Peter Pellegrini pred časom vyhlásil, citujem:

 „Pripravujeme novelu zákona o eurofondoch v spolupráci s tretím sektorom, ako aj rad ďaľších opatrení, aby sa v systéme vytesnil človek, ktorý by sa chcel v tomto prostredí správať korupčne!“

Naozaj by som ocenila, keby mi konečne niekto v tomto štáte vysvetlil, ako jedna regulárna vláda konajúca pod štátnym znakom, môže spolupracovať na príprave nového zákona na odstránenie korupcie s „bezmenným, tretím sektorom.“

Máme vládu SR, máme zástupcov národa - poslancov v parlamente (odborníkov), ktorých sme volili. Politické strany majú svoje poslanecké kluby, za ktoré sa vyjadrujú špecialisti na právo. Máme tiež parlamentné výbory, ktoré sú iniciatívnymi a kontrolnými orgánmi národnej rady. Ich hlavnou úlohou je predsa podrobne prerokovať návrh zákona, ktorý im národná rada pridelila. Národná rada dokonca prideľuje návrh zákona spravidla dvom, alebo trom výborom, pričom jeden z nich určuje ako gestorský výbor. Tento výbor, potom prostredníctvom svojho člena - spravodajcu výborov, informuje národnú radu o stanoviskách výborov k návrhu zákona a o ich návrhoch na jeho zmenu a doplnenie. Výbory majú aj právo zákonodarnej iniciatívy (oprávnenie predkladať návrhy zákonov). Na svoje schôdze môžu pozývať členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich správy, vysvetlenia a potrebné podklady. 

Ďalej má Slovenská republika Súdnu radu SR, Najvyšší súd SR s jeho kolégiami, ktoré sú plne obsadené celoživotnými špecialistami na právo. Máme tiež Špeciálny súd a na koniec máme aj Špeciálnu a Generálnu prokuratúru – všetko organizácie, zamestnávajúce  právnikov!

Tak načo je nám spolupráca s akýmsi tretím sektorom, ktorých ľudia, ani zástupcovia národa nevolili? 

Ani nevieme, kto tí ľudia vlastne sú! 

Prečo názor sudcov Najvyššieho súdu nemá spoločenskú váhu a tretí sektor áno?

Je spoločensky zarážajúce, že si musíme klásť otázky, či nejaké „bezmenné súkromné združenie,“ môže čo i len radiť pri tvorbe zákonov? Veď to je jasný stret záujmov, keďže práve sektorové organizácie často eurofondy čerpajú! Politická argumentácia typu „ale ich sa to predsa týka, je v tomto prípade absolútne nezmyselná a neprípustná!“ Je to principiálne presne to isté, ako keby sme išli rozhodovať o zmene trestných sadzieb Trestného zákona, prizvali k tomu odsúdených väzňov a argumentovali tým, že „ich sa to predsa týka najviac!“ 

Ďaľšou závažnou spoločenskou otázkou je, prečo máme za takúto činnosť platiť dva krát! Ľudí, ktorých som vymenovala, predsa už raz platíme! Nie je práve toto korupcia, alebo skôr praobyčajná sprenevera?

Pýtam sa, pretože toto dnes tvrdia niektorí sudcovia Najvyššieho súdu!

Spoločenských abnormalít je viac, kriminalizácia spoločnosti pokračuje

Hneď po vyjadrení Pellegriniho sa dozvieme, že premiér Robert Fico chce osobným listom osloviť starostov a primátorov, inštitúcie a podnikateľské subjekty so žiadosťou, aby sa aktívne zapojili do boja proti korupcii a úplatkárstvu pri čerpaní prostriedkov z eurofondov. Vyzýva k tomu dokonca aj ostatných občanov! 

Tak to opäť zhrňme. Máme Políciu SR, máme vyšetrovacie agentúry ako NAKA a p., máme Prokuratúry, máme dokonca SIS, ale udávať korupciu majú podnikateľia a občania!

Nekomentujem, obraz si urobte sami, len sa pýtam, „prečo obyčajní ľudia ako napríklad Oskar Dobrovodský, ktorému žiadny orgán na Slovensku s jeho desaťročie trvajúcim rómskym, v tomto prípade však skôr „klasickým cigánskym problémom“ nepomohol, by mal udávať ľudí z vlastných radov? Nakoľko hodnotným bude život takéhoto udavača v slovenskej spoločnosti?

Nie každý je totiž taký ako Ján Benčík a chýba mu „chrbtová kosť!“ Stačí sa pozrieť, ako dopadli ľudia, ktorí vystúpili z radu, oznámili korupciu a dostali za to dokonca  ocenenie „Biela vrana!“ Poniektorí žijú samotársky, často na pokraji biedy, lebo s udavačmi, sa nechce zapletať nikto!

“Chceme vytvoriť podstatne väčší tlak na predstaviteľov miest a obcí, vyšších územných celkov, ale aj predstaviteľov organizácií, firiem, ktoré môžu mať určitý prospech z toho, že čerpajú peniaze z európskych fondov a ďaľších dotačných mechanizmov a grantových zdrojov, aby sa aktívne podieľali na odhaľovaní takejto trestnej činnosti. Musíme spolupracovať, lebo pokiaľ nebude mať štát dostatok relevantných informácií a ľudí pripravených spolupracovať, ťažko sa v boji proti korupcii pohneme z miesta,“ povedal Fico. Doložil, že budú hľadať organizačné aj technické riešenia, ako a kam oznamovať korupčnú činnosť. 

Opäť nekomentujem, iba dodávam, že už vidím tie zástupy ľudí, čo stoja pred policajnými stanicami ,aby udávali… To však vie aj Fico s Pellegrinim, preto som túto nechutnú, politickú hru na „dobrých politikov a zlých korupčníkov“ pomenovala: „Nepadni komu nepadni,“ pretože nepadne nikomu…

Iba ak zase raz obyčajnému občanovi, lebo ani Pellegrini, ani Fico nevyzvali jediného politika, aby sa do odhaľovania korupcie zapojili. Asi preto, že „korupcia u najvyšších predstaviteľov spoločnosti neexistuje,“ ako sa pred časom vyjadril minister Kaliňák! Na druhej strane jeho partajník Fico vyhlási, že v boji proti korupcii - ktorá podľa Kaliňáka  v politike neexistuje, majú dohodu s koaličnými stranami SNS a Most-Híd, že z vládnych strán nebude za korupčné správanie nikto omilostený. A to už zaváňa politickou schizofréniou, keďže to povedali poprední členovia tej istej strany.

Dlho tvrdím, že fakt, že si nás politici nevážia, nie je už dávno náš najväčší problém. Oni nás totiž už považujú za najväčších idiotov. 

Komu teda politici slúžia, ak nie občanom? Pripadá mi tá otázka logická, pretože slúžiť niekomu, znamená vlastne ho svojim spôsobom milovať. Preto myslieť si, že by ľudia typu Fico, či Kaliňák dokázali slúžiť niekomu, koho majú za idiota, je asi úsmevné. 

Avšak o niekom ,koho rozhodne milujú a slúžiť jej dokážu, by som vedela. 

Tá dáma sa volá „Korupcia!“

Katalin Tara