List Štefana Harabina adresovaný generálnemu riaditeľovi RTVS Jaroslavovi Rezníkovi

12.12.2017 | 10:47
  0
Harabin sa chystá vypracovať podanie na Ústavný súd ohľadom zrušenia povinnosti platiť koncesionárske poplatky ak nezačne RTVS informovať objektívne.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP) vo svojej judikatúre uvádza, že médiá majú významnú a nezastupiteľnú úlohu v demokratickej spoločnosti.

Médiám patrí úloha oznamovať pri rešpektovaní svojich povinností a zodpovednosti informácie a myšlienky týkajúce sa otázok vo všeobecnom záujme.

JUDr. Štefan Harabin, Záhradnícka 74, 821 08 Bratislava

Bratislava, 11. decembra 2017

Rozhlas a televízia Slovenska

do rúk – generálneho riaditeľa RTVS

Mlynská dolina 

845 45 Bratislava

 

Žiadosť o poskytnutie priestoru v spravodajsko-publicistickej relácii 

Vážený pán

PhDr. Jaroslav Rezník

Obraciam sa na Vás so žiadosťou o poskytnutie priestoru v spravodajsko-publicistickej relácii, kde by sa diskutéri zaoberali vojnovým konfliktom v bývalej Juhoslávii, ktorý sa odohral v rokoch 1991 až 2001. 

Takto vytvorená a odvysielaná relácia by vytvorila priestor na diskusiu expertov z rôznych oblastí, či už vojenských, politických, politologických alebo právnych. Týmto by Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej len „RTVS“) umožnila slovenskej verejnosti nezávislú diskusiu zodpovedajúcu zákonu č. 532/2010 Zákona o Rozhlase a televízii Slovenska v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona je RTVS vysielateľom, ktorého poslaním, je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania. Služba verejnosti v oblasti vysielania je poskytovanie programovej služby, ktorú tvoria  aj spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy. Tieto sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a majú prispievať k právnemu vedomiu, etickému vedomiu a v neposlednom rade aj k environmentálnej zodpovednosti verejnosti. Jednou zo zákonných podmienok týchto programových služieb je poskytovať nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov, pričom tieto programy musia odrážať rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov s účelom podpory rozvoja občianskej a vedomostnej spoločnosti.

Moja žiadosť je odrazom nedôsledného informovania médiami tzv. hlavného prúdu, RTVS nevynímajúc. Na generálnu prokuratúru som 8. novembra 2017 osobne podal trestné oznámenie na členov vlády Mikuláša Dzurindu, ktorí hlasovali za poskytnutie vzdušného priestoru na výkon vzdušnej operácie nad teritóriom Juhoslovanskej zväzovej republiky (príloha č. 1). Dodnes som sa nestretol so žiadnou reakciou v médiách RTVS, pričom zahraničné médiá (príloha č. 2) a aj tzv. alternatívne média (príloha č. 3) sa touto témou už zaoberali. 

Ústava Slovenskej republiky v článku (ďalej len „čl.“) 26 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie. 

Účelom práva na informácie je zaručiť šírenie informácií medzi ľuďmi. Vo vzťahu slúžiacom na prenos informácie sa zaručuje právo informáciu rozšíriť, ako aj právo informáciu dostať (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalej len „ÚS SR“, z 11 marca 1999, PL. ÚS 15/1998). Informovanosť jednotlivcov sa zabezpečuje tromi spôsobmi. Jednotlivci majú právo informácie vyhľadávať svojou vlastnou činnosťou. Zároveň majú právo na informácie od orgánov verejnej moci. A hlavne jednotlivci majú právo na sprostredkované informácie, ktoré im poskytujú masmédiá. Pokým „súkromné médiá z hľadiska uplatnenia práva na informácie majú právo úvahy, či určitú informáciu, ktorá má povahu informácie vo verejnom záujme, sprostredkujú osobám oprávneným prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie, zatiaľ v duálnom systéme organizácie elektronických médií verejnoprávne médiá majú povinnosť zabezpečiť šírenie informácií verejného záujmu“ (Nález ÚS SR z 11. marca 1999, PL. ÚS 15/1998.). 

Podľa vyjadrenia ÚS SR je „vecou verejnou nielen všetka agenda štátnych orgánov a štátnych inštitúcií, ale aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote, napr. činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov alebo kandidátov či čakateľov na tieto funkcie; vecou verejnou je aj umenie vrátane novinárskych aktivít a showbiznisu a ďalej všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu a majú byť verejne posudzované. (Nález ÚS SR zo 7. júla 2011, IV. ÚS 302/2010, ZNUÚS 2011).

