Súdne uzavretým, ale vo verejnosti živým prípadom únosu, znásilnenia a vraždy mladej medičky Ľudmily Cervanovej v posledných dňoch zamávala stratená nahrávka výpovede korunnej svedkyne.
Tá významne spochybňuje rokmi mediálne vystavanú verziu, ktorá z právoplatne odsúdených siedmich Nitranov robila obete justičnej mafie. Podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer) na svojom facebooku zverejnil fotky z pitevného stola s telom študentky. Verejných obhajcov odsúdených vrahov označil za morálnych spolupáchateľov. Na ospravedlnenie za ich podporu už druhýkrát vyzval aj prezidenta Andreja Kisku. Ten mlčí.
Magnetofónové pásky z februára 1980, teda zhruba štyri roky po vražde, boli súčasťou vyšetrovacieho spisu. Po nežnej revolúcii sa z neho stratili a po dlhých rokoch opäť našli v Archíve bezpečnostných zložiek v Kanoviciach pri Brne. Zvuková nahrávka z výpovede Viery Zimákovej, ktorá v roku 2009 zomrela, je na webe denníka Postoj dostupná online po zadaní hesla uvedeného v knihe novinára Martina Hanusa – Hra sa skončila (2018). Na nej sa Zimáková prvýkrát priznala, že sa v ten deň, 9. júla 1976, zabávala s odsúdenými Nitranmi, ktorí Cervanovú násilím vtiahli do auta, odviezli do rodinného domu pri Bratislave. Tam ju znásilnili a neskôr odviezli na neznáme miesto, kde sa jej zbavili.
Vyše štvorhodinová nahrávka je takmer štyridsať rokov stará, hučí, praská, je plná ruchov. Viac ako hodinu dievča len plače. Hovorí, že sa bojí a priznáva, že predtým vyšetrovateľom nehovorila pravdu, keď tvrdila, že v Bratislave v tom čase bola, ale potom odišla autobusom domov do Nitry.
Opis udalostí
Neskôr však postupne opisuje priebeh udalostí, ako v tú noc pili víno a zabávali sa. Hovorí, že sa Cervanovej aj zastala, keď kričala a žiadala, aby ju pustili. Spomína šnúru na bielizeň, ktorou medičku zviazali niekde v dome na vtedajšom predmestí Bratislavy, a vreckovku, ktorou jej upchali ústa.
Opäť plače a hovorí, že si nepamätá, často mlčí a vyšetrovateľ jej pripomína, že musí hovoriť pravdu. Aj keď si občas odporuje, napríklad v tom, koľko toho vypila, vybavuje si detaily rodinného domu a oblečenia, ktoré mali vtedy na sebe. Postupne opíše, čo robili Nitrania, ktorých volá menami. Advokát a bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok po vypočutí nahrávky povedal, že išlo o vtedy štandardný výsluch, bez akejkoľvek formy násilia či neprimeraného nátlaku.
Vražda Ľudmily Cervanovej rozdeľovala spoločnosť desaťročia. O prípade sa napísalo množstvo článkov, kníh a mnoho z nich odsúdenie Nitranov označovalo za súdnu konšpiráciu komunistickej justície. V podobnom duchu prípad interpretoval aj dokumentárny film Roberta Kirchhoffa z roku 2013 pod názvom Kauza Cervanová, ktorý dokonca získal filmové ocenenia doma i v zahraničí.
Hanusov omyl
Martin Hanus sa pôvodne tiež zastával odsúdených mužov. Postupne zisťoval, že všetko je inak, ako si roky myslel a uvedomil si, že sám pomáhal šíriť hru vrahov na oklamanie verejnosti. Nakoniec sa rozhodol o tomto prípade napísať knihu. „Knihu som vydal, všetci si ju môžu prečítať a zástancovia opačného názoru reagovať. Teraz sa oboznamujem s ich pohľadom a vidím, že nie sú pripravení ani na čiastočnú sebareflexiu, uznanie toho, že aspoň v niečom sme pochybili. Aj napriek tomu, že je dnes jasné, že sa písali vyslovene klamstvá, ktoré sme preberali od advokáta a z prostredia páchateľov tejto odpornej vraždy,“ povedal Hanus pre TASR.
