Odvrátená tvár Johna McCaina

Tento muž, ktorý podporoval eskaláciu vojen v Juhoslávii, Afganistane, Iraku, Líbyi, Sýrii, Nigérii, Sudáne, Mali, Gruzínsku, Ukrajine, Jemene a vyzýval na vojenské riešenie konfliktov s Iránom, Severnou Kóreou, Čínou a Ruskom, má na rukách krv státisícov obetí, a mal by byť prekliaty, nie vynášaný do nebies.
27.08.2018 | 16:01

Nemôžem oslavovať život tohoto muža. Preto som včera, v deň jeho úmrtia, mlčal. Ale keďže médiá zaplavili zvrátené oslavné titulky, ktoré ho nechutne skresleným spôsobom charakterizovali ako hrdinu, dobrodinca, idealistu, dokonca „klenot americkej politiky“ (Reflex), ľudia si zaslúžia poznať pravdu o tomto celoživotnom vojnovom štváčovi, ktorý podnecoval tie najničivejšie americké vojny a najhoršie americké vojnové zločiny, ktoré pripravili o život milióny ľudí.
 
O McCainovi sa najčastejšie hovorí ako o hrdinovi z vietnamskej vojny. Jeho príbeh však nekorešponduje s tým, ako ho podávajú očití svedkovia. McCain by sa bol po zostrelení lietadla utopil, keby ho nezachránil vietnamský roľník Mai Van On, ktorý za ním skočil do jazera a dopravil ho na breh na bambusových brvnách. Statočný Vietnamec ho zachránil aj pred rozhnevaným davom, ktorý ho chcel lynčovať. A hoci sa z tejto záchrannej akcie zachovala fotografia, McCain ju nikdy a nikde nespomínal.

Jeho tvrdenia o systematickom mučení spochybnil nielen veliteľ zajateckého tábora (ktorého nemusíme považovať za dôveryhodnú osobu), ale aj americkí zajatci z toho istého miesta: „Nijakého väzňa v tábore nebili, ani fyzicky nezranili,“ povedali v marci 1999 plukovník Ted Guy a plukovník Gordon Larson pre noviny Phoenix New Times. Napriek tomu sa na tieto svedectvá zabudlo a počas jeho prezidentskej kampane sa vyrobil príbeh o hrdinovi, ktorý pravdepodobne nezodpovedá realite. No aj keby sme mu neupierali odvahu, nesmieme strácať zo zreteľa, o akú vojnu išlo. V tom istom čase, v ktorom vojská Varšavskej zmluvy podnikli inváziu do Československa, viedli Američania vyhladzovaciu vojnu vo Vietname, počas ktorej zabili milión ľudí, používali napalm, znásilňovali ženy, vyvražďovali dediny. Správali sa tam navlas rovnako ako nacisti.

Najstrašnejší zločin sa odohral 16. marca 1968, kedy americkí vojaci vyvraždili celú dedinu My Lai. Z 504 obetí bolo 182 žien a 173 detí. Vzlykali, prosili, padali na kolená. Američania však neprejavili ani zamak súcitu a všetkých bez milosti postrieľali. Ešte pred smrťou im podpálili chatrče, ženy znásilnili a zavraždeným obetiam vyrezali bodákmi do tiel názov svojej roty. Zo všetkých vrahov napokon odsúdili iba poručíka Williama Calleyho, ktorý však napokon pobudol za mrežami iba tri dni – na príkaz prezidenta Nixona ho prepustili do luxusného domáceho väzenia. Aj Calleyho považovala verejná mienka za hrdinu. Po troch rokoch mu vďaka petícii „amerických vlastencov“ odpustili aj tento „trest“.
 
McCain nikdy tieto zločiny neodsúdil. Práve naopak. Keď Američania pri tzv. Vianočnom bombardovaní zhodili na Hanoj viac bômb ako počas druhej svetovej vojny na Drážďany, americká tlač písala o metódach doby kamennej a Nixona označila za nepríčetného tyrana. Iba jeden muž ho pochválil – John McCain. Kým švédsky premiér Olaf Palme prirovnal Vianočné bombardovanie k nacistickým zverstvám, McCain ho označil za správnu vec. On sám šiel bojovať do Vietnamu dobrovoľne, jeho spolubojovníci ho označovali skôr za priemerného pilota, ktorý sa bezhlavo vrhá na cieľ, a to sa mu stalo aj osudným, keď ho zostrelili počas bombardovania Hanoja. Pre televíziu CBS v roku 1997 bez pocitu viny dokonca priznal: „Aj ja som bombardoval ženy a deti.“ A tu sa začína koreň problému.

