V živote by som neveril koľko ľudí na Slovensko trpí amnéziou – teda stratou pamäti. A je to o to horšie, že vďaka tomu také zjavy ako je Mečiar, Lexa, Harabin, či Boris Kollár nielenže nechodia po kanáloch, oni sú dokonca za všetko to odsúdeniahodné, čo napáchali, alebo sa dopustili adorovaní – teda, obdivovaní! Samozrejme, že je to nebezpečné pre celú spoločnosť. A preto je dôležité prísť na to, čo je za touto aberáciou (poruchou) spoločenského vedomia.
Veľa mi napovedali reakcie na moje vystúpenie 24. 3. 2017 v Informačnej vojne Norberta Lichtnera.
Mnoho poslucháčov je nevyrozprávaných. Zrejme ich nikto v ich okolí poriadne nevypočuje, a to je fenomén známy z USA, ktorí sa sem plazivo dostáva posledné roky. Výsledkom je názorný príklad včerajšieho diskutéra, rozhodnutého so mnou nesúhlasiť – mojimi vlastnými slovami!
Viacerí poslucháči počúvajú povrchne a len to, čo sa im chce. Stačí takýto povrchný odposluch a hneď sú napružení a idú ohnivo diskutovať. Pritom je to kontraproduktívne. Ako istá Judita L., ktorá sa tu v písomnom príspevku priam rozbesnila pri predstave, že ja vraj predpisujem, ako má Harabin súdiť. Ale to sa mýli. Ja nepredpisujem, ako má Harabin súdiť, ja mám pevný názor, že osoby tak egocentrické, ako je Harabin vôbec do súdnictva nepatria! A to práve preto (opäť ten paradox), že súdnictvo má byť nezávislé (ako tu oduševnene jačí Judita L.). A naše súdnictvo za vedenia Harabina nikdy nebolo nezávislé – vždy sa podriaďovalo jeho náladám, záujmom, egocentrizmu, megalománii, najnovšie aj náznakom paranoje (viď prípad padnutej lampy), ktoré gradujú v poslednom období tak, že túto osobu diskvalifikujú nielen ako sudcu, ale aj ako súdneho človeka. Čiže vo východzom bode sa s Juditou L. stotožňujeme, ale pretože sa u nej prejavuje pre mňa úplne nepochopiteľný výpadok pamäti (práve u Harabina, o ktorom je toho toľko zverejnené??!), že zákonito nemôžeme dôjsť k spoločnému záveru. Tu si niekto klame do kapsy – ako sa hovorí.
Ale korunu tomu nasadila istá Katalin. Svoj pamflet začína opisom akéhosi cudzieho výroku a ten jej má byť východiskovým bodom k hodnoteniu mojich vyjadrení? To akože, keď viem, že na ostrove Martinik mali blázna, ktorý táral, tak to automaticky znamená, že Tara je jeho dvojča? Takéto absurdné slonie mostíky? Načo, milá Katalin? Neviete použiť zmysluplné argumenty k veci?
Bohužiaľ, argumenty, či adresnej kritiky sa od nej nedočkáme. Sú to len invektívy a urážky, v ktorých sa Katalin vyžíva priam bezuzdne. Všetky sa hodia na Harabina. No, nech, a čo ďalej?
Katalin mi vyčíta, že neviem nič o tom, že medzi Kaliňákom a Steinhüblom existovalo prepojenie. Dostávam od nej za to nálepku „povrchný amatér“??? Ak by ona však pristupovala k tomuto svojmu pamfletu ako nepovrchný profesionál, tak by zistila, že sa téme mafie venujem od roku 1995 a vydal som na túto tému už viac ako desať kníh doma aj v zahraničí, ktoré sa stretli s veľkým čitateľským ohlasom. To ona iste netuší. Ale hlavne vôbec nevie, že tie knihu sú založené na stovkách verejne dostupných zdrojov. Som totiž z vedy naučený spracovať a triediť veľké množstvo informácií (to Katalin nedošlo, keď skúšala do mňa rýpať, že som vedec). A ako spisovateľ a vedec som zvyknutý hovoriť len o tom, čo poznám. A za celé tie roky som nenarazil ani len na zmienku o tom, čo by ona rada počula. Nemôžem poslúžiť, milá Katalin, tak si nájdete iného, čo Vám bude šepkať do uška, čo len chcete. Ale nadávať mne za pravdovravnosť – nie je to úbohé? Priam, harabinovské...
Naša milá Katalin sa dramaticky pýta „o čo mu ide“, v prípade triumvirátu Mečiar, Lexa a Svěchota. A keďže je vzorová profesionálka (najmä v nadávkach), iste to zistí z viacerých mojich kníh, kde som tú nešťastnú éru opísal. Námatkovo, milá Katalin, vyberám: „Gorily v podsvetí“, „Mafiáni v Bratislave 1“, „Boss všetkých bossov“ a ďalšie. Sú dostupné aj na iTunes, keby niekto nevedel (ako milá Katalin) vydržať, kedy otvoria najbližšie kníhkupectvo.
Je pozoruhodné, ako výsostné právo na názor je v podaní rozzúrenej Katalin opisované ako: idiotizmus, pošahané názory, demagógovia, najpresvedčivejší eskamotér, spoločenským fejkom, obyčajný niemand, a hlavne dochádza k pozoruhodnému myšlienkému kotrmelcu, že kto píše o mafii, musí byť mafián??? Takže, kto písal o atentáte na Kennedy, bol automaticky, podľa Katalin, atentátnik? Až také zlé je to s logikou tejto rozzúrenej slečny, ktorá je presvedčená, že „musím“ byť v službách politikov?
Našťastie, mám skúsenosti z debát s fanatickými feministkami. Majú tiež pozoruhodný slovník, ako Katalin. Ale netreba to brať vážne. V skutočnosti sú to zranené krehké duše. Čosi sa im v živote nevydarilo, ktosi ich nemiluje, alebo majú nezaslúžene škaredé akné. A to človeka naštve, že by do niečoho kopol. V tomto prípade do niekoho.
Milá Katalin, možno je za tým všetkým Vaša ohrdnutá láska k pánovi Harabinovi? Neodpovedá na Vaše zaľúbené listy? Alebo je v tom iný chlap? Tak-či tak nie sme všetci rovnakí, nehádžte nás do jedného vreca a nemstite sa cudziemu za to, čo urobil iný. Až toto pochopíte, milá Katalin, uvidíte, ako sa Vám uľaví. A možno, možno, sa aj zahanbíte nad tým, čo všetko ste v zúrivosti popísala o niekom, koho vôbec, ale vôbec nepoznáte.
Veľa šťastia, Katalin!
Gustáv Murín
Článok je reakciou na Gustáv Murín novodobý mafián?
