Spôsob, akým zareagovali slovenskí novinári na udelenie Krameriovej ceny Jánovi Kuciakovi je príznakom postupnej premeny médií hlavného prúdu na sektu.
Vo štvrtok 14. júna 2018 udelili CS Institut Praha – Bratislava a česká Asociácia nezávislých médií Krameriovu cenu viacerým novinárom a publicistom. Cena bola uvedená do života v roku 2016 a vzhľadom na to, že v októbri budeme oslavovať storočnicu založenia Československa, dostal ocenenie po prvý raz aj slovenský novinár Ján Kuciak, in memoriam. Novinárovi rodičia súhlasili s udelením ceny, prostredníctvom dcéry organizátorom vyslovili poďakovanie a zároveň odkázali, že nie je v ich silách, aby kvôli tejto udalosti pricestovali do Prahy. Všetci zúčastnení napokon súhlasili s tým, aby ocenenie namiesto rodiny Jána Kuciaka prevzal Peter Weiss, slovenský veľvyslanec v Prahe.
Boj s konšpiračným nepriateľom
V sobotu 16. júna nechal na Facebooku priechod emóciám šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy: „S nevôľou som sa dozvedel, že môj kolega, novinár Ján Kuciak dostal v ČR Krameriovu cenu. Ján ctil pravdu a fakty, čo je úplne v rozpore s tým, čo robia konšpiračné weby. Zarazilo, že na udeľovanie cien prišiel náš veľvyslanec. Je mi z toho smutno a som nahnevaný.“
O ďalšie dva dni uverejnil denník N článok, ktorý v podstate skopíroval Bárdyho post a pridal vlastný komentár: „Cenu prebral v mene Jána Kuciaka slovenský veľvyslanec v Česku Peter Weiss – srdcom komunista, ktorý dokázal zachrániť sebe a ďalším kariérnym komunistom kariéru a možno aj slobodu, keď šikovne premenoval KSS na SDĽ a ešte aj po novembri 89 chcel v ústave zachovať vedúcu úlohu KSČ. To, že takémuto človeku neprekáža spájanie Kuciakovho mena s konšpiračnými webmi, nie je vôbec šokujúce, šokujúce je, že je rok 2018 a robí veľvyslanca demokratickej krajiny s krvavou komunistickou minulosťou.“
Či už Aktuality a denník N v tomto prípade, ale aj mnohé ďalšie médiá pri iných príležitostiach sa správajú rovnako horlivo ako zväzáci v 50. rokoch pri odhaľovaní údajného triedneho nepriateľa. Súčasní bojovníci za ideovú čistotu internetu vymenili nepriateľa triedneho za konšpiračného no princíp je rovnaký. Samozrejme, s tým rozdielom, že sa nemôžu opierať o brutálnu politickú silu, schopnú udrieť železnou päsťou robotníckej triedy.
Pátranie po konšpirátoroch
Pozrime sa teda, ako vyzerajú konšpiračné monštrá podľa slovenských novinárov. Členmi poroty Krameriovej ceny boli podpredseda Rady Českého rozhlasu Tomáš Kňourek, šéfredaktor denníka MF Dnes Jaroslav Plesl, riaditeľ Slovenského domu Vladimír Skalský a Stanislav Novotný, bývalý český policajný prezident, dnes predseda Asociácie nezávislých médií.
Okrem Jána Kuciaka boli tento rok medzi ocenenými Alexander Tomský za dlhoročné výkony v oblasti politických komentárov; Jaroslav Bašta za vynikajúcu analytickú publicistiku; Jozef Leikert za vynikajúce diela v oblasti literatúry faktu; Pavol Dinka za názorovú publicistiku v periodickej tlači; Dana Kyndrová za vynikajúce dielo v oblasti dokumentárnej fotografie. Tomský v minulosti viedol české vydavateľstvo Academia, Leikert je predsedom Spolku spisovateľov literatúry faktu a Bašta bol nielen českým ministrom vnútra, ale aj veľvyslancom v Moskve a Kyjeve.
