Rusko podozrieva Západ z podielu na plánovaní incidentu v Azovskom mori

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová sa však nezmienila o ktoré štáty by mohlo ísť.
29.11.2018 | 11:53

Niektoré západné štáty sa mohli podieľať na príprave ukrajinskej "provokácie" v Kerčskom zálive, ktorá minulý víkend vyústila v zadržanie troch ukrajinských vojenských plavidiel a 24 ukrajinských námorníkov. V moskovskej televízii to v stredu večer povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. O ktoré štáty by mohlo ísť, neuviedla.

„Bola to zámerná provokácia,“ zopakovala Zacharovová oficiálne stanovisko Kremľa. „Možno sa jej plánovania zúčastnili niektorí naši západní partneri. Nebola to náhoda, informačná kampaň, ktorej sme svedkami, to potvrdzuje,“ zdôraznila.

Kyjev, ktorý správanie ruských lodí označil za akt agresie, na incident reagoval vyhlásením vojnového stavu v oblastiach susediacich s Ruskom. Prezident Petro Porošenko, oblečený do maskovacej uniformy, v stredu navštívil jednotky ukrajinskej armády v Černihivskej oblasti, kde vojnový stav platí.

Ruskí predstavitelia tvrdia, že incident v prielive, ktorý oddeľuje Čierne more od Azovského, vyvolal Porošenko, aby si zvýšil šance na víťazstvo v marcových prezidentských voľbách. „Je to nepochybne provokácia, zorganizovaná terajším režimom – a myslím si, že aj súčasným prezidentom – pred prezidentskými voľbami na Ukrajine v marci budúceho roka,“ vyhlásil prezident Vladimír Putin.

Na hraniciach chcú používať automatický kontrolný systém

Rusko začína na Krymskom polostrove pri ochrane hraníc používať automatický systém, ktorý bude monitorovať aktuálnu situáciu na mori. Pre agentúru Interfax to vo štvrtok uviedol nemenovaný bezpečnostný zdroj.

V záujme ochrany hraníc v danej oblasti dostali pohraničníci úlohu zaviesť a používať automatizovaný systém technickej kontroly hraníc pod názvom Hranica (Rubež).

Interfax uviedol, že podľa dostupných údajov dostáva tento systém informácie od autonómnych rádiových staníc. Každý kontrolný post je schopný registrovať do 200 cieľov, určiť ich súradnice a parametre pohybu a sprevádzať ich pomocou optických elektronických systémov.

Agentúra poznamenala, že z oficiálnych zdrojov nemá potvrdenú túto správu o posilnení kontroly morskej hranice v oblasti Krymského polostrova.

Rusko v stredu oznámilo, že posilňuje vzdušnú obranu Krymského polostrova ďalšími protilietadlovými raketami S-400 Triumf. Agentúru Interfax o tom v stredu informoval predstaviteľ Južného vojenského okruhu plukovník Vadim Astafjev.

Vysvetlil tiež, že skúšky týchto raketových systémov na polygóne v Astrachanskej oblasti boli ukončené a v dohľadnom čase bude tento protilietadlový raketový systém zaradený do výzbroje, aby chránil ruský vzdušný priestor.

Podľa agentúry AFP Astafjev dodal, že tieto rakety posilnia obranu Krymu, kde boli doteraz v oblasti Jevpatorije, Feodosije a Sevastopola dislokované tri jednotky raketových systémov S-400.

Ešte predtým ruská armáda uviedla, že na Kryme bola vytvorená skupina, ktorá je schopná poskytnúť polostrovu ochranu pred všetkými hrozbami. Obrana Krymu je zabezpečená loďami Čiernomorskej flotily Ruskej federácie, ako aj námornej leteckej a leteckej obrany.

Na Kryme bol vytvorený vojenský útvar zahŕňajúci jednotky pobrežnej obrany, rozviedky, delostreleckých jednotiek, leteckej obrany, inžinierskych a logistických jednotiek a podobne. Okrem toho má ruská armáda na Kryme najmodernejšie protiletecké pobrežné raketové systémy Bal a Bastion.

Ukrajina chce dosiahnuť uzavretie Bosporského prieplavu pre Rusko

Ukrajina sa chce obrátiť na svetové spoločenstvo a žiadať, aby bol Bosporský prieplav uzavretý pre ruské plavidlá. Na medzinárodnej konferencii o otázkach námornej bezpečnosti to vo štvrtok v Kyjeve podľa agentúry Ukrinform povedal veliteľ námorných síl ozbrojených síl Ukrajiny Ihor Vorončenko.

Vorončenko vo svojom príhovore podľa agentúry UNIAN vyjadril presvedčenie, že svetové spoločenstvo zaujme spoločný postoj, že Ukrajina bola obeťou agresie. V súvislosti s touto „agresiou“ a možnosťami, ktoré ponúka 19. článok dohovoru z Montreux, chce Ukrajina požiadať o zatvorenie Bosporského prielivu pre Rusko.

Veliteľ ukrajinského námorníctva upozornil, že Ukrajina teraz „nebráni len samu seba, ale celý západný svet“.

Ruská federácia sa podľa Vorončenka snaží „nastoliť a rozšíriť svoju dominanciu v Baltskom mori, v Arktíde a na Strednom a Ďalekom východe“. Získanie kontroly nad Ukrajinou je (pre Rusko) veľmi dôležité, pretože úplná realizácia demokratických a euroatlantických ambícií (Ukrajiny) povedie k zrúteniu imperiálnych ambícií a autoritárskeho štátneho usporiadania Ruskej federácie".

Kyjev najnovšie tvrdí, že na plavbu cez Kerčský prieliv čaká v oboch smeroch – do Azovského i do Čierneho mora – viac ako 30 lodí. Úrady na Krymskom polostrove však správy o údajnej blokáde ukrajinských prístavov v Azovskom mori popreli.

Kyjev obviňuje Moskvu zo zámernej eskalácie situácie a destabilizácie v regióne. Podľa ukrajinského ministra pre infraštruktúry Volodymyra Omeľana má Rusko v úmysle „vytesniť Ukrajinu“ z území, ktoré jej patria – a to aj podľa medzinárodného prá­va.

Moskva zatiaľ na vyhlásenia o blokáde lodí oficiálne nereagovala. Agentúra TASS citovala zdroj z námornej služby Krymského polostrova, ktorý odmietol zadržiavanie ukrajinských plavidiel.
Citovaný zdroj dodal, že „pracujeme v závislosti od vývoja počasia“. Upozornil tiež na pravidlo, že lode musia podať žiadosť na preplávanie cez Kerčský prieliv dva dni pred plánovaným termínom a potvrdenie tohto povolenia musia požiadať 24 hodín pred plavbou.

Porošenko vyzval NATO, aby poslalo lode do oblasti Azovského mora

Ukrajinský prezident na druhej strane vyzval Severoatlantickú alianciu (NATO), aby poslala lode do oblasti Azovského mora. V rozhovore pre nemecké noviny Bild uviedol, že by mohli „pomôcť Ukrajine a postarať sa o bezpečie“.

Porošenko pre Bild povedal, že Rusko chce okupovať Azovské more. „Nemecko je jedným z našich najbližších spojencov a dúfame, že krajiny NATO sú pripravené vyslať vojenské lode do oblasti Azovského mora, pomôcť tak Ukrajine a postarať sa o bezpečie,“ vyhlásil. „Nemôžeme akceptovať ruskú agresívnu politiku. Najprv to bol Krym, potom východ Ukrajiny a teraz chcú Azovské more. Aj Nemecko sa musí spýtať samé seba, ‚Čo ďalšie spraví Putin, ak ho nezastavíme?‘,“ vyhlásil prezident.

NATO sa k jeho výzve zatiaľ nevyjadrilo, no generálny tajomník Jens Stoltenberg predtým vyzval Rusko, aby prepustilo námorníkov aj lode a povedal, že Moskva by si mala uvedomiť následky svojich činov.

NATO tvrdí, že jeho vojenská prítomnosť je dostatočná

Severoatlantická aliancia v reakcii tvrdí, že jej vojenská prítomnosť v Čiernom mori je dostatočne silná. Hovorkyňa NATO Oana Lungescová vo štvrtok v Bruseli vyhlásila, že lode Aliancie rutinne hliadkujú v Čiernom mori a mávajú tam aj námorné cvičenia. Poznamenala tiež, že lode NATO v danom regióne tento rok strávili 120 dní, pričom vlani to bolo 80 dní. Dodala, že viacero členských štátov NATO podniká nad regiónom strážne i prieskumné lety a členovia NATO ako Bulharsko, Rumunsko a Turecko, ktoré hraničia s Čiernym morom, tam majú rozmiestnené vlastné vojenské vybavenie.

Lungescová uzavrela, že v Čiernom mori už pôsobí dostatok síl Severoatlantickej aliancie a „my budeme aj naďalej vyhodnocovať našu prítomnosť v regióne.“

Porošenkovu výzvu vo štvrtok odmietla aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá vyhlásila, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Zdroj: pravda.sk