redaktorov.

Na stretnutí pred mojím nástupom sme podrobne rozoberali aj túto tému. Potom na porade v televízii, v rozhlase, na porade regiónov. Venovali sme jej hodiny a mal som pocit, že sme si ju podrobne vysvetlili. Nikde na svete sa to neberie tak ako v prípade niektorých redaktorov u nás. Nikde nie je úzus, že novinár, ktorý pracoval pre ústrednú správu, sa nemôže vrátiť.

Na Slovensku je to skôr zvyková záležitosť, že sa hovorcovia nevracajú.

Pracuje tu veľa ľudí, ktorí sa vrátili. Napríklad v televízii JOJ, Trende, Plus 7 dní.

Ale sú to individuálne prípady.

V .týždni sú dokonca redaktori, ktorí boli na politickej kandidátke. Teraz nejde o to, aby sme sa odvolávali na iných. Doprial by som väčšine novinárov, aby aspoň mesiac pracovali na komunikačnom odbore ktoréhokoľvek ministerstva.

Prečo?

Potom by pochopili, že ide o odbornú prácu. Práca hovorcu spočíva v tom, že dostane otázku, následne sa stretne s odborníkom z príslušnej sekcie, dostane odpoveď. Odborníci sa však vyjadrujú ťažšie, odbornou terminológiou. Hovorca pretransformuje ťažkú, odbornú terminológiu do laickejšieho, zrozumiteľnejšieho štýlu. Toto je 90 percent práce, zvyšok je zisťovanie názoru ministra alebo štátnych tajomníkov. Tiež ide len o odbornú stránku.

Ste si na sto percent istý, že ak novinár prinesie tému, ktorá sa bude dotýkať vášho bývalého šéfa, dokážete byť neutrálny? Respektíve, ako sa zachováte?

V tomto som si absolútne istý. Vždy som si svoju prácu vykonával nezávisle, slobodne a svedomito. Bolo pre mňa najdôležitejšie, aby som sa mohol bez výčitiek pozrieť do zrkadla a svojim deťom do očí. A ešte druhý faktor: zákon o štátnej službe chráni zamestnanca komunikačného odboru ako nezávislú pozíciu. Fakty sú dôležité. To, že som pôsobil osem mesiacov na ministerstve školstva a sám si to vyhodnotil tak, že je časť odísť, nepovažujem za žiadny konflikt záujmov. Aj keby náhodou bol, tak na to myslia interné predpisy, zákony, štatút. Po odchode z ministerstva som navyše dva roky podnikal. Takže som neprišiel rovno z ministerstva, ako sa prezentovalo. A tiež mám pocit, že sa akosi zabúda na osemročné pôsobenie vo verejnoprávnom médiu.

Zdroj: hnonline.sk