Čestní a humánni ľudia môžu mať rozličné politické názory, ale nemôžu mať rozličné názory na genocídu. McCainova účasť na bombardovaní sa najnovšie zmierňuje tak, že v deväťdesiatych rokoch minulého storočia údajne prispel k normalizácii vzťahov medzi USA a Vietnamom. Lenže aj tento príbeh má inú verziu. Keď Bill Clinton vyhlásil začiatok novej éry spolupráce oboch krajín, McCainov záchranca Mai Van On zaslal senátorovi list, v ktorom podrobne opísal jeho dramatickú záchranu v jazere. Odpovedal mu iba McCainov asistent, že senátor nemá záujem o vymyslené príbehy. Náš „hrdina“ bol zbabelý poďakovať sa statočnému mužovi, ktorý mu zachránil život. Keď však senátor navštívil v roku 1996 Hanoj, vietnamská strana mu pripravila nečakané stretnutie s jeho záchrancom a ukázala mu fotografiu ako dôkaz, ktorá sa dostala do všetkých svetových médií. Vietnamský roľník Mai Van On zomrel v roku 2006 vo veku 88 rokov. McCain na jeho smrť nijako nezareagoval a svojho záchrancu nespomenul ani v autobiografii. Do vytváraného obrazu prezidentského kandidáta ako vojnového hrdinu sa jednoducho nehodil. A ako to bolo v skutočnosti s jeho príspevkom k normalizácii americko-vietnamských vzťahov? Skutočným dôvodom nebola snaha o uzmierenie, ale ako sa neskôr priznal novinárom, čisto politické a ekonomické záujmy – v tom čase už totiž rástla moc Číny a McCain uznal za vhodné podporiť jej odvekého rivala, Vietnam…

John McCain podporoval každú americkú vojnu, obhajoval všetky protiprávne invázie a dokonca aj vtedy, keď už bolo jasné, že vojna v Iraku je prehraná, žiadal namiesto ústupu ešte tvrdšie údery. Tento človek sa v zahraničnej politike štyridsať rokov mýlil a zlyhania si nikdy nepriznal, neúspechy pripisoval neochote zasiahnuť ešte tvrdšie. Je výsmechom, ak sa v nekrológoch uvádza, že bol „neúnavným obhajcom ľudských práv vo svete“, pretože McCain bol predovšetkým neúnavným pokrytcom a zbrojárskym lobistom.

Podľa odhalených depeší (tak ako ich zverejnil server Wikileaks) McCain v roku 2009 na súkromnom stretnutí ponúkol Kaddáfímu zbrane, aby neskôr hlučne podporoval jeho zvrhnutie. Podobne dvakrát zablokoval v Senáte snahy o zákaz dovozu zbraní do Saudskej Arábie, ktorými táto absolutistická monarchia vraždí civilistov v Jemene. Bol silným obhajcom izraelského apartheidu, blízkym spojencom Benjamina Netanjahua a v roku 2014 privítal izraelský vražedný útok na Gazu. O Palestínčanoch sa vyjadril, že USA by nemali ani len uvažovať o podpore palestínskeho štátu a v prípade, že by to svetové spoločenstvo urobilo, Spojené štáty by mali vystúpiť z OSN. Bol vykričaným rasistom, pokúsil sa zablokovať schválenie Dňa pamiatky na Martina Luthera Kinga a jeho vulgárne poznámky na adresu ľudí inej farby pleti pobúrili celý svet.
 
Tento muž, ktorý podporoval eskaláciu vojen v Juhoslávii, Afganistane, Iraku, Líbyi, Sýrii, Nigérii, Sudáne, Mali, Gruzínsku, Ukrajine, Jemene a vyzýval na vojenské riešenie konfliktov s Iránom, Severnou Kóreou, Čínou a Ruskom, má na rukách krv státisícov obetí, a mal by byť prekliaty, nie vynášaný do nebies. Lebo ospravedlniť možno len to, ak je niekto o týchto jeho zločinoch neinformovaný, nie to, keď o nich vie a zobrazuje ho ako kladnú postavu amerických dejín. Tu už totiž narážajú základné civilizačné hodnoty na princípy jeho života, ktoré humánne a mierumilovne založení ľudia so zmyslom pre spravodlivosť, česť a svedomie nemôžu ani ospravedlňovať, ani schvaľovať.

Zdroj: edochmelar.sk