Infomácia vyšla na verejnosť len dva mesiace po správach, ktoré sa zmieňovali o tom, že BND špehovala média ako New York Times a Reuters. Je to dosť zaujímavé, najmä ak predtým Nemecko plakalo, že niektoré agentúry z USA sledovali hovory kancelárky Merkelovej…
Údaje o tom, že BND špehuje národné pobočky Interpolu a Europolu zverejnil nemecký týždenník Der Spiegel. Spolková spravodajská služba ako aj Europol a Interpol sa k týmto obvineniam odmietli vyjadriť.
“Spolková vláda podáva správy o spravodajských záležitostiach iba parlamentným výborom,” reagovala hovorkyňa nemeckej vlády.
Informácie prichádzajú na pozadí parlamentného vyšetrovania Bundestagu ohľadne toho, že Bezpečnostná agentúra Spojených štátov (NSA) špicľovala súkromný mobilný telefón nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Člen nemeckého Bundestagu a zároveň poslanec za Stranu zelených Konstantin von Notz, označil údajné aktivity BND za “škandalózne a nevyspytateľné”. Notz je členom komisie zameranej na vyšetrovanie.
“Teraz vieme, že parlamenty, rôzne spoločnosti a dokonca aj novinári a vydavatelia boli spolu so spojeneckými krajinami terčom,” uviedol von Notz vo svojom vyhlásení. Záznamy o špehovacích aktivitách BND siahajú až do roku 1999. Tieto správy poukazujú na skutočnosti, že Spolková spravodajská služba odpočúvala telefóny a sledovala faxy aj e-maily. Notz v tejto súvislosti kritizoval nemecký parlament za jeho neschopnosť riadiť a regulovať BND.
Podľa vyšetrovania sa BND zapájala do viacerých aktivít bez schválenia parlamentom, vrátane tajnej spolupráce v rámci boja proti terorizmu s americkými spravodajskými agentúrami. Nemecká tajná služba sa napichla na medzinárodné telekomunikačné siete bez súhlasu Berlína a zároveň sa angažovala v ekonomickej špionáži. Tá mala byť zameraná na pomoc nemeckým spoločnostiam, aby boli o krok vpred oproti zahraničným konkurentom.
Podľa uniknutých dokumentov zverejnených Edwardom Snowdenom, BND tiež napomáhala americkej NSA pri špehovaní európskych politikov a podnikateľov vrátane francúzskej vlády, Európskej komisie a leteckého gigantu Airbus. V roku 2015 nemecká kancelárka Merkelová vyhlásila, že BND sa počas spolupráce s NSA nezúčastňovala ilegálnej špionáže.
V reakcii na vyšetrovanie špionážnych aktivít prijal nemecký Bundestag v októbri 2016 zákon, ktorý má spravodajskú agentúru BND držať na kratšom povraze.
Kritici tejto legislatívnej zmeny však upozorňujú, že zákon neobsahuje nijakú osobitnú ochranu pre novinárov. Naopak, nová legislatíva umožňuje Spolkovej spravodajskej službe, aby špehovala cudzích štátnych príslušníkov, a dokonca aj inštitúcie EÚ. Týka sa to situácie, ak účelom špionáže je zhromaždiť informácie dôležité pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Nemecka…
Nuž, tajné služby mienia, ale objekty ich sledovania často všetko menia…
Zdroj: sputniknews.com
Preklad: narodnenoviny.sk
