Od skončenia studenej vojny dúfa Moskva v medzinárodný mier a spoluprácu, ale určité rozhodnutia a kroky západných partnerov viedli k rozdeleniu v Európe a do značnej miery vyvolali ukrajinskú krízu. Vyhlásil to 13. júla ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.
“Začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia sa Spojené štáty a ich spojenci rozhodli vyhlásiť za víťazov studenej vojny a odmietli spolupracovať na vytvorení rovnocennej a nedeliteľnej bezpečnosti. Namiesto toho sa však rozhodli posúvať deliace čiary bližšie k ruským hraniciam,” uviedol Lavrov na berlínskej konferencii “Rusko a EÚ v meniacom sa svete”.
Táto politika bola podľa jeho slov realizovaná jednak rozšírením NATO a tiež prostredníctvom programu EÚ s názvom Východné partnerstvo. V tejto súvislosti dodal, že štáty vo východnej Európe boli nútené rozhodnúť sa, že buď podporia Rusko alebo Západ.
“Široko vyprovokovaná ukrajinská kríza sa stala priamym dôsledkom tejto krátkozrakej politiky Washingtonu a Bruselu,” vysvetlil šéf ruskej diplomacie.
Povedal tiež, že plnenie Minských dohôd na vyriešenie konfliktu na Ukrajine by mohlo zároveň prispieť k znižovaniu napätia na európskom kontinente. “Horlivosť Kyjeva dodržiavať svoje záväzky v rámci mierovej dohody je sporná,” dodal ruský politik a vyjadril nádej, že “Nemecko a Francúzsko, ako partneri v normandskom formáte, a rovnako aj Spojené štáty, ktoré majú osobitný vplyv na garnitúru v Kyjeve, využijú svoje prostriedky na zmenu situácie”.
Najvyšší predstaviteľ ruskej diplomacie pripomenul, že Moskva chce, aby bola Ukrajina “normálnym demokratickým štátom”, ale v súčasná moc v Kyjeve je podľa jeho mienky “do značnej miery v rukách radikálov, ktorí nedodržiavajú nič, vrátane ich najvyššieho veliteľa”.
“Chceme, aby bola Ukrajina stabilným štátom, v ktorom všetky menšiny, vrátane jazykových, náboženských a etnických, žijú slobodne a uplatňujú práva vyplývajúce z medzinárodných dohovorov,” zdôraznil Lavrov.
“Po odmietnutí myšlienky multipolárneho sveta a zvolenia konať vo vlastných záujmoch elita západného sveta presadzovala politiku, aby ekonomicky a politicky ovládla Rusko. Bezpečnostné hrozby nezmizli, avšak objavili sa nové,” dodal diplomat s tým, že svet sa dodnes týmito hrozbami zaoberá.
Nespokojnosť na národnej aj globálnej úrovni na pozadí neriešených problémov vytvára podľa jeho názoru extrémistické nálady. “Bezprecedentný nárast teroristickej hrozby vyvolala politika Západu nielen na európskom kontinente, ale aj na Blízkom východe a v severnej Afrike”. Na ilustráciu uviedol situáciu v Iraku, Líbyi a Sýrii.
Minister tiež kritizoval západné sankcie proti Rusku a povedal, že musí “pripomenúť, že zavedenie sankcií je výsadným právom Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa používajú čisto v záujme zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti”. Západ sa však rozhodol vynútiť si tieto obmedzenia voči Moskve, čím sa mnohí ľudia v Európe “stali obeťami geopolitických hier”.
“Nebudeme sa zaoberať rokovaniami o niektorých podmienkach na zrušenie sankcií. Nie je ruským charakterom, aby niekomu upieralo svoje právo, takže ak a keď EÚ uzná dôležitosť návratu k normálnym vzťahom s Ruskom, Moskva neodmietne spolupracovať,” uzavrel Sergej Lavrov.
Tomáš Hlaváč
Zdroj: narodnenoviny.sk
