Zdravotníci, ktorí zachránili niekdajšieho ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliu, neočakávali, že obete útok toxickou látkou prežijú. Členovia personálu nemocnice v britskom Salisbury, ktorí sa o dvojicu starali, to uviedli v rozhovore so spravodajským serverom BBC.
Skripaľ skolaboval na lavičke v Salisbury 4. marca. Prečo sa tak stalo, zdravotníci z miestnej nemocnice spočiatku nevedeli. Kľúčový moment podľa vedúcej ošetrovateľky Lorny Wilkinsonovej bol, keď do nemocnice previezli s rovnakými symptómami policajta Nicka Baileyho. Personál sa začal obávať, aký veľký môže mať prípad rozsah.
„Prechádzali sme od dvoch pacientov k niečomu, čo mohlo zasiahnuť mnoho obetí? V tej chvíli sme to naozaj nevedeli,“ spomína Wilkinsonová.
Podľa staničnej sestry Sarah Clarckovej, ktorá mala tú noc službu, mal nemocničný personál obavy, že by sa mohol tiež nakaziť. V tom okamihu však neboli prijaté žiadne „dodatočné preventívne opatrenia, ktoré by ochránili (ich) vlastné zdravie“.
Keď sa ukázala príčina otravy Skripaľovcov, zdravotníci nepredpokladali, že sa pacienti uzdravia. Kľúčovými pre uzdravenie boli podľa nich urýchlený prevoz na jednotku intenzívnej starostlivosti, podávanie silných sedatív, ktoré obmedzili možnosť poškodenia mozgu a liečba navrhnutá expertmi zo špeciálnej laboratória v anglickom Porton Down.
Keď Skripaľovcov našli, lekári si najskôr mysleli, že ide o predávkovanie opiátmi. „Bolo nám len povedané, že z pohotovosti prevezú dvoch pacientov, ktorí sú v kritickom stave,“ povedala Clarcková. Neskôr však vyšla najavo Skripaľova minulosť a skúmala sa možnosť útoku.
Lekári postupne vylúčili predávkovania opiátmi a uvedomili si, že vidia symptómy typické pre otravu nervovo paralytickou látkou.
„Keď sme zistili, že ide o toxickú látku, neočakávali sme, že to prežijú …,“ uviedol doktor Stephen Jukes.
Silné sedatíva okrem iného umožnili Skripaľovcom zniesť akékoľvek lekárske prístroje, ku ktorým boli pripojení. Sedatíva boli neskôr obmedzené a obaja pacienti podstúpili tracheotómiu, teda zákrok, pri ktorom je vytvorený otvor do priedušnice kvôli zaisteniu dýchania.
Akonáhle nadobudli Skripaľovci trochu vedomie, personál musel zvážiť, čo im môže povedať, bez toho, aby ohrozil policajné vyšetrovanie. Rozhodnúť museli tiež, kedy je vhodná chvíľa pre policajné vypočúvanie. „Toto boli zraniteľní pacienti, potrebovali nejakého obhajcu a bez súdneho príkazu sme nemohli dovoliť, aby sa diali veci bez ich súhlasu,“ uviedol Jukes.
Keď boli Skripaľovci stabilní a schopní hovoriť, hlavným problémom zdravotníkov bolo, ako povzbudiť výrobu dôležitého enzýmu acetylcholínesterázy, ktorý je nutný pre obnovenie normálnych telesných funkcií. Telo si enzým po zásahu toxickou látkou vyrába samo, proces však môže trvať aj niekoľko mesiacov. Pri snahe nájsť správne lieky pomáhali zdravotníkom externisti zo zariadení v Porton Down.
Laboratórium, ktoré je medzinárodne známa pre svoj výskum chemických zbraní, uskutočnilo niekoľko testov a prišlo s návrhom najlepšej možnej liečby. Skúsil sa tak nový prístup k dobre známym postupom a rýchlosť, s ktorou sa obaja pacienti uzdravili, bola príjemným prekvapením, ktoré vraj doktor Jukes nedokáže vysvetliť.
„Prevažnú väčšinu zlepšení a úspechov … spôsobila veľmi dobrá základná intenzívna starostlivosť,“ vyhlásil doktor Duncan Murray, ktorý zároveň ocenil výbornú tímovú prácu zdravotníckeho personálu a skvelú starostlivosť a obetavosť sestier.
Zdroj: ČTK
