Ministerstvo zahraničia je pripravené diskutovať o návrhu postaviť sa v spore s EÚ na stranu Maďarska a Poľska

Rezort diplomacie tak reagoval na otázky týkajúce sa snahy Andreja Danka zastať sa uznesením v NR SR Maďarska a Poľska.
20.10.2018 | 11:10

Ministerstvo zahraničných vecí je pripravené diskutovať o akomkoľvek návrhu, ktorý pomôže dialógu medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami, a tým i k dosiahnutiu riešenia uspokojivého pre všetky sporové strany.

Rezort diplomacie tak pre agentúru SITA reagoval na otázky týkajúce sa snahy Andreja Danka zastať sa uznesením v NR SR Maďarska a Poľska.

„Slovenská republika, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR nevynímajúc sa kontinuálne zasadzuje o riešenie založené na konštruktívnom dialógu, ktoré je zárukou ďalšej spolupráce medzi členskými štátmi a inštitúciami,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytol hovorca ministerstva Boris Gandel.

Pellegrini preferuje dialóg pred sankciami

Snahu predsedu parlamentu Andreja Danka podporiť v pléne NR SR Maďarsko a Poľsko pred inštitúciami Európskej únie premiér Peter Pellegrini rešpektuje.

Ako uviedol vo štvrtok v Bruseli, eviduje, že podobný krok k Varšave a Budapešti urobil aj český parlament. Ak sa teda poslanci NR SR rozhodnú zastať sa krajín, ktoré pre ich kontroverzné kroky v oblasti právneho štátu Európska únia kritizuje, vláda musí toto rozhodnutie rešpektovať.

„My sme jasne dali za vládu najavo, že preferujeme dialóg. Ukazuje sa, že v prípade Poľska sa v poslednom čase podarilo urobiť určité ústupky na jednej aj druhej strane. Pevne verím, že aj pri Maďarsku treba ísť touto cestou a nie hneď sa vyhrážať použitím najkrajnejšieho riešenia, ktoré by vôbec neprispelo k udržaniu jednoty v rámci EÚ,“ povedal ďalej šéf slovenskej exekutívy.

Pripomenul, že NR SR je zákonodarný zbor, od ktorého napríklad závisí vláda. Preto ak prijme nejaké rozhodnutie, vláda ho podľa ústavného zriadenia SR rešpektuje.

Pokiaľ sa činy poslancov extrémne nevymykajú zahraničnopolitickému smerovaniu krajiny, premiér ich veľmi nechce komentovať. „Ale vyjadriť názor, že vítame dialóg pred sankciami, to nie je v rozpore s pozíciou vlády alebo ministerstva zahraničných vecí,“ dodal Pellegrini.

Danko chce odsúdiť konanie Európskej únie

Predseda parlamentu Andrej Danko urobí všetko pre to, aby plénum národnej rady prijalo uznesenie v prípade aktivácie Článku 7 Lisabonskej zmluvy voči Maďarsku. Danko o tom ubezpečil aj ministra zahraničných vecí Maďarska Pétera Szijjártóa.

Danko povedal, že uznesenie, ktoré už má podporu v koalícii, obsahuje vyhlásenie o tom, že Národná rada SR sa bude aktívne zasadzovať o to, aby sa využili všetky dostupné príležitosti pre vzájomný dialóg Maďarska a inštitúcií Európskej únie, ktorý odpovie na všetky otvorené otázky a môže záležitosť vyriešiť v konštruktívnom duchu bez negatívnych dôsledkov na spoluprácu všetkých zainteresovaných aktérov.

Danko chce podľa vlastných slov takto odsúdiť konanie Európskej únie, ktorá by touto cestou hrubo zasiahla do práv suverénnych členských štátov, ktorými Maďarsko aj Poľsko sú.

„Národná rada Slovenskej republiky je po prezidentovi druhý najvyšší štatutárny orgán. Chcem, aby sa na to nezabúdalo. Preto sa budem snažiť o to, aby sme s pomocou poslancov presadili toto uznesenie, ktoré pomôže našim susedom. Našim bratom a priateľom, Poliakom a Maďarom nikto ubližovať nebude,“ povedal.

Poslanci europarlamentu podporili aktivovanie Článku 7

Európsky parlament (EP) v septembri väčšinou hlasov podporil aktivovanie Článku 7 proti Maďarsku za to, že vláda premiéra Viktora Orbána potiera demokratické hodnoty, na ktorých je EÚ založená. Za toto opatrenie, ktoré by mohlo viesť až k strate hlasovacích práv pre Maďarsko v rámci EÚ, hlasovalo v stredu 448 poslancov EP, proti ich bolo 197.

Na schválenie tohto bodu bola potrebná dvojtretinová väčšina. Za potrestanie Maďarska hlasovala dokonca aj pomerne veľká časť poslancov Európskej ľudovej strany (EPP), najsilnejšej politickej frakcie v EP, ktorej je Fidesz členom, a Maďarsko doteraz vždy bránila.

Pokiaľ ide o Poľsko, krajina sa s Úniou sporí o reformu súdnictva, ktorá podľa lídrov EÚ dostáva sudcov pod väčšiu politickú kontrolu. Začiatkom októbra prezident Andrzej Duda uviedol do funkcie 27 nových sudcov najvyššieho súdu, čím v podstate ignoroval rozhodnutie iného súdu o pozastavení menovania sudcov, až kým situáciu neprešetrí Súdny dvor Európskej únie.

Zdroj: SITA