Naozaj je veľmi ťažké uhádnuť, či je väčší konšpirátor podpredseda Rady Českého rozhlasu Tomáš Kňourek alebo šéfredaktor denníka MF Dnes Jaroslav Plesl, respektíve vydavateľ Tomský alebo exminister Bašta. Mimochodom, v roku 2016 bola udelená Krameriova cena okrem iných aj Janovi Petránkovi a Janovi Schneiderovi. Prvý patrí k najvzdelanejším, najrozhľadenejším a najkorektnejším publicistom v priestore bývalého Československa. Pán Petránek je profesorom školy umenia vedieť a poznať, v ktorej naši epigóni neboli ani len na vrátnici. Jan Schneider je signatár Charty 77, po revolúcii pôsobil tak v spravodajských a policajný zložkách a v súčasnosti je renomovaným komentátorom portálu Česká pozice, spadajúceho pod Lidové noviny. Ani jeho formulačnej virtuozite a schopnosti vidieť veci z mnohých strán sa slovenskí lovci konšpirátorov nikdy nevyrovnajú, pretože im na kultúre jazyka nezáleží a pravdu nehľadajú, ale si myslia, že ju majú.
Krvavé reči
Pár slovami sa musíme dotknúť aj invektív denníka N na adresu veľvyslanca Petra Weissa. To, čo predviedol autor citovaných viet, bol klasický osobný útok namiesto argumentov. Nie je jasné, o akej „krvavej komunistickej histórii“ autor hovoril, pretože pán Weiss sa narodil v roku 1952, keď sa krvavá etapa komunistického režimu v Československu pomaly končila. V roku 1968, keď k nám vtrhli Sovietske vojská, mal 16 rokov. Profesionálne začal pôsobiť až v období normalizácie, ale ani zďaleka nebol jej strojcom. Je pravda, že v rokoch 1975 – 1989 bol pracovníkom Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a od roku 1984 bol vedeckým tajomníkom, ale to nikomu nedáva právo obviňovať veľvyslanca Weissa, že má krvavú históriu. Vina je totiž vždy individuálna, nie kolektíva a platí to aj o bývalých komunistoch.
Peter Weiss však nebol a nie je žiaden zadebnený boľševik. Vďaka jeho politickému talentu sa podarilo nielen KSS premenovať na SDĽ, ale aj z nej vykoreniť neostalinské sily a v priebehu krátkeho obdobia ju premeniť na stranu labouristického typu. Vďaka nemu komunisti ako stranícky organizovaná entita prestali existovať a aj keď sa na jedno volebné obdobie nakrátko zjavili v parlamente, už nikdy viac sa im to nepodarilo. SDĽ pod vedením Petra Weissa prispela nielen k porážke Vladimíra Mečiara, ale aj k zmiereniu prevažne ateistickej ľavice s konfesionálnou časťou pravice. Dnes sa to zdá ako banalita, ale v prvých rokoch po revolúcii boli ideologické spory exkomunistov a ľudákov, respektíve ich nasledovníkov veľmi živé.
Z tohto pohľadu sa krvavé reči denníka N javia ako úplne nenáležité, pretože – ako obyčajne – odporujú faktom a nemajú nič spoločné s realitou.
Miesto hlavného prúdu sekta
Mnohé médiá hlavného prúdu sa správajú ako sekta. Prípad Krameriovej ceny je toho príkladom. Samozrejme, česká Asociácia nezávislých médií môže združovať aj také weby, ktoré by zniesli označenie ako konšpiračné. To však neznamená, že každý, kto vidí svet inak ako médiá takzvaného hlavného prúdu, je konšpirátor.
Naopak, ak sa budú systémoví novinári neustále správať podráždene voči alternatívnym médiám a budú ich paušálne obviňovať zo šírenia fake news, pojem médiá hlavného prúdu stratí zmysel, pretože sa z nich skôr či neskôr stane sekta. Aktuality, denníky N, SME a týždenník Trend predsa nie sú strážcovia čistoty kultu Jána Kuciaka. Ak si myslia opak, ak sú presvedčení, že majú monopol na jeho pamiatku a sú jediní, kto smie podávať záväzný výklad jeho „odkazu“, stávajú sa z nich noví boľševici. Čím viac budú tomuto presvedčeniu oddaní, tým väčšmi budú vo svojich médiách kastrovať realitu a tým menej sa budú môcť označovať za hlavný prúd, pretože budú sektou.
Zdroj: datel.sk
