Začnem vyjadrením slovenského velikána doby, ktorý na rozdiel od dnešných politikov ,niekým skutočne bol a niečo pre národ dokázal.

"Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie s druhými žiť, rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými."
Ľudovít Štúr v článku Ňeopúšťajme sa, v Slovenskje národňje novini, 1846, č. 55

Pred tým, ako budem pokračovať v komentári, musím napísať jednu dôležitú vec. Nikdy som Mečiara ako politika nemala rada a nemám ho rada dodnes, pretože narobil veľa rozhodnutí, ktoré ublížili ľuďom - a ktoré urobiť nemusel. Napriek tomu, budem objektívna.

Mečiar a Bugár sú dvaja absolútne odlišní politici. Každý ,kto si Mečiarove obdobie pôsobenia v politike pamätá vie, že zrovnávať týchto dvoch ľudí z hľadiska dosiahnutej podpory národa je niečo obdobné, ako zrovnávať pískanie čajníka s pískaním lokomotívy, alebo ešte lepšie, s pískaním obrovskej výletnej zaoceánskej lode.

Pozrela som si včera reláciu Téma dňa na TA3 najskôr live, potom zo záznamu a na rovinu, Bugár z pohľadu politického majstrovstva pri Mečiarovi vyzeral ako politická figúrka. Objektívne tiež treba napísať, že všetko, čo Mečiarovi zazlievame, sme už spoločensky vypovedali hádam miliónkrát. Ja možno aj viac. Za čo by sme si však Mečiara mali vážiť nehovorí a nepíše nikto, pretože v slovenskej spoločnosti, sa za posledné roky zaužívalo pravidlo, že človek, ktorý pochybí, prestáva byť človekom a toto "motto dnešnej zvrátenosti" zaviedli v princípe rovnakí ľudia ako je Béla Bugár, aby mohli vládnuť. Tiež nenávisť, aká na Slovensku do doby ako začali vládnuť ľudia ako Bugár, nikdy nebola. Keby som sa mýlia, dnes by v opozičnej politike boli ľudia ako Mečiar, ktorí majú reálnu moc zbaviť Fica moci a nie trápne indivíduá ako Sulík s Matovičom, ktorí sa na politiku iba hrajú, ako cínoví vojaci na vojnu.

Povedzme si dôležité spoločenské fakty. Mečiar a jeho spoločenský vplyv, ktorý koncom minulého storočia nahromadil dokázali, že dnes máme opäť Slovenskú republiku, ktorú sme po 2. svetovej vojne stratili. Preto je nepochybné správne ho považovať za architekta novodobých slovenských dejín a zároveň je minimálne smiešne, keď politik Bugárovho formátu - hlavne po posledných voľbách 2016 v spoločnosti Mečiara vyhlási, že sa nemá za čo hanbiť.

Povedal to na margo Mečiarho tvrdenia, že Bugár v roku 1992 bol kategoricky za rozdelenie republík, v roku 1994 žiadal o zriadenie Maďarskej autonómie na Slovensku a nesúhlasil s urovnaním sporov medzi Maďarskou a Slovensku republikou, načo sa Bugár nezmohol zareagovať jedinou súvisloslou vetou!

Pre mladších, ktorí to neprežili môžem napísať jediné! Mečiar neklamal!

Už pred pár dňami, keď sa začal oháňať Mečiarovými amnestiami Sulík som napísala, že ak sa amnestie otvoria - o čom som dnes presvedčená,  a Mečiar by mal padnúť, padne s ním politická polovica Slovenska. Mýlila som sa v odhade. Padli by tri štvrtiny, nie polovička. Vysvetlím samozrejme prečo.

To, že otvorenie Mečiarových amnestií nie je o spravodlivosti a potrestaní vinníkov, či o doplnení správnej histórie, ako to vyhlásil v relácii Bugár, je hádam jasné každému triezvo mysliacemu človeku. Ide o niečo úplne iné.

Zakiaľ majú Slováci svoj štát-Slovensko, štátny znak - ako symbol slovenskej hrdosti, tak sa cítia byť Slovákmi. Koniec-koncov, národovosť, alebo akýsi patriotizmus k národným hodnotám zapríčinil, že ĽSNS má obrovskú podporu ľudí. Preto nikto s Kotlebovom nedokáže dnes bojovať a odnárodnenie slovenskej hrdosti, o čo sa dnes politici snažia, nie je možné. Keď nám však ľudia ako Bugár naše symboly pošlapú, stratíme zmysel našej hrdosti a poddáme sa. Republiku však Slovákom môže vziať jediným spôsobom. Zničí ľudí, ktorí ju založili a spraví z nich kriminálnikov. Preto potrebuje zlikvidovať Mečiara a ľudí, ktorí Slovenskú republiku zakladali. Chce, aby sme stratili záujem byť hrdí na to, že máme Slovenský štát. Nechce, aby sme sa k štátu hlásili. Chce ,aby sme sa zaň hanbili, pretože nie minimálne zložité ak nie nemožné, aby ste milovali niekoho alebo niečo, za čo sa hanbíte.

