1. júla by na územie Slovenska mali prísť vojenskí inštruktori zo USA. Na utorkovej schôdzi parlamentu o tom rozhodli poslanci. S výnimkou kotlebovcov nebol nikto z prítomných poslancov proti.
Celkovo by na Slovensko mali prísť štyria príslušníci americkej armády. Umiestnení budú v priestore posádky v Martine, pričom ich rotácia bude podľa údajov ministerstva obrany zabezpečená po uplynutí deviatich mesiacov od začiatku ich pôsobenia v SR.
Podľa údajov ministerstva sem americkí vojaci prichádzajú „s cieľom zvýšenia vzájomnej interoperability, ako aj rozvoja spôsobilosti civilno-vojenskej spolupráce v rámci ozbrojených síl Slovenskej republiky. Navrhované pôsobenie predstavuje výrazný prínos pre ozbrojené sily Slovenskej republiky a vytvára bázu na rozvoj bilaterálnej spolupráce v tejto oblasti."
Americkí vojaci si zrejme so sebou privezú aj dva kusy vojenskej techniky. „US tím plní úlohy výcviku a poradenstva v rámci spolupráce ozbrojených síl Slovenskej republiky a Spojených štátov amerických v oblasti CIMIC," uvádza ministerstvo obrany. Skratkou CIMIC sa označuje civilno-vojenská spolupráca.
Búrlivá diskusia
Ešte v pondelok o tomto bode prebiehala v pléne NR SR búrlivá diskusia. Proti prijatiu americkej vojenskej delegácie a proti Slovenskej národnej strane vystupovali najmä poslanci za stranu Kotleba — Ľudová strana Naše Slovensko. Z ich úst padali aj slová ako „okupácia", „zločinecká organizácia" či „zrada". „Ak je zradou to, že chceme aby naše ozbrojené sily mali všetky potrebné spôsobilosti, aby boli schopné brániť našu vlasť — Slovenskú republiku, tak asi som zradca. Ak je zradou to, aby naše ozbrojené sily boli schopné túto republiku brániť a boli kvalifikované ju brániť, tak asi som z vašich vystúpení zradca," bránil sa Anton Hrnko z SNS.
Ten spolu s ministrom obrany Petrom Gajdošom (nom. SNS) v pléne odôvodňovali potrebu prijatia amerických vojakov. Na rozpravu o tomto bode dohliadala z balkóna delegácia ministerstva obrany.
Na záver svojho prejavu Hrnko dodal: „Samozrejme možno Spojené štáty Americké kritizovať zo všetkých možných uhlov, niekedy úplne zaslúžene, niekedy by si ešte zaslúžili aj väčšiu kritiku ako robia, ale nemožno poprieť skutočnosť, že Spojené štáty Americké v roku 1910 boli prvý štát, ktorý uznali Slovákov za národ Wilsonových 14 bodov nám umožnilo získať samostatnosť a žije tam asi 2,5 miliónov našich krajanov, ktorí si ctia aj našu vlasť a určite by neboli radi, keby počuli svojich krajanov takýmto spôsobom rozprávať o ich novej vlasti".
„Načo sem idú?"
Utorkového hlasovania sa zúčastnilo 134 poslancov. Z nich sa 113 vyslovilo za prijatie Američanov, ôsmi sa zdržali a proti bolo 13 poslancov.
Jedným z kritikov prijatia americkej vojenskej misie je aj nezaradený poslanec Peter Marček, ktorý prítomnosť Američanov na Slovensku odmieta. „Nie je mi jasné, načo sem idú. Pre koho? Potrebujú to naši vojaci?" pýta sa nezaradený poslanec a dodáva: „Odmietam prísun akýchkoľvek amerických vojakov. Nestačí, že máme v Bratislave veliteľstvo NATO? Máme predsa dosť vlastných inštruktorov, ktorí dokážu vyškoliť vojakov."
Americká vojenská misia umiestnená v Martine však nebude prvou skupinou príslušníkov zahraničných armád, ktorá pôsobí na Slovensku dlhodobo. Od januára 2017 funguje v bratislavských Vajnoroch regionálne veliteľstvo NATO, kde takmer polovicu z 41 člennej posádky tvoria zahraniční vojaci, vrátane príslušníkov armády USA. Otváranie podobných veliteľstiev v bývalých členských krajinách Varšavskej zmluvy patrí medzi opatrenia USA a NATO namierené proti tzv. ruskej hrozbe. Do týchto opatrení sa aktívne zapája aj Slovensko — napríklad vo štvrtok prebieha v Martine rozlúčka so 152 vojakmi, ktorí odchádzajú na misiu do Lotyšska, kde majú byť súčasťou tzv. predsunutej vojenskej prítomnosti NATO na východnom krídle Aliancie pri hraniciach s Ruskou federáciou.
Zdroj: cz.sputniknews.com
