„Operácia Drucker“ zlomila generála

20.04.2018 | 17:32
  0
Týždeň v skratke: 1. Drucker vyskočil z okna. Generál Gašpar to neprežije. 2. Potvrdilo sa, že nová vláda je bábkové divadlo. 3. Danko opäť vyskakuje: chce byť pri krájaní polície. 4. Po vojenských PR manévroch prišiel vojenský PR útok na Sýriu.

1. „Operácia Drucker“
Podnikateľ a minister vnútra Drucker urobil v pondelok veľkú vec: keďže nemohol vyriešiť problém menom Gašpar, odišiel z vlády.

Bolo to silné gesto so silným účinkom.

Drucker pomerne bolestivým spôsobom ukázal to, čo sme tušili už dlho. Že policajný prezident a skupina bödörovcov za ním sú silnejší ako vláda a minister vnútra...

Drucker po demisii vo viacerých rozhovoroch priznal, že otázka stála jednoducho: buď Gašpar, alebo Drucker.

Jednoducho však znelo aj zadanie zhora, od Fica s Kaliňákom: držať Gašpara. Až dovtedy, kým sa nenájde vhodný, teda jemu podobný nástupca (alebo aspoň prvý viceprezident). Druckera chceli ukecať, aby vydržal.

Nevydržal. Mať zodpovednosť, nechať sa demolovať opozíciou za rodinný biznis, a nemať nijaké právomoci (lebo Kaliňák ministrovi zviazal ruky), to sa nemohlo skončiť dobre.

Drucker odmietol šaškovať. Vzdal to. A nepriamo tým zariadil aj to, že pozícia Gašpara už bola neudržateľná.

2. Facka Smeru
Krátko na to nastúpil na scénu premiér Pellegrini. Ako zastupujúci minister vnútra. Zahral sa na rozhodného – za pár hodín vraj vyriešil Gašpara, s ktorým Drucker nevedel pohnúť.

Realita je však trochu iná ako to, čo zahral Pellegrini.

O rozhýbanie Gašpara sa postaral Drucker. Možno to nemohol povedať priamo a na kameru, ale pointa jeho demisie bola celkom jasná: ministri sú komparzisti. Biele kone. Nemajú skutočnú moc. Tú majú brhelovci, bödörovci, Kaliňák s Ficom, Smer.

Demisia Druckera prefackala Gašpara, Smer aj tých za nimi. Po Druckerovom ťahu už nemohol ostať pasívny ani Pellelgrini. S Gašparom sa dohodol, že časom odíde (k termínu, ktorý si určili Gašpar a jeho ochrancovia).

Od pondelka sa naplno potvrdilo, že formálne výmeny Fica, Kaliňáka či Gašpara reálne nič neznamenajú. Lebo pozadie a jadro oligarchickej moci sa nemení. Toto nie je pocit ani názor. Toto je holý fakt, ktorý vnímame denne.

Riešenie už nemôžeme vidieť v novej vláde. Tá nemá na to, aby konsolidovala pomery.

Účinnejšie riešenia môžu prísť len dvoma spôsobmi:

A) Vzburou Pellegriniho a jeho ľudí v strane – aby prevzali velenie a odstavili opotrebovaného Fica (Kaliňáka). A ponúkli nový Smer. To je však málo pravdepodobné a ani v prípade úspechu to nemusí viesť k výsledkom. Za Pellegrinim sú predsa tí istí sponzori a oligarchovia ako za Ficom.

B) Voľbami, izoláciou Smeru a radikálnymi čistkami v štátnej správe a v polícii.

Súčasťou tejto zmeny by malo byť aj obnovenie a vykonanie spravodlivosti. Teda trestné stíhanie skorumpovaných ministrov, skorumpovaných policajných funkcionárov a skorumpovaných prokurátorov. Pretože to oni zotreli hranicu medzi štátom a organizovaným zločinom.

3. Danko sa hlási
V utorok sa prihlásil o slovo šéf SNS Danko. Vraj ho trápi, že o odchodoch ministra či policajného prezidenta sa dozvedá z novín, nie od premiéra.

Ešte viac ho však trápi niečo, o čom nehovoril.

Danko vidí, že o policajnom prezidentovi nemôže rozhodovať minister, ale len predseda strany.

A aj on je predsa predseda strany. Nie?

Gašpar má pred svojim odchodom nanovo nastaviť viceprezidentov policajného zboru. Tak, aby boli šéfovia spokojní.

Dankovi automaticky, inštinktívne vystrelila ruka nahor. Prihlásil sa o slovo a o podiel. Lebo aj on je šéf.

4. Raketové tweety v Sýrii
Cez víkend sa naplnilo to, čo bolo napísané (Trumpom na Twitteri). Spojené štáty, Británia a Francúzko vystrelili pár rakiet na Sýriu. Keďže Rusi im nedovolili likvidovať sýrske armádne ciele, spojenci si zastrieľali aspoň na prázdne staré budovy.

V skutočnosti to nebol vojenský úder na sily nepriateľa. Bola to vojenská PR akcia. Raketové tweety a ohňostroj, ktorých úlohou bolo „urobiť dojem“.

Akcii predchádzali PR manévre s údajným „chemickým útokom netvora Asada na deti“ (stále nevyšetreným a neobjasneným nezávislými zdrojmi). Po nich Trump otočil a korigoval svoje vyhlásenia z marca, že „Spojené štáty sa už čoskoro stiahnu zo Sýrie“. Nestiahnu. Patrick Buchanan prirovnal Trumpa k väzňovi vojnových jastrabov.

Útok spojencov na Sýriu mal prevažne politické motívy. Spojené štáty potrebovali ukázať dve veci. Rozhodnosť. A silu – aby Rusi pochopili, že napriek svojim vojenským úspechom musia pri delení Sýrie akceptovať aj záujmy Spojených štátov. Pretože tie môžu (ak budú chcieť) kedykoľvek vojensky udrieť priamo na sýrsku vládu.

Na raketových útokoch v Sýrii sú zarážajúce dve veci.

Prvá: ľahkosť, s akou sa opäť porušuje medzinárodné právo. Nijaké vyšetrovanie, nijaké rozhodovanie parlamentov o vyhlásení vojny, nijaký mandát OSN. Už si predsa zvykáme, že žijeme v primitívnych časoch, keď sa o vojne a mieri rozhoduje na Twitteri.

Druhá: motív útoku (a motív porušenia medzinárodného práva) mal čisto emotívne zdôvodnenie. Trump zvieral päste a kričal o netvorovi Asadovi, o chemických útokoch na detičky, o pobúrení. To isté Mayová: netvor, deti, slzy, krv, pobúrenie... Bodka. Emócie stačia. Alebo?

Argumenty druhej (napadnutej) strany, niektoré celkom racionálne a postavené na zásadách medzinárodného práva, boli spálené ako zakázaná kniha. Diskusia sa nepripúšťa.

Kto kritizuje rozhodnutia vodcov a namieta proti ich katastrofálnej blízkovýchodnej „politike“, ten je zradca. Dezertér z bojiska infovojny.

Alebo rovno ruský agent. Nepochybne. No doubt.

Dag Daniš

Zdroj: aktuality.sk


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti