Politické elity v Európskej únii nie sú nadriadené členským štátom a zmluva o EÚ nie je Biblia

Bývalý minister spravodlivosti a súčasný prezidentský kandidát Štefan Harabin poukázal na nezdravé tendencie EÚ.
02.10.2018 | 18:07

Akosi sme si zvykli deliť politikov a ľudí na tých, ktorí podporujú Európsku úniu a tých druhých, ktorí chcú iba zle, odmietajú spoločné postupy, stále sa niečomu bránia a chcú Európu iba pokaziť. Rovnako sme si zvykli sami seba podceňovať. Politici v Bruseli predsa určite vedia, čo robia, treba im veriť. Slepá viera v dobré úmysly a správnosť úplne všetkého, čo prichádza zo západu je historickými skúsenosťami potvrdený nezmysel a omyl. Už dávno nazrel čas, aby sme takéto myslenie odmietli, aby sme sa spoľahli na vlastný zdravý úsudok a presadzovali ozajstné hodnoty, ktoré sú vlastné našej kultúre, morálke a celej civilizovanej Európe.

Falošná solidarita

Treba pomenovať problémy jasne a jednoznačne. Pre tých, ktorí stále opakujú rovnaké chyby a očakávajú, že dosiahnu iný výsledok, alebo túžobne snívajú o jednotnom hlase celej únie poslúchajúcej na povel, ako hovoria niektorí kariérni politici v EK, mám jednu dobrú radu. Treba sa prebudiť. Zlá realita sa snívaním naprávať nedá. EÚ je v pokročilom štádiu rozkladu práve kvôli snívaniu a ignorantstvu bruselských politikov. Nazývať pritom občanov Európy, ktorí prejavia svoj názor a obavy o svoju bezpečnosť extrémistami a populistami je krátkozraká drzosť.

Zmluva o EÚ nie je Biblia, zmluva sa meniť dá. Naprávať veci by sme však mali spoločne. Preto je vhodné trpezlivo presviedčať aj takýchto úradníkov. Právne záväzky vyplývajú pre všetkých členov únie z platných zmlúv. Tie hovoria o rovnosti členských štátov a nie o nadradenosti jedných nad druhými, hovoria o demokracii, ktorej znakom je aj rešpektovanie názorov druhých a nie arogantné diktovanie vôle z centra. Hodnotou je ľudský život, ľudská dôstojnosť, ochrana vlastných občanov, sloboda a ľudské práva. Za hodnotu na druhej strane nemožno považovať narúšanie historicky vysoko vyspelej, humánne orientovanej a cennej morálky a kultúry národov Európy. Nikto nemá právo ju potláčať v prospech cudzích kultúr a viery. Rovnako tak ani žiadna falošná solidarita nemôže ospravedlniť porušovanie medzinárodného práva, agresiu, spájanie sa jedných proti druhým. To sú školácke protiprávne chyby vo vedení únie.

Organizovaná migrácia

Jedným z najvážnejších problémov je organizovaná nelegálna masová migrácia z Afriky. Prináša ľudské utrpenie, segregáciu, novodobé otroctvo a bohaté zisky kriminálnym gangom a prevádzačom. Napriek silnej neoliberálnej propagande neexistuje ani v medzinárodnom práve a ani v našej ústave a v našich zákonoch žiadne právo na azyl. Niektorí obhajcovia osídľovania Európy sa snažia buď vedome, alebo z nevedomosti hovoriť o azyle ako o ľudskom práve. Verte mi, také právo neexistuje a ani existovať nemôže. Popieralo by samotnú podstatu suverenity štátu, bezpečnosti občanov a výkonu vládnej moci nad svojim vlastným územím a obyvateľstvom.

Existuje len právo podať žiadosť o azyl. Teda nie právo ten azyl od štátu aj dostať. To posúdi iba suverénny štát, nikto iný to štátu nemôže prikázať. Rovnako tak iba štát posúdi potrebu udeliť inú formu dočasnej pomoci napríklad utečencom pred vojnovými konfliktmi. Súčasne s tým platí, že v medzinárodnom práve neexistuje ani žiadna ochrana pre tzv. ekonomických migrantov. Nikto nemá právo len tak prekročiť hranicu iného štátu, prísť a usadiť sa kde sa mu zachce. O pracovných a pobytových povoleniach tiež rozhoduje iba suverénny štát. To treba rešpektovať. Ľudská spoločnosť je vzácne rozmanitá, s mnohými kultúrami a bohatou históriou Európy, Ázie, Afriky a ostatných častí sveta. Globalizácia neznamená vytvorenie jedinej svetovej vlády a jediného vodcu na Zemi. Globalizácia sa týka informácií a riadenia procesov. Politika otvorených hraníc, je nelegálna. Svet sa mení smerom k posilneniu štátnej suverenity, k vzájomnej úcte, spolupráci a rovnosti, k rešpektovaniu medzinárodného práva a oprávnených záujmov každého štátu.

