Systém, na príprave ktorého sa podieľajú tí, čo by mali robiť všetko pre naše blaho, lebo sú k tomu nami zvolení a žijú z našich daní, tento chorý systém geniálne vystihol George Orwell v románe 1984. Vtedy utopické dielo, dnes pomaly realita. Vôdzka je stále kratšia, pre neposlušných tu už máme zvrátené zákony, na základe ktorých budú musieť dokazovať svoju nevinu a lojalitu k systému. Slovami Karla Kryla: demokracie rozkvétá, byť s kosmetickou vadou: ti, kteří kradli po léta, dnes dvojnásobně kradou, ti, kdo nás léta týrali, nás vyhazují z práce, a z těch, kdo pravdu zpívali, dnes nadělali zrádce... Bloger Janošovský Juraj si myslí, že tzv. protiextrémistické opatrenia porušujú základné občianske a ľudské práva a slobody zaručené Ústavou SR, preto píše otvorený list ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.

Vážený pán minister,

na webových stránkach Vášho ministerstva je definícia ľavicového extrémizmu. Ako občan sa nechcem vystaviť riziku trestného stíhania, ktoré od 1. 1. 2017 nariaďuje Národná rada Slovenskej republiky. Keďže trestný čin extrémizmu je navyše, na základe návrhu JUDr. Lucie Žitňanskej, na rozdiel od úkladnej vraždy, nepremlčateľný, dovolím si Vás (alebo Vami povereného zástupcu) požiadať o vysvetlenie niektorých nejasností definície „ľavicového extrémizmu“. Dúfam, že mi tieto informácie poskytnete, keďže, podľa vládneho návrhu, by posudzovali moju vinu na „špeciálnom“ (inkvizičnom) súde veľmi pravdepodobne na základe Vašej definície.

Podľa novej platnej legislatívy musím preukazovať svoju nevinu. Teda, že som neporušil Vami určené hranice pre moje názory a postoje, nečítal som zakázané knihy či nepublikoval nepovolené myšlienky. Je preto nevyhnutné poznať platnú definíciu o to viac, že špeciálni sudcovia budú zrejme osobitnými výhodami ( tzv. vládnou korupciou) motivovaní vynášať vládou očakávané rozsudky.

Vo Vašej definícii ľavicového extrémizmu uvádzate: „Ľavicový extrémizmus sa vyznačuje predovšetkým sociálnymi, triednymi predsudkami, sympatizuje s historickým komunizmom a anarchizmom.“ Mohli by ste ma informovať, v ktorej krajine a kedy bol komunizmus? A – nedajbože – ktoré moje sympatie by sa mohli trestne stíhať? Zaujíma ma tiež, či nesmiem o komunizme rozprávať, písať a či musím všetky knihy, kde sa o komunistických (prípadne anarchistických) ideáloch hovorí, spáliť alebo stačí ich odovzdať (ako je to v prípade strelných zbraní) na Vašom ministerstve alebo najbližšej úradovni Policajného zboru SR?

Absolútne rovný a čiastočne tehotná

Ďalej uvádzate: „Pokúšajú sa o absolútnu rovnosť v spoločnosti. “Prosím o vysvetlenie, akú poznáte inú rovnosť okrem absolútnej. Žijem v presvedčení, že rovnosť buď je, alebo nie je. Bez Vášho vysvetlenia chápem ten problém ako problém tehotnosti: buď je žena tehotná, alebo nie je. Zatiaľ si nemyslím, že ak zje sardinku, nie je absolútne, ale iba čiastočne tehotná. Rovnako tak sa v matematickej logike ( ak by ste filozofickú logiku považovali za vágnu) dve strany rovnice buď rovnajú, alebo nerovnajú. Ako by mala vyzerať, podľa rozhodnutia Vášho ministerstva, iná ako absolútna rovnosť?

Podľa Vašej definície: „(Ľavicový extrémizmus) … presadzuje myšlienky tzv. slobodného jednotlivca.“Doteraz som sa domnieval, že ľavicovým politickým programom je sociálny humanizmus – koncept, ktorý vníma civilizáciu ako spoločenstvo ľudí, spojených a organizovaných v spoločnom záujme jednotlivcov o tvorivý, spravodlivý, humanistickými hodnotami definovaný pokrok. Slobodný jednotlivec (bez obmedzení civilizáciou či spoločnými potrebami a záujmami) je – podľa všeobecnej mienky – liberálnou doktrínou. Chcem sa Vás spýtať, kedy sa snaha po oslobodení človeka od nespravodlivosti a jeho zápas za politickú a ekonomickú slobodu stáva extrémizmom?

A záver Vaše definície: „Typickým znakom ľavicového extrémizmu je rozširovanie princípu rovnosti na všetky oblasti života a pre všetkých ľudí. Zdôrazňovaním elementárnej ľudskej rovnosti sa síce zhoduje s princípmi demokratického ústavného štátu, avšak z tohto princípu vyvodzuje dôsledky, ktoré nie sú zlučiteľné s charakterom demokratického právneho štátu.“ Z uvedeného vyplýva, že považujete za extrémizmus princíp rovnosti v niektorých oblastiach života a že sa rovnosť netýka všetkých, ale iba niektorých ľudí. Môžem Vás požiadať o uvedenie tých oblastí života, kde je rovnosť Vaším ministerstvom zakázaná? Taktiež Vás prosím, aby ste uviedli, ktorí ľudia nemajú podľa Ministerstva vnútra SR rovnaké práva? Akými vlastnosťami sú títo ľudia a ich skupiny definované, či ide o ich spoločenské postavenie, majetkové pomery alebo iné charakteristiky (politické názory a pod.)? Keďže vlastnosti sa nutne prejavujú, zaujíma ma, ktoré dôsledky rovnosti sú nezákonné, nezlučiteľné s Vaším „právnym“ štátom. Prosím Vás o uvedenie dôsledkov rovnosti, ktoré Vaše ministerstvo znepokojujú, a ktoré teda považuje za nutné zákonom postihovať?

Vážený pán minister,

keďže Váš úrad plní definovaním „extrémizmu“ funkciu „ministerstva pravdy“ a ústavné práva občanov a ustanovenia Listiny základných práv a slobôd svojimi rozhodnutiami relativizuje, chcem Vás požiadať o informáciu, kto tvorí a riadi tím, ktorý sa zaoberá definovaním povolených a nepovolených názorov. Keďže tieto názory zakladajú cenzúrne opatrenia, ktoré štát realizuje a najnovšie aj trestné stíhanie, považujem za potrebné, aby verejnosť viedla diskusiu o týchto hodnotách priamo s tými, ktorých rozhodnutia môžu ovplyvniť životy tisícov ľudí, ale aj budúcnosť Slovenska.

V Ústave SR v čl. 12 (4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. V čl. 26 (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (3) Cenzúra sa zakazuje. (31) Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. (32) Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.

Prvá hlava Listiny…- Všeobecné ustanovenia Čl.1 Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Čl.2 (1) Štát je založený na demokratických hodnotách a nesmie sa viazať ani na výlučnú ideológiu ani na náboženské vyznanie.

Zdroj: protiprud.sk