Je mi jasné, že tak, ako sa spoločnosť neustále vyvíja – historicky, ekonomicky, technologicky, vyvíja sa aj jej jazyk. Na každú spoločenskú zmenu jazyk prirodzene reaguje, napokon to je dôkaz jeho životaschopnosti. Nie som purista, ktorý sa zubami nechtami bráni vplyvom cudzích jazykov na ten náš. Napokon, slovenčina má množstvo inojazyčných slov, ktoré nám dnes prídu ako čisto slovenské, no v skutočnosti sú prevzaté – napríklad tehla je z latinského tegula, musieť z nemeckého müssen, sveter z anglického sweater.

Na druhej strane si však myslím, že nahrádzanie existujúcich slovenských slov cudzími, dnes tak módnymi anglickými, jazyk ničí. Všetky tie meetingy, briefingy, office, cally, shopy, puby a desiatky ďalších zbytočne preberaných slov jazyk zosmiešňujú a umelo okliešťujú. V tomto úplne chápem Francúzsko, ktoré v snahe zabrániť znečisťovaniu jazyka anglicizmami prijalo v roku 1975 jazykový zákon zakazujúci používať tzv. franglais.

Začalo to dépéháčkou

Čomu však vôbec nerozumiem, sú výstrelky hlupákov, ktorí v snahe ukázať, že sú čosi viac ako zvyšok populácie, vnášajú do nášho jazyka slovný balast, ktorý nemá zmysel, a ani oni sami mu nerozumejú. Jednou z týchto pomaly sa zakoreňujúcich burín je slovné spojenie pridaná hodnota.

Po prvý raz som sa s ňou stretla v našich sídliskových potravinách, keď aj na Slovensku zaviedli daň z pridanej hodnoty. Staršia pani, čo platila pri pokladnici predo mnou, sa predavačky opýtala, že čo znamená to DPH na jej pokladničnom bloku. Zaznelo, že to je daň z pridanej hodnoty. Márne sme s touto paňou potom vonku dumali, že v čom sa líši tento nákup od tých predošlých, kde je tá pridaná hodnota, neprišli sme na to.

Dnes si už človek aj na internete nájde, že daň z pridanej hodnoty je základný typ univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho rozpočtu. Nápad zaviesť DPH predstavil francúzsky ekonóm Maurice Lauré v roku 1954 a vo Francúzsku bola daň aj prvý raz zavedená – 10. apríla 1954. Najprv sa vzťahovala iba na veľké spoločnosti, časom však bola rozšírená na všetky oblasti.

Princíp dane z pridanej hodnoty spočíva v odvedení dane z rozdielu ceny medzi vstupom a výstupom, teda o koľko sa cena tovaru navýši. Napríklad veľkoobchod nakúpi tovar od výrobcu a navýši jeho cenu. Tovar ďalej predá majiteľovi potravín, ktorý opäť navýši cenu a nakoniec ho predá koncovému spotrebiteľovi. Pri každom predaji sa odvádza DPH z rozdielu tejto hodnoty. Zdaňuje sa teda hrubá marža (rozdiel medzi nadobúdacou a predajnou cenou), čo je vlastne tá pridaná hodnota. Dodávateľ registrovaný ako platca DPH musí odviesť z obchodu časť hodnoty, ak je tento obchod predmetom dane. Naopak, odberateľ za istých podmienok môže požiadať o vrátenie dane, ktorú pri obchode zaplatil dodávateľovi. Nie som ekonóm, ale od začiatku mám pocit, že ide o akési výpalné, ktoré platia koncoví spotrebitelia, a na ktorom sa pekne nabaľujú špekulanti. Ale ako vravím, nie som ekonóm, a ani nechcem písať o tejto problematike.

Povinná výbava manažérov

Zaujíma ma skôr, prečo sa termín pridaná hodnota stal takmer povinnou výbavou personalistov, nablýskaných manažérov a iných panáčikov, ktorí sa tvária strašne svetovo a tak zo seba chrlia výrazy, ktoré niekde od niekoho na vyššom stupienku spoločenského rebríčka počuli? Pridaná hodnota sa šíri ako mor naprieč celou spoločnosťou. Každú chvíľu sa objaví tam, kde by ste ju vôbec neočakávali. Výdatne tomu pomáhajú médiá a novinári, ktorí v snahe zaujať ju vidia, či skôr nevidia všade.

