Migrantská invázia tentoraz z východu: Milióny Ukrajincov sú pripravené vyraziť na Západ. Kyjevská mafia si už balí kufre

PETR HÁJEK upozorňuje na veľmi nebezpečnú ukrajinskú kartu, s ktorou hrajú podnikatelia spolu s vládami a Bruselom, hoci nás môže stáť bezpečie aj domovy.

Aj keď presne nevieme, o čom sa pred pár dňami telefonicky rozprávali Donald Trump so (západo)ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, neoficiálne správy tvrdia, že to pre kyjevského čokoládového princa nebol príjemný rozhovor. Niečo môžeme vytušiť aj z toho, že útok na Doneckú ľudovú republiku, ktorý Porošenko spustil práve preto, aby si taký telefonát vynútil, vzápätí zoslabol. 

Takže hoci boli boje podľa pozorovateľov najprudšie od roku 2014, aktuálne to nevyzerá, že by (bez Nulandovej, Bidena, Kerryho a spol.) bezprostredne hrozilo vypuknutie konfliktu s Ruskom – ako zámienka na veľkú vojnu. Čím nižšia je teraz pravdepodobnosť pochodu banderovských oddielov za ruské hranice, tým pravdepodobnejšie naopak je, že sa Ukrajinci vydajú opačným smerom – na Západ.

Politická a hospodárska situácia na Ukrajine je katastrofálna. V podstate sa môže kedykoľvek skončiť ekonomickým a spoločenským rozvratom krajiny a exodom miliónov rukojemníkov pučistickej vlády do strednej Európy. V tej istej chvíli nemá česká vláda nič lepšie na práci než – podobne ako jej imigrantský mentor Angela Merkelová – volať svoje „Vitajte, utečenci, my to zvládneme!“. Robí to len formálne trochu inou metódou – vlastne oveľa nebezpečnejšie.

Vylúpený krám

Osud veľkej krajiny na hraniciach so Slovenskom (rozlohou prevyšujúcou Francúzsko) je po jej oddelení od bývalého Sovietskeho zväzu šialený a tragický. Jasne o tom hovoria aj chladné demografické dáta. Dnes má Ukrajina nejakých 40 miliónov obyvateľov. Lenže ešte v roku 1993 to bolo 52 miliónov! Miera úmrtnosti patrí k najvyšším na svete. Celková výška mortality sa pohybuje na úrovni afrických krajín a je vôbec najvyššia v Európe. Aj v počte samovrážd patrí Porošenkov protektorát k svetovej špičke. 

Podstatným faktorom znižovania počtu obyvateľov je však v uplynulom desaťročí aj emigrácia. A to už sa nás týka celkom bezprostredne. Momentálne je v ČR (legálne) asi 150 000 Ukrajincov, desaťtisíce ďalších tu žijú a pracujú načierno (na Slovensku je to z dôvodu slabšej ponuky pracovného uplatnenia zatiaľ menej ako 15-tisíc, ale situácia sa môže v tejto súvislosti čoskoro zmeniť). Išlo vlastne o predvoj migračnej invázie. Len sa o tom nepísalo a nehovorilo. A vzhľadom na kultúrnu a duchovnú blízkosť týchto slovanských národov a relatívne bezproblémové spolužitie s onou „menšinou“ nevznikali ani dramatické problémy, ktoré vidíme s prevažne moslimskými imigrantmi v Nemecku. 

Po prvej „farebnej (oranžovej) revolúcii“ v roku 2004, prvom zvrhnutí demokraticky zvoleného prezidenta Viktora Janukovyča a dosadení prozápadného Viktora Juščenka (s premiérkou „plynovou princeznou“ Julijou Tymošenkovou) prišla aj prvá vlna rozkrádania ešte relatívne bohatej krajiny. Po Janukovyčovom opätovnom zvolení a jeho opätovnom zvrhnutí (Nulandová priznala, že len na jeho prípravu USA investovali 5 miliárd dolárov) však nastalo lúpenie vo veľkom. Tentoraz si museli totiž prísť na svoje nielen pučisti, ale aj ich západní protektori. Dnes je Ukrajina vydrancovaná na kosť.