Nezdravé tendencie EÚ

Európska únia neustále opakuje, že stojí na liberálnych hodnotách. Každým dňom, každým novodobým demaršom, každým tvrdohlavým krokom, ako je napríklad snaha o trestanie Maďarska alebo Poľska, vydieranie Slovenska a iných štátov stratou eurofondov, tak Brusel stráca schopnosť spájať národné štáty. Liberálne myšlienky už EÚ doviedla do stavu, že vlastne dusí národné štáty a ich právne systémy. Nie je možné akceptovať príkazy Bruselu ako máme myslieť a ako máme žiť. Rozhodnutie Bruselu, že musíme všetci prijímať milióny osídlencov, akoby išlo o úlohu číslo jedna, bez ohľadu na históriu, morálku a smrteľné riziká pre bezpečnosť, kultúru a skutočne dôležité záujmy občanov členských štátov, je iracionálne a zničujúce. Samotná štruktúra byrokracie a jej metódy riadenia únie dospeli do štádia zákazov a príkazov, čo automaticky vylučuje slobodné rozhodovanie národných štátov. Ako môžu mať štáty na takomto vývoji záujem?

Problémom teda nie je členstvo, ale súčasný stav a nezdravé tendencie v EÚ. Trestanie členských štátov je nesmierne dehonestujúca a deštrukčná myšlienka. Nechcem ani ďalej rozvíjať rozdielny meter a zneužívanie inštitúcií EÚ podľa záujmov silných. To je čo, ako rozmýšľajú politické elity? Európska politika sa musí zbaviť diktátorských spôsobov, klamania, vydierania, útokov voči svojim členským štátom s cieľom prinútiť ich podriadiť sa.

Ani po nedávnej hodnotiacej správe predsedu Európskej komisie pána Junckera sa nedá povedať, že kríza v Európe ustane. Naopak, kríza sa môže ešte viac prehlbovať. Brusel sa ani nesnažil využiť túto príležitosť na zamyslenie sa a ochotu počúvať členské štáty, ktoré majú iný názor. Problémom číslo jedna tak aj naďalej zostane masová migrácia z Afriky. Mnohým mimovládnym organizáciám sa nehnusí pomáhať tomuto obchodu s ľuďmi. Existujú svedectvá o odoberaní ľudských orgánov, násilnostiach, zmiznutiach, obetiach na ľudských životoch. Podporou migrácie sa to zastaviť nedá. Rovnako treba zastaviť snahy o odstránenie suverenity národných štátov. Ani právne, filozoficky, ani politicky nie je možné akceptovať centralizáciu ako finálny cieľ členstva v EÚ. Prečo sa Brusel tvrdohlavo drží svojich postojov?

Rovnosť členov únie

Treba sa vrátiť k tomu, čo robí Európsku úniu unikátnym projektom. Únia musí byť založená na rovnosti všetkých členov, pružnosti, efektívnosti a minimalizácie riadenia. Základným cieľom musí byť uľahčenie vzájomne prospešnej hospodárskej spolupráce partnerských suverénnych štátov.

Viacerí politici hovoria, že keď sme vstupovali do EÚ, zaviazali sme sa k spoločným hodnotám. To áno, ale tie hodnoty dnes porušuje Brusel. Kam sa podela rovnosť, spolupráca, bezpečnosť a ľudské práva vlastného obyvateľstva, sloboda prejavu a názoru alebo ochrana kultúrneho dedičstva? Príkladov porušovania spoločných hodnôt je množstvo. Okrem toho tak, ako sa hovorí, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, tak aj situácia vo svete a v EÚ sa od nášho vstupu veľmi významne zmenila. Radikálne, smerom k despotizmu sa zmenila aj samotná politika Bruselu.

Brusel sa zjavne bojí jednoty a vplyvu krajín V4. Ale na druhej strane tvrdohlavo ženie Európsku úniu na okraj priepasti. Som presvedčený, že štáty V4 musia v týchto, pre úniu neľahkých časoch, držať spolu. Môžu tvoriť jej zdravé jadro. V tejto súvislosti si cením triezve a realistické prejavy niektorých našich skúsenejších politikov na otázky migrácie a obmedzovania štátnej suverenity. Či chceme alebo nie, je známy fakt, že občania EÚ, ktorí zdieľajú rovnaké obavy o svoju bezpečnosť, slobody a kultúru sa s nádejou pozerajú na V4, aby sa V4 nevzdala a podporila hnutie zdravého smerovania Európy.

Nie sme nepriateľom únie. Únii treba pomôcť dostať sa z jej súčasnej nebezpečnej situácie, vrátiť jej morálnu silu brániť sa svojmu zániku. Slovensko a ďalšie štáty V4 majú pre toto poslanie obrovské historicky získané vedomie. Základom spolupráce musí byť dodržiavanie spoločných zmlúv a dohôd. Po množstve negatívnych skúseností z ich svojvoľnej interpretácie je potrebné ich podrobiť konštruktívnym zmenám. Politické elity v Európskej únii nie sú nadriadené členským štátom. Treba im partnersky pripomenúť, čo sú to princípy demokracie, ku ktorým sme sa všetci zaviazali.

Nie je mi ľahostajný osud Slovenska, ani osud našich susedov, ani osud Európskej únie. Pokiaľ to ide, treba sa pokúšať úniu uzdraviť a náš kontinent zachrániť pred pádom na úroveň rozvojového sveta. To nie je sebecké ani necitlivé, tak to káže zdravý rozum.

Zdroj: extraplus.sk