Na stretnutí sa zúčastnili predsedovia vlád Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska.
Premiéri krajín V4 na rokovaní diskutovali spoločne s predstaviteľmi Beneluxu (tri z najstarších členských štátov EÚ – pozn. red.) o dôsledkoch Brexitu, utečeneckej kríze, vzťahmi s Ruskom, ako aj o potrebe reformovať Európsku úniu. Pozorovatelia podľa spravodajského portálu Sputnik postrehli skutočnosť, že napriek historickému charakteru tohto mini-samitu medzi východom a západom v rámci EÚ, neboli prijaté žiadne významné rozhodnutia alebo podpísané dohody. Schôdzka sa navyše skončila hneď po formálnej výmene názorov.
Jednou z hlavných tém programu bola migračná otázka. Maďarský premiér Viktor Orbán hovoril o rozdielnych prístupoch štátov západnej Európy a krajinami strednej a východnej Európy v rámci tejto témy. “Máme rozdielne prístupy k migračnej politike, existujú štáty, ktoré povedali, že nechcú zmeniť národné zloženie svojich krajín. Iné krajiny, žijúce v heterogénnejšej realite, obhajovali zas inú pozíciu,” vysvetlil politik.
“Dokážeme dosiahnuť dohody o konkrétnych prvkoch (migračnej politiky), ale pochybujem, či budeme môcť niekedy vytvoriť aj spoločnú migračnú politiku,” dodal Orbán po samite. Bližšie v článku tu: http://narodnenoviny.sk/orban-pochybuje-o-schopnosti-eu-vytvorit-spolocnu-migracnu-politiku/
Slovenský predseda vlády Robert Fico vyjadril presvedčenie, že Únia má budúcnosť len vtedy, ak sa podarí udržať pohromade všetkých 27 členských krajín. Hlavným predpokladom podľa jeho názoru sú dve veci – diskusia o témach, ktoré jednotlivé krajiny spájajú a vzájomný rešpekt špecifík jednotlivých krajín. “Tento proces musí byť inkluzívny, musia sa ho zúčastniť všetky krajiny, aj tie, ktoré nemajú euro,” uviedol premiér.
Politický pozorovateľ agentúry RIA Novosti Vladimír Ardaev v tejto súvislosti napísal, že na stretnutí samitu V4 sa nielenže nepodarilo urobiť potrebný pokrok týkajúci sa rozdielov medzi krajinami strednej a východnej Európy a Bruselom, ale že tieto diferencie sa mohli dokonca umocniť.
Podľa analytika, rozšírený formát V4 v čase pokračujúcich nezhôd medzi Východom a Západom o utečeneckej otázke preukázal čoraz viac nezlučiteľné rozdiely medzi Bruselom a východnými členskými štátmi EÚ. Andaev naznačil, že “samit vo Varšave výstižne charakterizuje stav Európskej únie ako celku. Nezhody v problémoch akými je napríklad migračná kríza a z toho vyplývajúce vzájomné protirečenia, sa podľa jeho názoru stávajú čoraz viac nezlučiteľnými”.
Dopisovateľ RIA Novosti tiež poznamenal:“Nádej, že stretnutie starých členských štátov EÚ s jeho novými členmi o tom, že v rámci všetkých otázok bude pretrvávať konsenzus, je v zásade neudržateľná”. Dodal tiež, že poľská premiérka Beata Szydlová ako organizátor samitu, nemala v tomto ohľade žiadne ilúzie. Podľa jej slov, ako napísal Andaev, bolo dôležité “nastaviť dialóg na novú úroveň” – teda od úrovne ministrov zahraničných vecí až po úroveň predsedov vlád. “V tomto ohľade je potom možno tieto negociácie považovať s istými výhradami za úspešné. Účastníci dokonca povedali, že to bol začiatok nového formátu rokovaní v rámci EÚ,” uzatvoril svoj príspevok analytik.
Tomáš Hlaváč
Zdroj: narodnenoviny.sk