Hrôza z „inventúry“

V telefonickom rozhovore vraj Donald Trump „zapôsobil“ na Porošenka najmä zmienkou o chystanom audite americkej finančnej pomoci. Je to podľa neho strašný úder pod pás. Všetci predsa vedia, že desiatky miliárd dolárov – domnele pre armádu a hospodárstvo už raz rozkradnutej krajiny – skončili vo vreckách oligarchov, Porošenka a jeho blízkych. To bola cena za to, že Ukrajina sa stane kladivom – a prípadne vojnovou rozbuškou – Obamovej (respektíve predpokladanej Clintonovej) administratívy proti Rusku. A teraz toto? To je vďaka? 

Taký Brusel, to je iný pusipajtáš! Na oficiálnych stránkach Európskej komisie z októbra minulého roka uverejnili správu o výsledkoch „auditu“ Skupiny na podporu Ukrajiny (SGUA). Dočítame sa v nej o veľkých „úspechoch Ukrajiny pri uskutočňovaní reforiem“. Hlavne tých, na ktorých sa podieľala bratská EÚ – predovšetkým finančne. Zjavne sa „výskumníci“ neopýtali ani jediného normálneho občana, ale hovorili len s vládnymi úradníkmi (ak vôbec s niekým). 

Urobila to za nich nečakane kanadská vláda. Pred pár mesiacmi zaplatila veľký prieskum verejnej mienky, ktorý na objednávku amerického International Republican Institute uskutočnila agentúra Rating Group Ukraine. Chceným výsledkom malo byť potvrdenie bruselského optimizmu. Dá sa preto predpokladať, že čísla prieskumu sú značne optimisticky preexponované – no aj napriek tomu jednoznačné a zdrvujúce: 

72 % Ukrajincov si myslí, že ich krajina ide zlým smerom, len 11 % si myslí opak. Tri štvrtiny občanov odmietajú politické kroky prezidenta Porošenka, v prípade premiéra je to až 87 % (!). Len dve percentá Ukrajincov sú presvedčené o tom, že hospodárska situácia krajiny sa v uplynulom roku zlepšila. A len 8 % z nich dúfa, že tento rok môže nastať zlepšenie.

Kedy sa dajú do pohybu?

Jedno číslo z tohto prieskumu by nás však malo obzvlášť zaujímať: Zo 40 miliónov súčasných obyvateľov je štyridsať percent – teda 16 miliónov (!) – rozhodnutých odísť z vlasti za prácou do Európy. Ale čo je ešte dôležitejšie: Tri štvrtiny z nich sú rozhodnuté navždy zostať v krajine, kde si nájdu prácu! 

Napriek tomu, že ide o mainstreamový prieskum zorganizovaný a financovaný politicky superkorektnou kanadskou vládou, tieto čísla u nás nikto ani nekomentoval, ani nepublikoval. Dokonca sa ani nikto nezaoberá ďalšími hrozivými dátami, ktoré sa už bezprostredne dotýkajú aj našich peňaženiek, lebo z nich v podobe daní odvádzame každoročne miliardy eur do Bruselu: 

Porošenko a jeho pučistickí oligarchovia dostali v uplynulých troch rokoch pravidelnú (nevratnú!) pôžičku 200 miliónov eur. Ale to je len tak na cigarety. Pretože súčasne vyfasovali 7 miliárd eur pôžičiek (garantovaných Bruselom) od Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Ďalších 5 miliárd od nej dostanú ešte tento rok a v roku 2018. 

Tieto peniaze, pochopiteľne, nikdy nesplatia – takže bude platiť EÚ, ktorá za nich ručí. Ukrajina sa tak stala vôbec najväčším príjemcom „zahraničnej pomoci“ z peňazí európskych daňových poplatníkov. Toľko momentálne stojí Brusel lojalita oligarchov. Nie ukrajinských občanov. Tí z toho neuvidia – tak ako doteraz – ani cent. Je preto logické, že sa čoskoro dajú do pohybu. Otázka neznie či, ale KEDY.

