V súvislosti s úmrtím amerického senátora prinášame krátky exkurz do nedávnej minulosti:

Afganistan a Irak

Ako je známe, všetci americkí senátori (okrem Barbary Leeovej) hlasovali za to, aby prezident George W. Bush dostal právomoc napadnúť po 11. septembri 2001 Afganistan. Samotná invázia však Johna McCaina neuspokojila.

Napriek svojim tvrdeniam z roku 2014, že vojna v Iraku by sa v prípade jeho zvolenia za amerického prezidenta v roku 2000 pravdepodobne neuskutočnila, spomínané vyhlásenie v súvislosti s jeho výrokmi sa sa zdá byť absurdné. Dňa 12. septembra 2001 sa McCain objavil v televízii MSNBC, kde prezentoval rozsiahly zoznam krajín, ktoré považoval za útočisko pre teroristov z al-Káidy. V uvedenom zozname sa okrem Iraku objavili aj ďalšie štáty.

Sýria

Jednou z nich bola Sýria. Krátko po vypuknutí Arabskej jari sa McCain spoločne s ďalším senátorom a partnerom vo vojnových zločinoch Lindseym Grahamom, našli spoločnú reč so sýrskou opozíciou. Po tom, ako Spojené štáty podporili protesty v Sýrii, McCain a Graham začali vyzývať k vyzbrojeniu Sýrskej oslobodzovacej armády (FSA) a ďalších povstaleckých skupín.

Líbya

Ďalším prípadom bola intervencia NATO v Líbyi. Menej ako rok pred výzvami na dodávku zbraní sýrskym rebelom, podporil bombardovanie a vytvorenie bezletových zón v Líbyi. McCain dokonca presadzoval tvrdšie kroky voči tejto krajine, ktorá sa vďaka následnej anarchii stala domovom islamského štátu a novodobého otroctva.

Západná a stredná Afrika

McCain bol šíriteľom "vojny proti terorizmu" aj v iných častiach Afriky. V nich síce priamo nepodporil teroristov, avšak naďalej požadoval väčšiu intervenciu Spojených štátov na celom kontinente.

Tento zoznam zahŕňa krajiny, ktoré zasiahli povstania islamistov, ako napríklad Mali. McCain tiež vyzval na nasadenie špeciálnych síl na záchranu dievčat, ktoré uniesla teroristická skupina Boko Haram v Nigérii. Vyzýval tiež na uskutočnenie intervencie v Sudáne, kde senátor spoločne so svojou manželkou podnikal.

Irán

Ďalším štátom v zozname nenávidelných krajín, o ktorých sa zmienil aj Bushov poradca pre národnú bezpečnosť Paul Wolfowitz, bol Irán. Napriek McCainovým vyhláseniam, že sa modlí za to, aby sa vojna s Iránom neuskutočnila, neprestajne po nej volal. Jeho nepriateľské postoje voči Teheránu označil za príliš „jastrabie“ dokonca aj neokonzervatívny think-tank Cato Institute.

Bosna a Kosove

McCain však nebol spokojný s podporou salafistických džihádistov iba Blízkom východe a v severnej Afrike. Pôsobenie islamistov podporoval aj v rámci celej Európy. Táto jeho snaha odštartovala v polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď bol McCain hlasným podporovateľom vojny v Bosne - čase prezidentovania Billa Clintona.

Senátor nedávno obvinil Rusko zo zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny a vyzval na väčší zásah USA v krajine. Americkú intervenciu podporil aj koncom 90. rokov v Kosove svojimi sympatiami ku Kosovskej oslobodzovacej armáde (UCK) - džihádistickej organizácie s väzbami na al-Káidu.

Ukrajina

Okrem podpory džihádistov na Balkáne otvorene podporoval nacistov a ich pôsobenie v súčasnom ukrajinskom konflikte.

Rusko

Pôvod McCainovej nenávisti voči Rusku siaha až do obdobia studenej vojny. McCainov strach z komunizmu, ktorý sa rozvinul do rusofóbie nebudeme bližšie rozoberať. Jeho hrozby voči Rusku však nabrali na obrátkach po roku 2008, keď sa odohrala vojna medzi Gruzínskom a Ruskom v Južnom Osetsku. Počas tohto konfliktu vyhlásil, že USA by „mali okamžite zvolať stretnutie Rady NATO s cieľom posúdiť bezpečnosť Gruzínska a preskúmať opatrenia, ktoré Aliancia môže prijať, aby prispela k stabilizácii v krajine“.

Rovnaká situácia sa opakovala aj na Ukrajine v roku 2014. Po tom, ako americké spravodajské služby obvinili Rusko bez dôkazov zo zasahovania do prezidentských volieb v roku 2016, McCain bol prvý, kto povedal, že ide o vojnový čin.

Severná Kórea

Kórejská ľudovodemokratická republika sa po 11. septembri dostala taktiež na McCainov zoznam. Stal sa z neho hlasný kritik prezidenta Trumpa, ktorého pred tým vyzýval na vojenský zásah v tejto krajine.

Čína

Voči Pekingu uskutočnil nejasné hrozby, keď vyhlásil, že do Čína prichádza Arabská jar. Známe sú však jeho výzvy na vojnové námorné cvičenia v Juhočínskom mori.

Zdroj: geopoliticsalert.com