Imperializmus má svoj pôvod v latinskom slove imperium, čo znamená zvrchovaná moc. Tento termín sa v modernej histórii používal v súvislosti s imperiálnymi ambíciami Veľkej Británie alebo Britského impéria. Územie pod jeho správou zahŕňalo panstvá, kolónie, a protektoráty, ktoré postupne v zahraničí a zámorí vznikali v čase medzi koncom 16. a začiatkom 18. storočia. Na vrchole moci britského kráľovstva bolo impérium označované ako územie, nad ktorým nikdy nezapadá slnko.
Termín imperializmus bol neskôr aplikovaný hlavne na západnú (a japonskú) politickú a ekonomickú dominanciu. Predovšetkým v rámci jej pôsobenia v Ázii a Afrike počas 19. a 20. storočia. Význam slova možno definovať ako systém dominancie a podriadenosti organizovaného imperiálnym centrom. Tento termín zahŕňa aj výraz neokolonializmus, alebo novšie pomenovanie neoimperializmus. Ten využíva kapitalizmus, globalizáciu a kultúrny imperializmus ako nevyhnutné nástroje na ovplyvňovanie vývoja v krajinách po celom svete. Jedným z jeho hlavných kontrolných prostriedkov je vojenská, politická a ekonomická kontrola. Neokolonializmom sa vo svojich prácach zaoberá aj významný existencialista Jean-Paul Sartre alebo filozof, historik a jedna z vedúcich osobností analytickej filozofie Noam Chomsky.
Jeden z významných politických teoretikov, ktorý svojho času kritizovali prístup Británie voči americkým kolóniam, bol Edmund Burke. Ten bol veľkým podporovateľom americkej vojny o nezávislosť na Britskom impériu, ktorému v 18. storočí vládol kráľ Juraj III. Burke sa vo svojom známom výroku zmieňuje, že “tí, ktorí si nespomínajú na svoju minulosť, sú odsúdení k tomu, aby si ju zopakovali.”
Chomsky sa zas vyjadril, že “vačšina ľudí nemá poňatia, čo sa vo svete vo všeobecnosti deje.” A čo je podľa neho ešte horšie, “nevedia ani to, že nevedia.”
Poďme si teda objasniť viaceré historické súvislosti, aby sme neboli znovu odsúdení opakovať si minulosť. Pretože ako sa vyjadril anglický filozof, štátnik a autor utopického diela Nová Atlantída – Francis Bacon: “Vedomosť je sila”.
Veríme, že nasledujúca analýza pomôže vo významnej miere vykresliť historicko-geopolitické súvislosti pozadia snáh tzv. imperiálnych síl.
Britské impérium a sily v pozadí
V časoch zámorských objavov počas 15. a 16. storočia bolo priekopníkom v tejto oblasti Portugalsko a Španielsko. Obrovské bohatstvo, ktoré zámorské ríše pre nich generovali, bolo dôvodom, prečo neskôr Anglicko, Francúzsko a Holandsko začali zakladať svoje vlastné kolónie na územiach Severnej a Južnej Ameriky, a rovnako aj Ázie. Po sérii vojen v 17. a 18. storočí s Holandskom a Francúzskom a po vytvorení únie medzi Anglickom a Škótskom v roku 1707, sa Veľká Británia stala dominantnou koloniálnou veľmocou v Severnej Amerike a Indii.
Potom ako Trinásť kolónií v Severnej Amerike 4. júla 1776 vyhlásilo nezávislosť na britskom kráľovstve, stratila Británia jednu zo svojich najstarších a najviac zaľudnených kolónií. Po tejto udalosti sa pozornosť kráľovstva zamerala na Áziu, Afriku a Pacifik.
Zlomovým momentom, ktorý umožnil neskorší nástup globálnej ekonomickej kontrolnej sily, bola porážka Francúzska v bitke pri Waterloo v roku 1815. Táto udalosť umožnila nástup na svetovú scénu jednej z frakcií, ktorá stála za neskorším vytvorením globálneho finančného systému. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že táto frakcia je len jedným zo zoskupení, ktoré riadia určitý segment infraštruktúry globálneho systému a verejnosti je známa pod názvom Rothschildovci.
Priekopník v oblasti public relations (disciplína vzťahov s verejnosťou, resp. práce s verejnosťou, ktorá je formou marketingovej komunikácie. – pozn. red.), synovec Sigmunda Freuda a autor diela Propaganda, Edward Bernays sa v tejto knihe vyjadril nasledovne: “Vedomá a inteligentná manipulácia usporiadaním zvykov a názorov más, je dôležitým prvkom v demokratickej spoločnosti. Tí, ktorí manipulujú tento neviditeľný mechanizmus spoločnosti, zosobňujú neviditeľnú vládu, ktorá je skutočnou vládnucou silou našej krajiny. Sme riadení, naše mysle sú tvarované, naše chute formované a idey sú nám podsúvané. To všetko prostredníctvom mužov, o ktorých sme nikdy nepočuli. Toto celé je logickým dôsledkom spôsobu, akým je naša demokratická spoločnosť organizovaná. Obrovský počet ľudských bytostí musí v tomto smere spolupracovať, ak majú spolu žiť ako hladko fungujúca spoločnosť.” Táto kniha vyšla v roku 1928.
Neviditeľný mechanizmus a neviditeľná vláda, o ktorej vo svojej knihe Bernays píše, je v podstate tzv. Syndikátom. Súčasťou jeho infraštruktúry je spomínaná Rothschildovská frakcia, ktorej doménou je predovšetkým kontrola a správa finančného systému a kontrola masovokomunikačných prostriedkov v globálnom meradle.
Tomáš Hlaváč
Zdroj: narodnenoviny.sk