V úvode knihy sa špeciálne poďakoval sudcovi Najvyššieho súdu Jurajovi Klimentovi. Ten bol súčasťou trestného senátu, ktorý v roku 2006 odmietol odvolanie odsúdených a trom z páchateľov dokonca tresty udelené za socializmu zvýšil, vďaka čomu sa museli dvaja z nich ešte na čas vrátiť do väzenia.
Kliment tvrdí, že túto kauzu považujú za justičný omyl či zločin len právoplatne odsúdení vrahovia a ich morálni spolupáchatelia. Sebareflexiu, najmä od mediálnych obhajcov páchateľov, neočakáva. „Títo páni, to už je pýcha a ješitnosť priznať si, že si z nich v prvom momente spravili užitočných idiotov a teraz ich pozícia prerástla na morálnych spolupáchateľov,“ hovorí Kliment, ktorý si nemyslí, že túto svoju „ješitnosť“ niekedy prekonajú. „Zosypal by sa im celý ten domček, pretože teraz už ide o holé prežitie ich profesionálnej povesti,“ domnieva sa sudca, ktorý spolupracoval na dvojdielnej knihe bývalého novinára Petra Tótha Kauza Cervanová.
Otvorenie klubu
Glváč už druhýkrát upozornil na politikov, ktorí majú alebo mali kontakt s páchateľmi. Na sociálnej sieti zverejnil fotografie Cervanovej tela na pitevnom stole, ktoré už boli publikované v Tóthovej knihe. Súhlas na to dala politikovi matka zavraždenej. „Zverejniť tieto zábery som sa rozhodol preto, aby celé Slovensko vedelo, že čelní predstavitelia tejto krajiny, napríklad prezident Andrej Kiska, poslanec Miroslav Beblavý, ďalší politici, niektorí novinári a umelci sa stretávajú s osobami, ktoré dokázali spáchať takéto ohavnosti,“ napísal Glváč v statuse. Zdôraznil, že títo morálni spolupáchatelia sa doteraz nedištancovali od obhajcov vrahov ani od vrahov samotných a neospravedlnili sa Ľudmilinej matke. „Pri zverejnení týchto fotografií som presvedčený, že jediné, čo je naozaj nedôstojné, nemorálne a neslušné, je účasť a zotrvanie na oslave, kde sa ďakuje vrahom!“ doplnil, čím narážal na účasť prezidenta Kisku na otvorení klubu Pod lampou v Bratislave v decembri 2017.
Na otvorení klubu bol medzi inými aj prezident Andrej Kiska či bývalý český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg a dvaja z odsúdených Nitranov, ktorí stavebnými prácami alebo finančne prispeli k vzniku klubu. Jednému z nich umiestnili čestnú tabuľu. Prezidentská kancelária vtedy nepovedala, či prezident vedel, že bude v spoločnosti odsúdených vrahov. Denník Pravda o reakciu samotného prezidenta v poslednom čase žiadal dvakrát. Ani raz neodpovedal. Nereagoval ani opozičný poslanec Miroslav Beblavý.
V júli roku 1976 našiel okoloidúci v riečke Čierna voda v Kráľovej pri Senci mŕtvolu ženy. Ruky mala zviazané za chrbtom, spodnú časť tela obnaženú. Ľudovít Cervan ju identifikoval ako svoju dcéru Ľudmilu. Približne po roku sa vyšetrovanie vraždy zaseklo. Mama Margaréta Cervanová sa preto obrátila na vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka. Vznikol nový tím operatívcov, ktorý viedol pražský kriminalista Eduard Pálka. V roku 1981 boli siedmi Nitrania uznaní za vinných a odsúdení. Prokurátor žiadal aj tresty smrti, nakoniec však obžalovaní dostali tresty od štyroch do 24 rokov.
Po revolúcii boli súdne konania obnovené, mužov opäť uznali za vinných z vraždy. Ich sťažnosť zamietol aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Zdroj: pravda.sk
