Pokiaľ ide o konflikt v Azovskom mori, dôležité je deeskalovať napätie, zistiť fakty a vyvodiť zodpovednosť na základe medzinárodného práva a prijať opatrenia, aby sa to už neopakovalo.
Po rokovaní vlády to uviedol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák s tým, že už zaznievajú hlasy aj na sprísnenie sankcií proti Rusku, ale začať protisankciami by bolo krátkozraké. Zároveň informoval, že Európska únia a Severoatlantická aliancia pripravujú vyhlásenia.
„Problém je, že ruská strana považuje Krym za svoje územie a my všetci za ukrajinské, takže v tomto sa nedokážu zhodnúť. Dôležité je, aby sme sa dohodli na pravidlách, aby k takýmto situáciám nedochádzalo,“ povedal šéf slovenskej diplomacie.
„Také hlasy zo strany niektorých krajín EÚ a NATO zaznievajú. Nie je to na stole, ale je to vo vzduchu,“ povedal na otázku o protiruských sankciách.
Slovensko nepôjde proti jednote EÚ a NATO
Premiér Peter Pellegrini už avizoval, že hoci je to zatiaľ hypotetická otázka, ak by k tomu reálne došlo, Slovensko by nešlo proti jednote EÚ a NATO.
„Ja stále hovorím, že sankcie sú nástroj politiky, ale nie prvý. Základom sú fakty, vyvodenie zodpovednosti. Sankcie majú byť prijaté vtedy, keď je jasne ukázané, že niekto porušuje medzinárodné právo a odmieta zmeniť svoje správanie. Začínať sankciami je krátkozraké, lebo potom na čo je diplomacia?“ pýtal sa Lajčák.
Priznal však, že šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov už sprostredkovateľa konfliktu odmietol, pretože podľa neho ide o problémy iba medzi Kyjevom a Moskvou.
Konflikt nemení program predsedníctva
Lídri Normandskej štvorky – Francúzska, Nemecka a zmieňovaných krajín si tak v krátkom čase za jeden stôl nesadnú. Fórum na diskusiu však môže byť Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej budeme od januára predsedať.
„Ak by sa to stalo po novom roku, všetci pozerajú na nás, a my budeme navrhovať kroky. Apelujeme na zodpovednosť, na dodržiavanie medzinárodného práva. Aj tie vyhlásenia EÚ a NATO budú dostatočne jasné,“ povedal Lajčák s tým, že najnovší konflikt však nemení program nášho predsedníctva, ktoré si kladie za cieľ čo najviac pomôcť obyčajným ľuďom postihnutým konfliktmi.
„Vznikajú otázky, či by sa nemal rozšíriť mandát stálej pozorovacej misie, ktorá monitoruje na zemi. Sú tu návrhy, aby sa rozšíril na monitoring na mori. Ja sa nebránim takej debate, mali by sme povedať pre a proti. Pokiaľ by taký mandát bol daný, mali by svoje oči a uši aj na mori,“ vysvetlil Lajčák.
Incident v Kerčskom prielive
Situácia v Kerčskom prielive medzi Azovským a Čiernym morom sa vyostrila večer z nedele na pondelok, keď sa cezeň snažili preplávať tri ukrajinské lode plaviace sa z Odesy na pobreží Čierneho mora do Mariupoľa na pobreží Azovského mora a zaútočilo na ne ruské námorníctvo. Rusko tvrdí, že prieliv dočasne uzatvorilo, ale Ukrajinci túto dočasnú uzáveru nerešpektovali.
Do jedného ukrajinského remorkéra narazila ruská loď a poškodila mu motor, na dva ukrajinské delové člny Rusi strieľali a všetky tri lode nakoniec zadržali. Podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov Rusi zadržali 23 námorníkov, pričom šesť pri incidente utrpelo zranenia, dvaja z nich vážne. Ruská tajná služba FSB tvrdí, že zranenia utrpeli traja ľudia.
Incident zvýšil napätie, ktoré sa medzi krajinami vystupňovalo po ruskej anexii Krymu v roku 2014 a podpore separatistických povstalcov na východe Ukrajiny. Obe krajiny sa navzájom obviňujú z nedeľňajšieho incidentu. Kyjev už zaviedol na 30 dní v niektorých oblastiach stanné právo.
Zdroj: SITA
