Nedajme si rozvracať republiku. Nie kvôli súčasnej politickej reprezentácii. Tá odíde a príde nová. Možno lepšia, možno horšia. V každom prípade by sa však mali vlády striedať v rámci republikánskych tradícií, nie pod tlakom rozmarov a nálad iniciatív bez náležitej politickej legitimity.

Organizátori protestných pochodov najnovšie prišli s pozoruhodnou myšlienkou. Ministrom či ministerkou vnútra by sa nemal stať nominant strany Smer. Zároveň povedali, že návrh na vymenovanie doterajšej štátnej tajomníčky rezortu Denisy Sakovej „je výsmechom pre desiatky tisícov občanov, ktorí žiadajú slušné a spravodlivé Slovensko“. Aj takto sa dá pozerať na vec, avšak je to perspektíva nielen veľmi úzka, ale aj demagogická a podkopávajúca samotné základy republikánskeho zriadenia. V oficiálnom názve štátu máme nie nadarmo slovo republika. Vyjadruje to spôsob spravovania veci verejných a to je esencia, ktorá agitujúcej mládeži, združenej v iniciatívach Za slušné Slovensko a Nie je nám to jedno očividne uniká.

Hrozba nemoderovanej demokracie

Ďateľ.sk už upozorňoval na podstatný detail, ktorý je vo verejnej diskusii dlhodobo a zrejme aj zámerne ignorovaný: rešpektovanie, zveľaďovanie a ochrana republikánskych inštitúcií sú pre zdravie spoločnosti rovnako dôležité ako demokracia sama. Nemoderovaná demokracia bez funkčných a nadovšetko rešpektovaných inštitúcií republiky skôr či neskôr degeneruje na vojnu všetkých proti všetkým. V najhoršom prípade sa zvrhne na tyraniu väčšiny, respektíve tyraniu najhlasnejšie kričiacich.

Iniciatívy Za slušné Slovensko a Nie je nám to jedno sa za výdatnej a nekritickej podpory médií stávajú dominantným hráčom verejného diškurzu. Bez ohľadu na ich legitimitu a bez hlbšieho skúmania, koho vlastne reprezentujú. Nedá sa poprieť, že obe skupiny majú mnoho sympatizantov. Smelo môžeme povedať, že aj niekoľko desiatok tisíc. Ale to im ešte neprepožičiava legitimitu na to, aby udávali tón spoločenskej diskusie a kládli si rôzne politické podmienky.

Stret demagogických naratívov

Ak by sme použili rovnako demagogický naratív, ako si osvojili obe iniciatívy, mohli by sme povedať, že ich požiadavka ohľadom osoby nového šéfa rezortu vnútra je výsmechom stovkám tisíc ľudí, ktorí v roku 2016 volili Smer. Dokonca by sa dalo pokračovať konštatovaním, že výroky angažovanej mládeže môžu frustrovať ďalšie desiatky tisíc voličov, čo odovzdali hlasy Mostu a SNS. Prípadne Siete, ktorá sa fakticky rozpustila v náruči Bélu Bugára.

Pre riadenie štátu však nie sú rozhodujúce akútne dojmy tej či onej časti verejnosti, ale inštitúcie a inštitúty republiky, určené okrem iného aj na elimináciu, zmierňovanie a moderovanie spoločenských a politických konfliktov. Slovenská republika mala v marci 2016 legitímne, slobodné, všeobecné, priame a tajné voľby. Ich priebeh a výsledky nemôže nikto spochybniť. Na základe výsledkov hlasovania sa sformovala parlamentná väčšina a na jej pôdoryse vznikla legitímna vláda.

Tak funguje republika

Následné rozdelenie ministerských postov je výsledkom politickej dohody strán tvoriacich parlamentnú väčšinu a jej spečatením je hlasovanie zákonodarného zboru o vyslovení dôvery vláde v parlamente. Pochopiteľne, žiadna vláda sa nemusí a ani nemôže páčiť všetkým. Ústavný a z neho vyplývajúci politický systém však nie je vecou osobného vkusu. Je to všeobecne platný rámec, ktorý môže byť v rôznom čase naplnený odlišným politickým obsahom.

Ústava jasne hovorí, že parlamentné voľby sa opakujú každé štyri roky. A to je vždy príležitosť na to, aby občania rozhodli o novej parlamentnej väčšine a tá zostavila ďalšiu vládu. Možno úplne alebo aspoň čiastočne inú, aká je v úrade v súčasnosti. Potom bude povinnosťou voličov strán (napríklad Smeru, Mostu a SNS), ktoré sa do vlády nedostali, rešpektovať legitimitu novej výkonnej moci. Tak funguje republika, jej ústavný a politický systém a jej zákonodarné a exekutívne inštitúcie.

Starý slogan v novom kontexte

Ak sa agitujúca mládež domnieva, že dokáže riadiť štát, nič jej nebráni, aby sa o necelé dva roky uchádzala o priazeň voličov. Bez politickej legitimity však nemá nárok rozhodovať o tom, akej strane (ne)prináleží obsadiť ten či onen ministerský post.

Ďateľ.sk si neodvažuje tvrdiť, že spolky okolo Karolíny Farskej a Juraja Šeligu to robia vedome, či zámerne, ale ich spôsob komunikovania politických požiadaviek postupne podkopáva republikánske inštitúcie. Situácia je o to horšia, že médiá, namiesto toho, aby do verejnej diskusie vnášali vecný nadhľad, si tento demagogický naratív nekriticky osvojujú, čím prispievajú k erózii politického systému, založeného na republikánskych tradíciách a otvárajú priestor pre vznik nebezpečných novotvarov.

Skompromitovaný slogan kedysi znel „Republiku si rozvracať nedáme“. Na druhej strane republika ako spôsob vlády je hodnota, ktorá stojí za to, aby sme tomuto heslu dali nový zmysel a prisúdili mu aktuálnejší politický kontext.

Zdroj: datel.sk