Pôjdu cez mŕtvoly.

Mečiar pasie ovečky už celých sedem rokov, novinárov odháňa po celý čas tým, že si pýta honorár za rozhovory a zrazu keď zistí, že Fico sa rozhodol bojovať proti Kotlebovi cez hanobenie zakladateľov republiky, vystrelil zo stoličky a usadil sa v štúdiu TA3, akoby z politiky ani nikdy neodišiel. Nezdá sa vám to čudné? Mne nie, pretože situácia je vážna. O otvorení amnestií je totiž dávno rozhodnuté. Fico, Bugár, Danko, Matovič, Sulík a Kiska, ako lídri doterajších strán a jednej novej, totiž strácajú podporu a Kotleba má podľa vyjadrení politológov už viac ako dvadsať percent a stále stúpa (názor napr. Eduarda Chmelára), čo z neho robí lídra, pretože naopak o Smere sa hovorí, že reálny pokles jeho preferencií je pod dvadsať percent.

Inými slovami, zničiť Kotlebu sa dá jediným spôsobom. Vziať ľuďom to, že sú hrdí Slováci. Inak to nejde. 

Na budúci rok je dvadsiate piate výročie vzniku prvej Slovenskej republiky. Pre Kotlebu dôležitý deň, ktorý určite bude z osláv výtĺkať politický kapitál. Lepšia príležitosť ako zničiť záujem ľudí tento sviatok oslavovať, pre štandardné strany nie je. Spoločenská likvidácia Mečiara, prípadne uväznenie Ivana Lexu, kriminalizáciu a  zničenie povesti ľudí stojacich pri vzniku Slovenskej republiky, je funkčným kľúčom k tomuto diabolskému plánu.

Mečiarove amnestie sú zbraňou hromadného politického ničenia

Politici chcú otvorením vyšetrovania amnestií odpáliť časovanú bombu v slovenskej spoločnosti. Vedia, že ľudia sú na vyšetrenie amnestií náchylní a odpútajú tak pozornosť od seba a problémov v v spoločnosti. Spôsob, akým sa kauza uberá naznačuje, že explózia tejto spoločenskej nálože  nebude mať však rysy riadeného výbuchu. Som presvedčená, že explózia bude taká silná, že sa nebude dať odkontrolovať a presne nasmerovať.

Budú teda zomierať ďalší ľudia?

Táto otázka nie je rečnícka. Je vážna a pýtam sa ju preto, že otvorenie amnestií pravdepodobne prinesie ďalšie obete.

Už včera - a to bola len prvá prestrelka - akési Mečiarove varovanie, aby sa o to poslanci ani nepokúšali, vyplávalo na povrch niekoľko zaujímavých informácií. Napríklad, že dnešný člen najvyššieho súdneho orgánu - Súdnej rady, advokát Havlát,  podľa Mečiara, prepašoval k prezidentovi Kováčovi fiktívneho korunného svedka na úteku Fegyveresa v kufri svojho auta, kde s prezidentom Kováčom dohodli postup a financovanie. Ak to je pravda, pýtam sa, čo takýto človek robí v Súdnej rade SR a rozhodne nebudem sama, koho to bude zaujímať. 

Mečiar tiež nepriamo označil Bugára a vládu Dzurindu, ktorej bol Bugár členom za vinníkov, ktorí by sa mali ospravedlniť za vraždu exministra Jána Duckého a advokáta Ernesta Valka, načo Bugár nezareagoval jediným slovom! 

Ak teda dnes niekto pochybuje, že na Slovensko sa blíži politická vojna aká tu ešte nebola, mal by sa zamyslieť, pretože podpora a prepožičanie sa médií pre túto ďalšiu politickú špinavosť je zabezpečená, keďže denník SME len pred troma dňami zverejnil novú výpoveď fiktívneho svedka Fegyveresa, kde opäť prehlasuje, že únos urobila SIS a Remiáša dal zabiť Mečiar.

Mečiar nikdy so slovenskej politiky odísť nemal. Keby bol Mečiar v politike zostal, paraziti, ďalej ľudia ako Ján Benčík by sa v slovenskej spoločnosti nikdy ani len neobjavili. Tiež aktivisti ako Juraj Smatana, či  moderátor Michal Havran, by skôr zametali v Bruseli ulice  ako rozoštvávali národ z televíznej obrazovky.

Katalin Tara

 "Mečiarove" amnestie sú tiež témou dnešnej INFORMAČNEJ VOJNY so Štefanom Harabinom.

Záznam relácie z TA3 si môžete pozrieť vo videu poniže.