Tisíce Srbov si počas víkendu uctili obete leteckých útokov, ktoré pred 19 rokmi uskutočnila Severoatlanická alianica. Na pietnej spomienke sa zúčastnil aj srbský prezident Aleksandar Vučič a iní predstavitelia štátu, vrátane ruského veľvyslanca. Neprítomní však boli západní diplomati.
Hlavná spomienková udalosť sa konala v juhosrbskom meste Aleksinac, ktoré bolo bombardovaním krajiny významne postihnuté. Zhromaždenie sa konalo pod heslom „Odpustíme, ak budeme môcť, ale pokiaľ budeme nažive, nezabudneme“.
„Čo dnes môžeme povedať tým, ktorí na nás zhodili 40 tisíc kazetových bômb a 1 300 rakiet?“ opýtal sa prezident Vučič, ktorý pripomenul zverstvá spôsobené NATO. Napriek tomu však povedal, že jeho krajina sa stále usiluje o partnerstvo s Alianciou…
„Áno, chceme partnerstvo s vami, ktorí ste na nás spáchali strašné zločiny. Chceme, aby sa nepriatelia stali priateľmi. Nečakajte však, že zabudneme na vaše zabíjanie, alebo že budeme obviňovať našu krajinu. Chceme partnerstvo, ale nemáme záujem pripojiť sa k NATO. Znamenalo by to sypanie soli do našich zranení,“ pokračoval srbský prezident.
Ruský veľvyslanec v Srbsku Aleksandr Čepurin vo svojom prejave poukázal na očividnú absenciu západných diplomatov na tejto spomienkovej udalosti.
„Ukazujú tým, že nemajú v sebe žiadne pokánie a navyše veria, že to, čo urobili bolo správne. Zdá sa, že Srbi nie sú pre nich ľudia, a naďalej nás učia humanizmu,“ dodal Čepurin.
Pred srbským parlamentom sa cez víkend uskutočnili protesty tamojších občanov, ktoré boli namierené proti NATO.
Pripomíname, že “slovenská” vláda pod vedením vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu 24. marca 1999 tajne odsúhlasila prelety bombardérov nad naším územím, ktoré súviseli s vojnovým ťažením USA a čiastočne aj NATO proti Srbsku. Urobila to napriek faktu, že v tom konkrétnom čase Slovenská republika nebola členom vojenského paktu. Hlasovania sa vtedy zdržali minister spravodlivosti Ján Čarnogurský (KDH) a minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš (SDĽ). Slovenská verejnosť a parlament sa o tejto skutočnosti dozvedeli až 31. marca 1999.
Pripomeňme tiež, že za verejné protesty pred veľvyslanectvom USA v Bratislave a následnom označení členov Dzurindovej vlády ako vojnových zločincov bol odsúdený novinár Vladimír. M,. jeden zo zakladateľov prvého slobodného tlačeného periodika ZMENA. Hrozilo mu priam “demokratické” väzenie…
Zdroj: narodnenoviny.sk
