Vicepremiér pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini ani Národný bezpečnostný úrad sa zatiaľ nechcú vyjadrovať k veľmi razantným až kontroverzným nástrojom boja proti vážnym kybernetickým hrozbám, ktoré včera avizoval vicepremiér.
Ako sme upozornili v tomto článku, vicepremiér Pellegrini sa v rámci diskusie o novom pripravovanom zákone o kybernetickej bezpečnosti venoval reakcii štátu na vážne kybernetické útoky.
Razantné nástroje proti kyberútokom
Okrem procesov, aké treba nastaviť, menoval aj dva agresívne reakčné nástroje s akými evidentne štát počíta. A to je odpojenie celej krajiny od Internetu a aktívne útočiace kybernetické jednotky.
"Obdobný postup by som si želal aby sme čoskoro mali vymodelovaný aj na Slovensku. To znamená, ak bude masívny útok na nejakú kritickú infraštruktúru štátu, na nejaké rozvodné siete alebo elektráreň alebo nedajbože letisko alebo nemocnice, tak v tom prípade musíme mať jasné postupy kto kedy zdvihne telefón, kto pridá aký rozkaz. Pretože možno niekedy bude treba odpojiť celú krajinu od Internetu, možno, dokonca, ale o tom samozrejme sa otvorene až tak diskutovať nemusí, ale budete musieť mať aj určité aktívne zložky, ktoré budú vedieť urobiť možno protiútok na danú stranu, ktorá na vás útočí," uviedol Pellegrini.
"A to sú veci, v ktorých potrebujeme budovať kapacity, technologické vybavenie, určite sa budeme hlavne inšpirovať skúsenosťami našich kolegov z Európskej únie, veľkých krajín ako je Nemecko, Francúzsko, ktoré sú naozaj ďaleko," doplnil Pellegrini.
Ako technicky a legislatívne tieto dva nástroje Slovensko vytvorí a kedy by mali byť k dispozícii sme zisťovali na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj v Národnom bezpečnostnom úrade.
NBÚ konkrétne informácie k týmto nástrojom neposkytol, avizoval iba spôsob ich legislatívnej úpravy. "Postupy pri kybernetickom ohrození budú legislatívne upravené na úrovni zákona, a to priamou úpravou v zákone o kybernetickej bezpečnosti, ako aj novelizáciou ďalších súvisiacich zákonov - vo Vami naznačenom smere pôjde najmä o zákony upravujúce problematiku obrany Slovenskej republiky," uviedol v stanovisku. Návrh zákona nám NBÚ neposkytol.
NBÚ avizoval, že s účinnosťou novej legislatívy sa počíta od 1. januára 2018.
Úrad vicepremiéra chce na konkrétne otázky odpovedať až keď bude zverejnený zákon.
Kontroverznosť nástrojov
Hoci oba spomínané nástroje môžu byť účinné a infraštruktúru krajiny vo viacerých scenároch ochrániť, majú aj svoje kontroverzné aspekty.
Vo viacerých scenároch je odpojenie krajiny od globálneho Internetu, pokiaľ teda jeho súčasťou nemá byť úplné znefunkčnenie Internetu aj vnútroštátne, neúčinné. Napríklad ak útok realizuje škodlivý kód už sa nachádzajúci na počítačoch na Slovensku respektíve ak samotní útočníci za týmto cieľom fyzicky prídu na Slovensko.
Zároveň samozrejme ide v prípade aplikácie o drastické opatrenie, ktoré pravdepodobne vyústi do ochromenia celej spoločnosti. Prestalo by fungovať množstvo moderných služieb a napríklad aj banky majú v súčasnosti uložené dáta už v niektorých prípadoch v zahraničí.
Niektoré príklady z nedávnej minulosti tiež ukazujú, že aj odpojeniu musí predchádzať dôkladná analýza útokov a tie je v takom prípade často možné potom odraziť primeranou selektívnou ochranou namiesto takéhoto drastického opatrenia. Napríklad červ WannaCry útočiaci len pred niečo viac ako týždňom by sa vďaka svojmu neintuitívnemu správaniu po aktivovaní kill switchu v podobe aktivácie špecifickej domény po odpojení Slovenska od globálneho Internetu na Slovensku ďalej šíril, hoci kill switch by ho všade inde neutralizoval.
Vážnou obavou v prípade odpojenia krajiny je aj potenciálna možnosť zneužitia tohto mechanizmu, najmä v časoch vážnych kríz a špecificky občianskych vojen. V minulosti bol totiž takýto mechanizmus použitý práve vládami na obmedzenie možnosti komunikácie verejnosti v čase ťažkých kríz, aj keď zatiaľ len v rozvojových krajinách.
Problematické aspekty majú aj útočné hackerské jednotky. Na rozdiel od konvenčných vojenských útokov, pri ktorých je známy útočník, pri internetových útokoch sa môžu skutoční útočníci maskovať respektíve útočiť masovo decentralizovane. Nájsť konkrétny zdroj útoku promptne v čase útoku je problematické až nemožné a takéto jednotky bez rizika zaútočenia na nevinnú krajinu by bolo zrejme možné použiť len v časti prípadov.
Navyše vyvstávajú otázky súladu útokov štátnych hackerov na počítače v zahraničí s medzinárodným právom.
U štátnych hackerov existujú tiež obavy ich zneužitia na vnútroštátne útoky.
Tieto otázky a aspekty samozrejme nutne neznamenajú, že tieto dva nástroje krajina nemá mať. Špeciálne hackerské jednotky sú v súčasnosti zrejme v arzenáli viacerých vyspelých krajín. Najmä o možnosti efektívne odpojiť krajinu od Internetu a či vôbec takýto nástroj vytvoriť je ale určite potrebné viesť diskusiu a nájsť širšiu zhodu a prípadne jasne stanoviť kontrolné mechanizmy a spôsoby stanovovania podmienok, za ktorých sa môže nástroj aktivovať.
Zdroj: dsl.sk
