Ak sa Spojené štáty pokúsia napadnúť Irán, budú čeliť rovnakému osudu, aký postihol režim Saddáma Husajna, ktorý v roku 1980 uskutočnil inváziu do Iránu. Vo svojom stanovisku to uviedli Revolučné gardy.
Hrozba zo strany ozbrojenej zložky iránskej armády nadväzuje na rozhodnutie Washingtonu vystúpiť z jadrovej dohody o iránskom jadrovom programe. Je taktiež reakciou na 12 bodové ultimátum zo strany Spojených štátov. V ňom je okrem iného uvedená požiadavka na zastavenie obohacovania uránu, ale aj stiahnutie iránskych milícii z Iraku a Sýrie. Vo všeobecnosti ide o to, aby sa Irán podriadil vôli a politickým cieľom USA.
Irán však tieto požiadavky odmietol s tým, že na plnení dohody bude aj naďalej spolupracovať s ďalšími stranami dohody vrátane Číny, Ruska, Británie, Francúzska a Európskej únie. Brusel rozhodnutie Washingtonu podrobil kritike a uviedol, že tento krok prispieva k zvyšovaniu napätia s Iránom.
V 80. rokoch minulého storočia viedli medzi sebou Irán a Irak osemročnú vojnu, ktorá si vyžiadala stovky tisíc životov na oboch stranách konfliktu. Napriek zdokumentovaným zverstvám, vrátane použitia chemických zbraní proti Iránu, získal iracký prezident Saddám Husajn podporu Spojených štátov a ďalších západných spojencov.
O niekoľko rokov neskôr boli Husajn a jeho krajina v roku 2003 terčom útoku práve zo strany bývalých spojencov, ktorí ho pomohli zvrhnúť a neskôr bol popravený.
Zdroj: rt.com
