V sobotu 7. júla sme sa vybrali s priateľmi na Devín. V apríli minulého roku totiž po rokoch upravili a sprístupnili aj horný hrad, odkiaľ máte sútok Moravy a Dunaja ako na dlani. Tešili sme sa na pekný zážitok, dokonca mala byť opäť akcia Rytieri na Devíne.
Zdanlivo sem nepatrí incident, ktorý sme mali s mestskými policajtmi pred vstupom do areálu. Modrí policajti za ten svet nechceli pustiť naše malé červené auto na parkovisko, vraj je tam už plno. Nebolo, nuž sme sa chvíľu naťahovali. Počas toho veselo na parkovisko pustili asi tri čierne „esúvéčka“. Vyžiadali sme si dopravných policajtov, ktorí po desiatich minútach prišli a, samozrejme, nás na parkovisko pustili. Miesto tam bolo. A nie jedno.
Vystúpili sme a ovalil nás ohlušujúci maďarský prejav. Najprv sme si mysleli, že ide asi o tlmočenie podujatia do ďalších jazykov, no keď sme začuli „... Trianon... Magyarországh... Felvidék... Trianon... “ a videli maďarské a uhorské (!) vlajky, pochopili sme.
Pod starobylým Devínom, národným symbolom slobody a kultúry, si maďarskí iredentisti (inak, väčšina áut a hlavne motoriek, lebo sa to tam hemžilo motorkármi, mala slovenské evidenčné značky okresov Dunajská Streda, Galanta a Trebišov) opäť liečili svoje staré rany. Veľké pódium a z neho plamenné reči, pod pódiom na trávnatej ploche spomenuté vlajky (najväčšie, aké len dokážete v ruke udržať) a akože ukážky rytierskych kúskov, ktoré, podľa zopár postavičiek so zelenými tričikami s nápismi „Hagyományörö egyesület ‒ Felvidéki huszár és“, pripravilo „Kultúrne združenie ‒ Hornouhorskí husári.“
Prečo práve pod Devínskym hradom? Čítam dejiny Devína odpredu i odzadu, s týmto hradom nie sú nijako spojení. A malý Hún s bičom v ruke, lebo taký „rytier“ sa tam publiku predvádzal, už ani omylom.
Neďaleko nás stojí starostka Devína Ing. Ľubica Kolková. Tvrdí, že ona za nič nemôže, akcia je vraj nepovolená, neohlásená, ale je na súkromnom pozemku a nevie, čo má robiť. Osobu starostky však dokresľuje fakt, že pred štyrmi rokmi zámerne narušila Národné slávnosti na Devíne, keď z pódia žiadala selektovať hostí.
Pýtam sa policajtov, teraz už tých zelených, štátnych, ktorí tu postávajú a postávajú (ospravedlňujem sa, no napadlo mi prirovnanie, ktoré kedysi jeden veliteľ vykrikoval na vojakov : „Ste ako údy v teplej vode! Tiež len stoja...“), že či im neprekáža, že toto je štvavá iredentistická akcia, navyše neohlásená. Jeden z policajtov mi odpovie, že nerozumie po maďarsky. Tak mu vysvetľujem, že niektoré slová sú jasné, rovnako vlajky, nehovoriac o tom, že už dávno tam mohol byť tlmočník. Čo budú robiť, keď sa budúci moslimskí prisťahovalci budú po arabsky či ako dohadovať komu prvému ušmyknú hlavu? Tiež budú stáť ako v teplej vode, lebo nerozumejú po arabsky?
Volám na číslo 158 a nahlasujem podozrenie, že tu dochádza k napĺňaniu paragrafu o hanobení národa, nie som si istá, či nejde dokonca o spojenie sa s „cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“, keď sa neustále spomína meno Orbán.
Keďže volám na políciu mobilom z podujatia, ktoré je ozvučené, akoby mali požičané reproduktory od Rolling Stones, nehovorím potichu, áno, asi kričím, lebo nepočujem ani vlastné slová. Policajtka v telefóne rieši, že mám hovoriť tichšie, že mám odísť z akcie do nejakého tichého kúta a volať odtiaľ... Nič sa nerieši ani nasledujúcu polhodinu. Akurát, že motorkári si teraz fotia a natáčajú mňa. Sú milí, hovoria mi slečna.
Policajti mi hovoria pani a pýtajú sa ma, čo mi prekáža, keď ma nikto nenapáda. A vraj majú brožúru, kde sú extrémistické symboly, a nič také tu nevidia. Hm, čiže ak by som na Devín prišla v tričku s keltským krížom (Kelti osídľovali Devín od 1. do 4. storočia), tak ma zbalia, lebo symbol je v príručke, ale zjavnú provokačnú akciu maďarskej iredenty nechajú tak. Tá nestojí ani za pokutu. Na vlastencov však páky sú.
Žijeme v krajine, kde právo neexistuje. Policajti, ktorí by nás mali chrániť (nielen vtedy, ak ma niekto chce ovaliť tĺčikom po hlave, ale aj vtedy, keď mi niekto pľuje na moju históriu a robí si nárok na moju zem), na nás kašlú, starostka, ktorá tri týždne vie, že v jej obci sa takáto akcia udeje, neurobí nič a hrá mŕtveho chrobáka. Ako to, že nikde nie je žiadna televízia, žiadny novinár, nič? Stačilo požiadať o pomoc bulvár, veď teraz je uhorková sezóna, aspoň by mali o čom písať.
Mimochodom, akcia sa konala na súkromnom pozemku, ktorý vlastní firma Roxy Invest s.r.o. od roku 2005. Jej dvaja spoločníci Ondrej Hrnčiřík a Peter Chrum figurujú ako spoločníci či konatelia mnohých ďalších firmách.
Zdá sa, že im je úplne jedno, komu prenajmú pozemok. Alebo aj nie. Práve preto sa natíska, ako je možné, že mesto, respektíve mestská časť nemôže (nevie, nechce) nič robiť s pozemkami pod národnou kultúrnou pamiatkou, národným symbolom, a nemôže (nevie, nechce) ovplyvniť čo a kto tu bude vydávať za kultúrne podujatie či výsostne súkromný večierok.
Zuzana Huďová