rightMerkelovci vo vládach aj v priemysle

Toto všetko národné vlády, samozrejme, vedia. Rovnako ako celý bruselský aparát. Preto sa tak dušujú, že Porošenko a jeho spoluvládcovia splnia každú chvíľu podmienky pre „bezvízový styk“, ktorý je jedným zo spôsobov, ako celý nevratný exodus odštartovať. Prvá na rade bude tentoraz celá stredná Európa. Práve tu si už v podobe desaťtisícov imigrantov vytvorili Ukrajinci „rodinné zázemie“. Je to rovnaký efekt ako v Nemecku, Francúzsku, Švédsku a spol. – len s tým rozdielom, že nejde o moslimov. Ale má nás to upokojiť? 

Česká vláda sa zatiaľ usiluje zo všetkých síl o to, aby dovtedy prišlo čo najviac Ukrajincov. Práve schválila vyslanie ďalších štyroch referentov na ľvovský konzulát a prijatie jedenástich úradníkov na vnútro, aby žiadosti ukrajinských občanov o povolenie pracovať v ČR boli vybavované rýchlejšie. Údajne tak reaguje na naliehavé potreby českých (veľko)podnikateľov, ktorým chýbajú pracovné sily. 

Sú to čisto merkelovské lži. A aj keby neboli: Prečo by mali deväťdesiatdeväť percent českých a moravských občanov zaujímať potreby súkromných firiem? Je azda štát servisom pre nich – alebo má zaistiť domovy a bezpečie pre všetkých? Nehovoriac o tom, že je stále dosť nezamestnaných domácich. Ale majitelia podnikov netúžia špeciálne po Ukrajincoch preto, že by nemali odkiaľ odinakiaľ brať – alebo že by sa nemohli presunúť za pracovnými silami do zahraničia.

Mafia si už balí kufre

Vtip je v niečom inom. A je to také „hmatateľné“, že si to už (okrajovo) všíma aj mainstream: „Zamestnávatelia by mali povedať úplnú pravdu. Nejde im o pracovnú silu, ale o lacnú pracovnú silu. Grék alebo Španiel je pre nich neprijateľný, pretože chce patričný príjem. A preto sa stavia pred zraky ministrov modla jedinej a spásnej krajiny – Ukrajiny,“ vysvetľuje na webe Euro.cz P. Weikert. 

A populárny česko-americký novinár Erik Best k tomu pomerne vtipne dodáva: 

„Mnoho spracovateľských podnikov by zrejme tvrdilo, že česká vláda bráni bežnému fungovaniu spoločenského poriadku tým, že do krajiny nepúšťa viac Ukrajincov. Ale keby sme prijali myšlienku, že nemôžeme diskriminovať tých, ktorí prekračujú hranice, ako môžeme ospravedlniť zvláštny prístup k Ukrajincom? Nejde o formu obrátenej diskriminácie Gruzíncov, Moldavcov, Rusov atď.? Je v dnešnom antitrumpovskom svete ešte vôbec miesto pre víza a pracovné povolenia?“

Veľký exodus je skrátka pripravený. So státisícmi a miliónmi sa k nám, pochopiteľne, presunie aj veľmi vyspelý ukrajinský organizovaný zločin. Povestná ostrá a brutálna mafia. Nepôjde len o bezpečie, ale doslova o domovy.

Čoskoro to vypukne

Národné vlády majú v ostatných mesiacoch svojej existencie za úlohu vytvoriť pre „utečencov“ z východu čo najlepšie podmienky. Bude to napokon slúžiť ako argument pre Merkelovú a spol. A keď si začneme (neskoro) zúfať, zavrie nemecké hranice, aby sa k nej Ukrajinci nedostali. Potom nasadí pádny argument: Pozrime sa, holúbkovia, predtým ste vy nechceli našich migrantov, teraz nechceme my tie vaše milióny „utečencov“. Čo poviete na kvóty? Už ste zmenili názor? 

Prípravy sú skrátka v plnom prúde. 

Čoskoro to vypukne.

Zdroj: protiprud.sk

  • Assange znova udiera do CIA

    06:40 | 28.04.2017 | Norbert Lichtner

    Julian Assange obvinil Mike Pompea z vyhlásenia vojny slobode prejavu.