Vec verejného záujmu sa identifikuje nielen prostredníctvom subjektu, môže sa identifikovať aj objektom diania. Stotožnenie veci s verejným záujmom je premenlivé v čase. Sú veci trvalo verejného záujmu, dlhodobo i krátkodobo verejne zaujímavé. Spätosť s verejným záujmom je relatívna. Záležitosť individuálneho charakteru sa môže stať vecou verejného záujmu zmenou príčinnej súvislosti či zmenou počtu, zvýšením výskytu, pôvodne ojedinelého javu. Podstatou je, že verejný záujem sa neustanovuje verejnou mocou. Verejná moc nepriznáva status verejného záujmu, ani neschvaľuje určitú otázku za vec verejného záujmu. Záležitosť sa stáva vecou verejného záujmu neformálne, lebo sa stane zaujímavou pre verejnosť. 

V prípade výkonu ústavných alebo zákonných právomocí verejných činiteľov na verejnosti ide totiž o takú ich činnosť, ktorá podlieha rôznym služobným príkazom, usmerneniam, ako aj zákonnému režimu kontroly buď odbornej, alebo laickej verejnosti. Verejnosť sa k spôsobu, akým verejní činitelia vykonávajú svoje ústavné alebo zákonné právomoci, môžu vyjadrovať napríklad prostredníctvom otázok, sťažností a pod. Otázkou verejného záujmu je preto slobodné získavanie informácii o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci, alebo inú činnosť. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci, resp. inú činnosť vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou. 

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP) vo svojej judikatúre uvádza, že médiá majú významnú a nezastupiteľnú úlohu v demokratickej spoločnosti. Médiám patrí úloha oznamovať pri rešpektovaní svojich povinností a zodpovednosti informácie a myšlienky týkajúce sa otázok vo všeobecnom záujme. Prenechávať informovanie verejnosti na iné médiá by mohlo hraničiť so zakazovaním šíriť určité informácie. Toto by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky, keď zakázané informácie by mohli byť dostupné rôznymi inými spôsobmi, avšak bez toho, aby ich rozširoval kvalifikovaný personál, čo znamená, že takto šírené informácie môžu verejnosť uviesť do omylu.

Neuverejnenie informácií môže mať negatívny dopad na verejnosť, keďže táto sa môže dostať k informáciám vďaka alternatívnym zdrojom. Toto by mohlo vytvoriť podmienky,  ktoré by mohli viesť k porušeniu práva prijímať a rozširovať informácie podľa čl. 10 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej len „Dohovor“), ktorým je Slovenská republika viazaná. Právo na informácie a právo na slobodu prejavu, ktoré Dohovor garantuje, sa musia uplatňovať v kontexte celého Dohovoru, čo je vyslovene uvedené v čl. 17 Dohovoru:

„Nič v tomto Dohovore sa nemôže vykladať tak, aby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to Dohovor ustanovuje.“

Úlohou médií v demokratickej spoločnosti je kontrolovať a odhaľovať previnenia štruktúr verejnej moci. RTVS zvlášť! Ako jediná celoplošná verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania – ako ju definuje zákon, je financovaná z rôznych zdrojov, ktoré stanovuje zákon. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 532/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov príjmy RTVS sú:

úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.

Zákon, ktorý podrobne upravuje túto problematiku, je zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, zákon č. 340/2012 Z. z. V tomto zákone je výslovne uvedené, kto je platiteľom úhrady, ktorej účelom je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania poskytovaných RTVS: 

Platiteľ úhrady je (podľa § 3 a)) fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

Keďže sa tento odsek vzťahuje aj na moju osobu, túto svoju povinnosť si svedomite plním (príloha č. 4 – potvrdenie o platbe úhrady za poskytovanie služieb RTVS). 

Na základe uvedeného Vás žiadam o  vybavenie  žiadosti v tom smere, aby som v spomínanej relácii mohol odprezentovať verejnosti, čo ma viedlo k podaniu spomínaného trestného oznámenia.

Vyjadrujem pozitívne presvedčenie, že ústavné právo na slobodu prejavu a na šírenie  informácii nebudem musieť uplatňovať súdnou cestou, vrátane ústavnoprávneho posúdenia opodstatnenia platiť koncesionárske poplatky . 

S úctou

Štefan Harabin

Trestné oznámenie Štefana Harabina na bývalú Dzurindovu vládu zverejnila 8.11.2017 o 16:30 Infovojna ako prvá.

Prílohy: 

1. Trestné oznámenie podané 8. novembra 2017

2. https://regnum.ru/news/polit/2344709.html

3. http://www.hlavnespravy.sk/o-harabinovom-podani-proti-clenom-dzurindovej-vlady-ktori-hlasovali-za-povolenie-preletov-lietadiel-nato-sa-hovorilo-aj-v-ruskej-dume/1208846

4. https://www.napalete.sk/harabinov-podnet-za-prelety-nato-je-podla-rusov-vitany-precedens/

5. https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/455702-dzurindova-vlada-celi-trestnimu-oznameni-kvuli-bombardovani-jugoslavie.html

6. Potvrdenia o platbe za september, október a november 2017

 


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti