Merkelová: Statoční ľudia v ČSSR prispeli k zjednotenej Európe

Udalosti z augusta roku 1968 je podľa šéfky nemeckej vlády nutné vidieť v súvislosti s dianím v NDR v roku 1953, Maďarsku v roku 1956 alebo Poľsku v roku 1981.
20.08.2018 | 14:52

Okupáciu Československa vojskami krajín Varšavskej zmluvy v roku 1968 považuje nemecká kancelárka Angela Merkelová za smutné vyvrcholenie politiky útlaku zo strany Sovietskeho zväzu. Statoční ľudia v Československu podľa nej v ďalších rokoch prispeli k zjednotenej Európe.

Invázia, na ktorej sa podieľali aj jednotky vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky, podľa Merkelovej násilne ukončila hnutie, ktoré presadzovalo socializmus s ľudskou tvárou. „Z pohľadu spolkovej vlády je to smutné vyvrcholenie politiky útlaku zo strany Sovietskeho zväzu a jeho spojencov,“ tlmočil v pondelok názor Merkelovej jej hovorca Steffen Seibert.

Udalosti z augusta roku 1968 je podľa šéfky nemeckej vlády nutné vidieť v súvislosti s dianím v NDR v roku 1953, Maďarsku v roku 1956 alebo Poľsku v roku 1981. „Všetky tieto veľmi rozdielne historické udalosti majú spoločné to, že sa ľudia za železnou oponou nechceli zmieriť so svojím osudom, ktorý im vnucovali elity komunistickej strany,“ je presvedčená kancelárka.

Usudzuje, že rok 1968 priniesol aspoň v zárodku požiadavky, ktoré sa potom naplnili v roku 1989, kedy sa presadila vôľa ľudu. Išlo najmä o túžbu prekonať komunistický režim a žiť v demokracii a slobode.

Dnes sú podľa Merkelovej Nemecko aj Európa našťastie zjednotené. „A je úplne jasné, že statoční ľudia v dnešnom Česku a na Slovensku k tomu veľa prispeli – svojím pasívnym odporom proti okupantom a aktívnym bojom za presadenie Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE – z roku 1975) – že vytrvali tak dlho, až sa predsa len otvorila brána do slobodnej Európy,“ myslí si šéfka nemeckej vlády.

Jej hovorca v pondelok tiež pripomenul osud politických utečencov z Československa, ktorí po okupácii v roku 1968 dostali azyl na západe Nemecka a po roku 1989 sa stali staviteľmi mostov medzi Berlínom, Prahou a Bratislavou.

Zdroj: ČTK