V kuchyni: „Nemám rada klasické koláče, ktorých základným pilierom je biela múka a tona masla. Chýba mi tam pridaná hodnota,“ perlí v jednom rozhovore Miriam Šmahel Kalisová, moderátorka TV Markíza.

„Myslím, že je to nie je úplne najhoršia omáčka, určite sú aj horšie, ale chýba jej nejaká pridaná hodnota, ktorá by ma presvedčila a prinútila, aby som si ju kúpil znovu,“ mudruje neznámy gurmán na diskusnom fóre o čili papričkách.

V prírode: „V prešovskom lesoparku chýba ľuďom pridaná hodnota...“ (SME/Korzár, 30. 10. 2015)

V cestovnom ruchu: „...hotelové zariadenie je adekvátne cene ubytovania, žiadna pridaná hodnota...“ delí sa o svoje dojmy z hotela zákazník na booking.com.

V umení: „...internacionálna legitimita týchto maliarov je nesporná, akosi ale zrazu chýba pridaná hodnota ‚slovenskosti‘“.Myslím si, že len málokto sa dokáže prelúskať takýmito snobskými intelektuálnymi bonbónikmi, ktoré prinášakatalóg 125. večernej aukcie aukčnej spoločnosti SOGA.

V práci: „Žiadna pridaná hodnota – toto je jeden z najvážnejších dôvodov, prečo vás ľudia odmietajú. Prečo by sa mal s vami niekto chcieť stretnúť? Akú pridanú hodnotu to pre neho má? Iba to, že to chcete vy, nestačí.“ Na webovej stránke encyklopediapoznania.sk si ani nečítajte všetkých 9 dôvodov, prečo vás ľudia v telefóne odmietajú, lebo budete mať pocit, že nestojíte ani za fajku dymu a nemáte žiadnu, nieto ešte pridanú hodnotu.

„Vieš mi v jednej – dvoch vetách povedať, aká je pridaná hodnota tohto webu oproti zabehnutým webom?“ To by naozaj nestačilo opýtať sa, v čom je tento web iný, prípadne lepší, než tie druhé?

V politike: „Slovenské predsedníctvo neponúklo žiadnu pridanú hodnotu.“ Vravím, šíri sa to ako mor, postihnutý je aj komentátor portálu aktualne.sk. A Transparency international s podporou Nadácie otvorenej spoločnosti dokonca vydali publikáciu s názvom Pridaná hodnota transparentnosti. Uf!

A teraz sa na tú pridanú hodnotu pozrime z inej strany. Slovník súčasného slovenského jazyka vysvetľuje hodnotu ako meradlo potrebnosti, užitočnosti, ocenenia niečoho, obyčajne vyjadrené peniazmi, schopnosť poskytovať nejaký úžitok, prinášať nejaký osoh. Synonymom hodnoty je úžitkovosť, osožnosť. Môže to byť aj niečo cenné, hodnotné, majetok. Spojte si to so slovom pridaná a uvidíte, že takéto spojenie je nezmyselné. No omieľa sa stále dookola.

Podobne, ako keď médiá používajú termíny ako najideálnejší, najoptimálnejší, či dokonca najobjektívnejší. RTVS, odkiaľ by nás mali slovenčine učiť, vysiela upútavku o tom, že má najobjektívnejšie spravodajstvo. To je aké? Lebo objektívny je jestvujúci nezávisle od subjektívneho vedomia, skutočný, faktický, nezaujatý, nestranný. Je to prídavné meno, ktoré sa nestupňuje, podobne ako mŕtvy či slepý. A diváci RTVS nie sú ani jedno ani druhé.

Zbytočne budeme znásilňovať slovník mysliac si, že nové slová dajú našim skutkom nový obsah. Pokiaľ si nectíme skutočné hodnoty, darmo sa budeme hrať na to, že sme objavili akési pridané. Žiaľ, slovný balast je obrazom doby. Zahmlieva totiž pravdu, že cisár je nahý. 

Zdroj: protiprud.sk